“Mačky sa nezahrávajú s ľudským srdcom tak, ako to robia ľudia.

Keď si raz mačka zvolí “svojho” človeka – game over.”

Myslím, že to platí o všetkých zvieratách. Dokonca aj tých divých, ktoré sa len náhodou dostanú do kontaktu s človekom. Keď si povedia, že vás “môžu” (nielen ako hlavný chod), už to nemenia.

A presne takto zažívam aj prístup anjelov. Keď sa vás raz ujmú, už sa vás nevzdajú. Niekedy máte obdobia, že si myslíte, že na vás zabudli a opustili vás, ale oni sa len stiahli do úzadia a čakajú, kedy vás ten záchvat besnoty 😉 prejde… a len čo ste pripravení na kontakt, sú tam znova. Bez posudzovania, bez očakávania, bez zdvíhania obočia.

Bez podmienok.

Preto milujem mačky. Preto milujem anjelov. A preto akosi nedokážem prehltnúť, že som “len” človek. 😉