Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manJe síce ešte len ráno, ale dnešnú vďačnosť začínam písať už teraz, pretože hosipa vládne v plnom rozsahu, tak nech nezabudnem: Dnes ráno môj bojazlivý kocúr autistický Ňuso prišiel a vyskočil na moju posteľ, ešte kým som v nej ležalaNašťastie mi neskočil priamo na nohy, pretože do paplóna statočne zaťal pazúry, ako keby skočil na hraboša 😉 , ale rozložil sa mi na nohách a chvíľku takto ležkal. Nie dlhšie ako 5 minút, ale predsa… Po štyroch rokoch, čo je u mňa, jeho dôvera vzlietla k týmto novým výšinám! Dotknúť som sa ho prvýkrát smela až po pol roku. Ešte ďalší polrok trvalo, než som ho smela pohladkať. Tohto roku sme na tom už tak dobre, že si nosíme nechať kožúšok vyhladkávať sami od seba… ale len keď my chceme. Už spinkáme pri paničke na stolíku (tesne mimo jej dosahu) alebo pri kresle (takisto na dĺžku ruky + 1 cm 😉 ). Už keď má niečo, na čo nám idú slinky, tak sa prednými labkami vieme postaviť na kreslo a strčiť jej ňufák do taniera… Keď nakladá granule na misky, tiež sa vieme oprieť prednými labkami o linku a pacnúť ju po ruke, aby nám dala granulku do papuľky… ale na posteľ sme si ešte netrúfli ani raz! Párkrát sme sa cez ňu prehnali, keď sme niekoho lovili, takmer sme jej dolámali kríže (lebo veď svojich 7-8 kg máme), ale… ľahnúť si a ležať?! Taká odvážlivosť!

🙂 Tak, Ňusík začína byť odvážny. Musela som si to hneď zapísať. 🙂

17:30 dodatok: Som vďačná, že tento deň je v čudu. Dnes prehadzovali na kábli programy. Zistila som, že polovica nemeckých vysielačov z ponuky vypadla. Šla som zavolať ich zákaznícku linku. Vytočím číslo – a ticho. Znova a znova, ale linka nereaguje. Volám kolegovi – a ticho. To už mi dochádza, že môže byť problém v telefóne… Ktosi zvoní. Vrhám sa na telefón – a ticho… Vtedy mi to dochádza. Beriem mobil a volám kolegovi. Presmerujem nefunkčnú pevnú linku na môj mobil a vravím mu, nech mi pre kontrolu zavolá späť. Zvoní mobil – takže presmerovanie zabralo. Volám z mobilu na zákaznícku linku káblovky – a linka beznádejne preťažená, ozvite sa v piatom kvartáli… Vzdávam to. Idem okolo kuchyne a vidím, že dvere, ktoré som mala odložené na balkóne, sa asi kvôli vetru strepali presne na to miesto, kde Blekinko leží… Chytá ma hrôza, či ho neprigniavili. Vyletím na balkón a akosi dvíham dvere – ale pod nimi našťastie len roztrieskané misky na žrádlo. A ako vchádzam dovnútra, vidím Blekina na okne z opačnej strany domu, vydeseného a vytraseného… Bežím ho rýchlo vyšmajchliť. Po ceste sa potknem a takmer spadnem, pretože nejaký mačací kožúšok sa dostal ku konzervám a vyvláčil ich po celej chodbe… Už mám dosť. Volám kolegovi, ten mi zistí linku na poruchovú službu. Hlásim poruchu pevnej linky. A som zrelá do blázinca.

Ešte musím zistiť, čo ma bude stáť satelit, pretože slovenské stanice pozerať nedokážem. 😦

Takže za čo som vďačná? Že to moje nervy vydržali. Ešte trochu viac tej pohody a asi to nepredýcham. A ide sa makať na obnovení pôvodnej vibrácie.

18:30 doplnok: Linku sa nepodarilo opraviť. Z káblovky sa neozvali. (Neviem, prečo som čakala niečo iné.) Idem rýchlo pohľadať 5 vecí, ktoré fungovali:

  1. Ten Ňuso. 🙂
  2. Ešte mi chodí aspoň internet. 🙂
  3. Blekinkovi sa nič nestalo. 🙂 Kašľať na misky, cicúch celý. 🙂
  4. Upratali sme jednu miestnosť v pivnici. 🙂 (A kolega vyhodil megapavúka, čo tam pobýval. Ja som nič nevyhadzovala, ja som len jačala a zháňala sklený pohár. 😉 )
  5. Hmmmm… hmmmm… no rýchlo… Veď je to jednoduché: mačičky sú v poriadku, máme strechu nad hlavou a plnú chladničku, ide elektrina, ide voda, ide plyn, kolega je v poriadku a nevadíme sa, ešte dýcham… a keďže nebudem mať čo pozerať, keď v telke nie sú nemecké stanice, budem channelovať. A basta. 🙂

Poslušne hlásim, vibrácia obnovená. 🙂

(O 5 minút: Nebolo to zas až také ľahké… Len čo som dopísala, našla som tu komentár, ktorý ma zasa stiahol dole. Teda, nechala som sa stiahnuť. 😕 Toto je naozaj nejaký divne nátlakový deň. Ale ja ho prepijem a bude. 🙂 )

(A ešte si spomínam, že Gabriel kedysi šemotil niečo, že tieto situácie sú… neviem si spomenúť, ale ako keby sa za nimi skrýval pokrok vpred. Za týmto dňom sa budú musieť skrývať aj tri, aby to vyvážili. 😉 )

Reklamy

5 thoughts on “Vďačnosť každý deň

  1. “Toto je naozaj nejaký divne nátlakový deň.”

    Svätá pravda. Doobeda (napriek tým supersplnovým vibráciám a nevyspatiu) OK, ale poobedie veru šperkovalo statočne. Len som sa modlila, aby som sa šťastne dostala domov. Od jednej de facto na ceste až do pol piatej – najprv dobrovoľne cikcak pešo po centre, potom nedobrovoľne, keďže sa prímestský bus rozhodol odignorovať zastávku na Račku a proste NEZASTAVIL, to som ešte nezažila. Nechal nás tam asi 10tich so spustenou sánkou a keďže som nechcela zažiť repete, zase peškom na Nivy na ďalší bus, ešteže zápcha sa druhému pánovi šoférovi podarila preštrikovať a takmer nemeškal (a to stál všade, kde mal). Som sa nenechala vykoľajiť – stačí, že sa cez víkend u vás vykoľajil vlak, vďaka tomu malo kopec cestujúcich nervy už od soboty, tak som sa spoľahla na bus… Doma som kľudná ako Angličan napísala sťažnosť.

    A ten komentár, fakt fuj. Neskutočne (či, žiaľ, skutočne) úbohá a nešťastná osoba, zjavne taká aj ostane. Zase fuj.

    Like

    • Dnes som zistila, čo je za tým záťažovým dňom (mali ho viacerí, sťažovali sa aj inde) – vraj dve po sebe idúce silné erupcie Slnka (Sun flares, pánbohvie, ako sa to povie po slovensky), ktoré nás doslova “rozglejujú” (hlava, zuby, kĺby, chrbtica).

      Like

      • A šak sme to dáko zvládli, so zaťaťýni zubami, ale predsa 😉 Ale teda aj to máš pravdu, že včerajšok bude potrebovať aspoň tri dni na vyváženie… Som chcela neskromne napísať, že dnešok vyvažujúci rozhodne nie je, ale rozhodla som sa, že je 🙂

        Liked by 1 person

  2. dnes vdacna za to, ze:
    – po cca 2 tyzdnoch zas pocujem aj na prave ucho a prestava mi v nom priserne piskat,
    – mam zas o nieco svetlejsie vlasy,
    – moje 4-nozce dnes nic nevyviedli,
    – moje 4-nozce su OK,
    – prezila som dalsi den. 😛

    Like

  3. ja som vdacna, za prijemny pracovny den, takmer volne dopoludnie, za to ze mame od nedele uz dva dni upratane, mame fakt super krasny byt ked je upratane, je to uzasny pocit priestoru :), som vdacna za selkom prijemne straveny cas s kamoskou/kolegynou, s ktorou nam to v poslednej dobe nejak prestavalo fungovat a zacinala sa vzdalovat, teraz som zasa ju na chvilu vnimala blizsie, no a som vdacna aj ze mi povedala ze videla moju mamu ako si spokojne vykracuje po centrali a usmieva sa. A samozrejme som vdacna za serial nakupne maniacky, na ktorom si asi posledny tyzden ulietavam a asi sa tam aj prihlasim 😀

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s