Najnovšia Gabrielova téma je MUDROST.
BAVI VAS ZISTOVAT NOVE VECI, ALE NEBAVI VAS VENOVAT SA IM UZ DO HLBKY
LEN SKACETE Z TEMY NA TEMU, LEBO VAM TO DAVA POCIT, ZE ROZUMIETE
DAVATE SA DO ROLY KONZUMU
ZDANIE VSAK NESTACI, ESTE TREBA AJ POROZUMIET A ZAZIT
No, som zvedavá, čo z toho všetko vylezie.
🙂 Nedôverčivá?
Prečo? Je to jedno… Chápem, ktorá situácia ťa naviedla na túto tému. Ty reaguješ na to, čím sa práve vnútorne zapodievam, že?
🙂 Iste. To preto, lebo sa snažíš pochopiť. Čím rýchlejšie chápeš to, čo pochopiť dokážeš aj sama, tým rýchlejšie sa dostaneme k tomu, čo sa pochopiť brániš alebo na čo potrebuješ moju pomoc.
Bránim sa niečo pochopiť?
🙂 A nebrániš sa?
🙂 Nebuď protivný. Ja som sa pýtala prvá.
Vieš to sama najlepšie… Brániš sa priznať si svoju úžasnosť a schopnosť. Naučili ťa, že ak to urobíš, môžeš uletieť. Ale môžeš naozaj uletieť? A keby si hneď aj uletela – čo by sa stalo?
Prichodila by som si… aha, chytám sa. Chceš povedať, že sa snažím udržať zdanie v očiach iných?
🙂 Presne.
Ale je tam aj niečo viac, Veliký. Veľmi sa bojím, žeby som mohla stratiť zmysel pre realitu.
🙂 Takže tým, že získaš zmysel pre rozšírenú realitu, stratíš zmysel pre realitu? Nie. Len vypadneš z vnímania, ktoré ťa spája s ostatnými. Ale nikde nie je písané, že oni majú to „správne“ vnímanie. A nikde nie je písané, že ty budeš mať to „správne“ vnímanie. Ale jedno si pamätaj – na to, aby si niečo vnímala, to tam musí byť. Nemôžeš vnímať niečo, čo neexistuje. Ak niečo neexistuje v tvojom predpoklade o svete, tak to tvoje filtre vymažú z tvojho vnímania. Proste to nespozoruješ.
Teraz som vypadla… Počkaj, skúsim to otázkou – ako sa potom môžeme naučiť vnímať to, čo je mimo našich filtrov?
🙂 No tak, že zmeníte filtre. Čo sú vaše filtre?
Predpoklady, predsudky, pozorovania, úvahy, spájanie vecí do celkov aj vtedy, keď spolu nesúvisia?
🙂 Všetko súvisí so všetkým. Všetko je spojené so všetkým. Ale keď vynecháš reťazec udalostí, ktorý vedie z bodu A do bodu B, môžeš A a B spojiť nepatričným spôsobom.
Nepatričným?
Takým, ktorý nie je opodstatnený a ak ho začneš predpokladať, neumožní ti dosahovať výsledok.
A to sme sa ako dostali k výsledku?
Tak, že si sa pýtala. 🙂
Asi som už osprostetá, už je po polnoci a neviem sa sústrediť. Vychádzali sme z témy „múdrosť“.
Múdrosť je o poznaní obmedzení, ktoré máte, a o ich postupnom odstraňovaní do tej miery, do akej sa odstrániť dajú. Nie vždy sa ti to podarí. Niekedy potrebuješ urobiť svoje vlastné skúsenosti, aby si videla veci v inom svetle. Dovtedy ti niektoré veci nebudú dávať zmysel a potrebuješ sa naučiť žiť s neurčitosťou. Neopravuj, lebo zasa vypadneš.
Táto téma mi prišla pri tých mladých, ktorí ako deti sú otvorenejší, napríklad aj ezoterike, a potom sa uzatvárajú. Je to testosterón?
🙂 Čo už ja viem o testosteróne? Ale tvoj predpoklad je len čiastočne správny. Možno skutočne hormonálne zmeny u vás hrajú nejakú úlohu. Čo však rozhodne hrá úlohu je prirodzený proces vývoja. Najprv spoznávate svet a nie ste obmedzovaní nijakými predpokladmi. Vtedy vnímate aj veci, ktoré sa neskôr odnaučíte vnímať, aby ste sa začlenili do rodiny, ktorá sa o vás stará. Potom príde fáza, kedy sa stávate z člena rodiny individualitou. Zasa sa vám otvárajú hranice vnímania – ako reakcia na vnímanie rodiny. Vtedy máte tendenciu vyhľadávať presne to, čo oni považujú za neexistujúce alebo nemožné. Potom si dokážete, že ste samostatný jedinec, a potrebujete sa prihlásiť k nejakej skupine, s ktorou už zostávate na dlhé obdobie. Rodinu si nevyberáte; skupinu áno. A potom zbierate skúsenosti – a skúsenosti prelamujú zasa rámec vnímania vašej skupiny.
U mňa to bola choroba?
Nie, ty si nebola typický prípad. Ty si sa ešte stále snažila zaradiť do rodiny. Celý čas si vnímala niečo viac a snažila si sa to potlačiť a vymazať. Všetci v tvojej rodine ste boli takí. Pred zvyškom sveta i pred sebou navzájom ste sa tvárili ako prispôsobení jedinci – až do samého konca.
Uf… Takto som svojich rodičov nikdy nevidela.
🙂 Lebo si si to neumožnila.
Ale prečo to robili? Prečo to ľudia obvykle robia?
Lebo zažili neprijímanie a nechcú sa tomu vystaviť znova.
Aj ja som zažila neprijímanie?
A nesnažili sa ťa rodičia preformátovať na „racionálneho“ človeka?
Hm… Je mi smutno.
Prečo? Bola to situácia. Nejako ste ju ošetrili. Vznikla z toho nová situácia. Urobila si skúsenosti. Poučila si sa. Ale stále máš problém pustiť sa starých obmedzení a priznať si naplno, ako tvoje vnímanie vyzerá.
Dá sa to nejako zlepšiť?
🙂 Len tým, že sa naučíš žiť s tými neurčitosťami. Že nebudeš potrebovať mať veci overené, ale s nimi budeš narábať ako s možnosťami.
🙂 „Alebo aj nie.“
🙂 Presne. Vezmeš svoj pocit, spýtaš sa, čo by to znamenalo, ak by bol pravdivý, a potom žiješ oba svety – ten, v ktorom nie je pravdivý, i ten, v ktorom pravdivý je.
Počkaj, Gabriel… doboška…
🙂 Presne. Zapadá to. Tým, že budeš žiť všetky možné reality súčasne, presahuješ postupne hranice svojej hmotnej dimenzie a rozširuješ sa aj do zvyšných dimenzií svojej existencie. Spájaš všetky aspekty svojej existencie.
Stávam sa kompletným človekom?
🙂 Nezmysel. V každom okamihu svojej existencie si kompletná… len si to neuvedomuješ. Takto sa postupne stávaš kompletne si seba uvedomujúcim človekom. To je spôsob, akým prekračujete hranice hmoty a oddelenia navzájom a od toho zvyšku z vás. Tým, že začnete žiť život otvorených možností miesto života zaručených právd a zaručených nemožností.
Koniec duality?
🙂 Tak dokonale, ako to človek dokáže.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 