Dnešný (ehm, teda včerajší) channeling sa vyvinul smerom, že som len zírala… Najprv som pri kyvadlovaní dostala slovo ektoväzba. Keďže poznám len ektoplazmu, musela som si ísť vygoogliť, či niečo také vôbec môže existovať… a zistila som, že ma Jeho Gabrielstvo práve naučilo nové slovo!

RESPEKT

JE DOLEZITE PRIJIMAT BLIZNYCH LUDI AKO DOKONALYCH, PRETOZE ZARIADUJU VYSTUP V SUCINNOSTI S OSTATNYMI
AK TROCHU ZMATKUJU, CHAP, ZE JE TO SUCAST ICH ULOHY
EKTOVAZBOU VZNIKA CELOK

No, tak som si pozrela, čo to „ekto“ znamená, a fakt to dáva zmysel. 🙂

🙂 Hovoril som ti. Ty si taký nedôverčivec.

Mne stále behalo po mysli „ektoplazma“. Myslela som, že iné slovo s „ekto“ neexistuje.

Niekedy sa ti ťažko dávajú veci do hlavy. Neveríš. A potom si to vyhľadáš a zistíš, že to je tak. A čo najrýchlejšie na to zabudneš, aby si nabudúce mohla znova pochybovať. Pretože keby si si zrátala, koľkokrát si si moje slová overovala a boli tak, musela by si priznať, že naozaj existuje niečo mimo tvojich očí, zmyslov a pochopenia.

🙂 Tak fčuľ som dostala na kožuch, ako už dávno nie.

🙂 Myslíš? Môžem ťa požiadať, aby si ma už nespochybňovala?

🙂 Pokúsim sa, Veliký. Na čo je dobrá dnešná téma?

Dostala si obraz. Popíš ho.

No, neviem, či to zvládnem… Bolo to, ako keby sme museli robiť okrem dobrých vecí aj blbosti. Ako keby to menej žiadúce tvorilo niečo ako spojivko medzi tým žiadúcim.

Žiadúce a nežiadúce sú také tie vaše ľudské termíny… Sú veci. Ber ich ako huby. Na to, aby huba mohla vyrásť, potrebuje rozsiahle podhubie.

Áno, podhubie bolo presne to slovo, čo som mala po celý čas v hlave… a nerozumela som mu!

Nie všade, kde je podhubie, niečo aj vyrastie. Ale nič nevyrastie tam, kde podhubie nie je. Niektoré zdanlivo hlúpe ťahy vytvárajú podhubie pre veci, ktoré ty možno ani nikdy neuvidíš a nezažiješ. Vytvárajú živnú pôdu pre niečo, čo sa ešte len vytvorí.

Aká je tam zákonitosť? Vytvorí sa, pretože malo podhubie, alebo sa podhubie robí, aby sa mohlo vytvoriť?

🙂 Je v tom rozdiel?

Myslím, že je.

Čo bolo prvé – vajce alebo sliepka?

🙂 Počkaj, to sme tu už mali… Úmysel, ak si pamätám dobre.

Pamätáš si dobre. Ak je úmysel, je jedno, v akom poradí sa veci poskladajú.

Počkaj…

Nie. Počúvaj. Úmysel nie je „chcem mať hubový guláš“. Úmysel je „môže vzniknúť hubový guláš“. Chápeš ten rozdiel?

To ako… že úmysel neurčuje, ale umožňuje?

🙂 Presne. Skús sa aj na tvoj úmysel pozrieť ako na umožňovanie. Keď si povieš „idem napísať článok“, nehovoríš o tom, čo presne v ňom bude a ako má vyzerať, ale otváraš možnosť jeho vzniku. A potom je jedno, či začneš písať len tak, alebo s presnou predstavou – ale začneš písať, pretože si si umožnila písať.

OK. Chápem. Ale ako to súvisí s rešpektom?

Rešpekt je založený na dôvere. Dôveruješ, že aj tie nezmyselné ťahy majú nejaký zmysel – len nie práve teraz a práve v tvojich očiach. Nikdy nevieš, koľko spojiviek reťaze bude musieť vzniknúť, aby nastala situácia, v ktorej zmysel dostanú – taký, ktorý by si zmyslom nazvala aj ty.

Myslím, že som vypadla.

🙂 Priveľa myslíš. Málo počúvaš. A najmä nie starších a múdrejších archanjelov.

Veliký, tebe záleží na tom, že si archanjel?

🙂 Nie, ale tebe by malo na tom začať záležať.

Prečo?

Pretože taký archanjel všeličo dokáže.

Čo napríklad?

Napríklad vtrieskať dôveru do jednej zabednenej palice. Potrebuješ len povedať svoj úmysel. Realizáciu nechaj na mne – bude mi potešením. 🙂

To trieskanie? 😀

Nie – ten výsledok, keď už budeš mierna a poslušná ovečka.

Beeeee… To ja nebudem nikdy.

🙂 Nebudeš. Už si.

Buch! medzi oči!

🙂 Nie. Počúvaj… Neber to na ľahkú váhu. Niekedy do teba musím dostávať informácie, ktoré nie si pripravená absorbovať.

Myslíš, že rešpekt voči iným nie som pripravená absorbovať?

Si pripravená o ňom uvažovať a písať, ale nie si pripravená ho cítiť.

Prečo?

Keď vidíš rozdiely medzi tebou a inými, je ťažké akceptovať, že ste všetci len rôzne súčasti jedného celku.

A čo chce ten celok?

😀 Ty si taká paranoidná… No čo by asi tak chcel? 🙂 Aby ste boli… Úmysel je, že budete, O všetko ostatné sa postaráte už vy sami tým, že ste. 🙂