Z času na čas dostanem od anjelských nejakú úlohu. Pred pár dňami mi Gabriel povedal, že sa mám učiť vnímať ho v každom človeku. Zdvihla som obočie, zahryzla som si do jazyka a pomyslela som si čosi uštipačné na adresu dôslednosti anjelov, keďže pred pár rokmi mi zakazovali robiť práve to… Ale zrejme postupom času sa aj ja nejako vyvíjam – nuž, a prišla úloha.

Najprv som si myslela, že to bude “ľavou zadnou”… Hehe. Tak to nie. Rozoberala som každého človeka, s ktorým som sa stretla, ale nejako som nedokázala nájsť jedinú paralelu ku Gabrielovi… Predvčerom som sa mu posťažovala a tak rozhodol, že to nemusia byť len ľudia, že aj mačky platia. 😉

Potom to už šlo. Mačičky asi vnímam menej spútaná svojimi predstavami, takže tam sa mi paralely ťahať podarilo. No a dnes sa mi to podarilo už aj u človeka.

Spolu s kolegom sme dnes vyrobili funkčný ohrev vody do bazéna zo starých záhradných polievacích hadíc a jednej dokúpenej bužírky za necelé euro 😛 . On to vymyslel, zrealizoval, ja som sa prizerala, kibicovala a prisúvala chladené nápoje. 😉 Nakoniec sme to vyskúšali – a tiekla takmer horúca voda!

Ako som ho videla vytešovať sa z toho, ako dobre to vymyslel, podarilo sa mi urobiť svoju prvú ľudskú paralelu s Gabrielom: keď mu niečo zverím, aj keď často nemám predstavu, ako to dosiahne, vždy to nejako urobí. 🙂 Jeden aj druhý.

Tam síce všetky paralely končia, ale to tiché spoľahnutie je nenahraditeľné.

Neviem, na čo bude toto cvičenie dobré (ak nie na to, aby ma zmierilo s ľudstvom), ale počkáme – a uvidíme. 🙂 Zatiaľ ich úlohy mali vždy nejaký veľmi konkrétny a pre mňa pozitívny prínos.

Asi sa im fakt už učím dôverovať. 🙂