Vraciam sa znova k svojmu nápadu nahrávať postrehy, pretože je leto, je teplo a som lenivá ešte aj na písanie 😉 . Minule som na fejsbúku našla motivačný citát, ktorý ma týmto smerom výrazne posunul : “zahajujeme program flegmoš vedroš, na všechno seroš, doma na prdeli dřepoš”. 😛 (Sorry za nespisovnú reč, ale vychutnala som si ju 😉 )

Dnes prichádzam s témou, ktorá ma dosť trápila a ktorú práve riešim – trpezlivosť. Ako vynálezca netrpezlivosti pre tú trpezlivosť nejako nemám pochopenie, ale minule som na presne tom istom fejsbúku našla krátku úvahu, ktorá mi celé to nekonečné čakanie a nevedenie a neorientovanie sa zasadila do širšieho meradla. Tu je:

Kým sa ženieme za vecami a výsledkami, nemáme oči pre cestu – a učíme sa len málo, hlavne o tom, ako čo dosiahnuť, ale nie, prečo to tak funguje. No a teraz už ani počúvať nemusíte, pretože to máte v kocke 😉 .

Napíšte mi, ak chcete, aké myšlienky sa rozbehli v hlave vám!