Dnes som si všimla, že som bola v posledných dňoch tak silno konfrontovaná s ľudskou… no, nazvime to podivuhodnosťou 😉 … že už na ňu prestávam reagovať. Takže keď som dostala dnešnú noticku od Univerza, dychtivo som sa šla pozrieť, či mi neprinesie nejaké vysvetlenie… Nuž, nepriniesla (alebo ja ho neregistrujem), ale zato stojí za to 😛 :
No nemohla si to predvídať?
Ideš na zem za troškou dobrodružstva, troškou hry a špásu, troškou učenia a rastu, a v najbližšom okamihu si už uväznená v mori ilúzií a snažíš sa drobným ľudským mozočkom dať všetkému zmysel, odhaľovať detaily a zúfalo hľadať potvrdenie a ocenenie.
Znie to ako reality TV – až na to, že odtiaľ nemôžeš nikoho hlasovaním vykotiť.
Tu je to, čo treba urobiť: Rozpamätaj sa, ako veci skutočne fungujú.
Rozpamätaj sa, že tie myšlienky, čo si počínajúc týmto dňom vyberieš, sa stanú vecami, udalosťami a ľuďmi pre zvyšok tvojho života… bez ohľadu na to, čím si si prešla, čo hocikto iný hovorí, a bez ohľadu na to, aké desivé sa veci zdajú.
Takže: ĎALŠIA SCÉNA –
Tvoje Univerzum
Vlastne, keď sa na to tak pozerám, svoje vysvetlenie som dostala. 🙂 V plnom rozsahu. Takže: ekšn! 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Mávam niekedy sny, na ktoré sa rozpomeniem iba keď sa niečo z nich začne diať v tomto dennom svete. Spomeniem si čo bežalo v tom sne a ono sa to deje tu predo mnou! Ako de-javu..
Mne už nik nenahovorí svoje teórie o de-javu, mal som takých snov aspoň 20. Dokonca som bol v stave, kedy som pri debate vedel, čo som vo sne odpovedal, a aj keď som mal takto možnosť odpovedať ináč, tak som z úcty k tomu ako to bolo vo sne, odpovedal rovnako.
Takže pre mňa sú javy de-javu len zabudnutým snom, z ktorého si pamätám v dennom svete niekedy len to že – “fíha, toto ako keby sa mi už stalo…”
Strih!
Robert Monroe prežil množstvo zážitkov mimo telo, v jednej knihe opisuje aj zážitky iných bytostí, ktoré až stoja v rade na vtelenie sa na túto našu úžasnú Zemeguľu, ako sa sem tešia. Základom ale je, že si musia ešte pred vtelením uvedomiť, že po vstupe do tohoto nášho sveta povinne zabudnú na svoju pravú podstatu. Také je asi pravidlo, aby neovplyvňovali svoj zážitok a možno ani ostatných okolo seba. Niektorí život tu tak “žerú” že keď ich to po živote na Zemi vytransportuje zas preč, chcú sa sem vrátiť, aby dokončili čo začali, až sa zamotajú a vracajú sa sem až dokým to už naozaj neprestane mať význam… A iní si jemne spomínajú na niečo, čo ale nevedia tu na Zemi ničím popísať, a možno po večeroch na balkóne pozerajú na hviezdy a čakajú čo im pripomenú, čo zabudli, aj keď to majú už už na jazyku…
Strih!
Niektorý činsky alebo tibetský učiteľ povedal, že pretože sme veční a vieme všetko, nie je pre nás nič, čo by sme nevedeli. Len si musíme spomenúť…
… tri rôzne možnosti… …možno aj predvídanie, a šiesty zmysel môžu byť spôsobom, akým sa prejavuje spomínanie si, len je nevedomé, tak to nevoláme spomínanie
Páči sa miPáči sa mi
… DE-JAVU …dnes som bol s jedným chalanom montovať skrinky na stenu. Ako sme tak robili značky pre diery, zrazu z neho vyhŕklo : ” Do riti, neuveríš, presne toto sa mi dnes v noci snívalo – že já vŕtam do steny a ty zatĺkaš hmoždinky ” . No, veľa nechýbalo a strihol som mu jednu poza uši – že či teda nemohol niečo lepšie snívať 🙂 🙂 🙂
Páči sa miLiked by 3 people
mozno kukal Pat a Mat predtym 😀
Páči sa miPáči sa mi
…či už sme , alebo nie sme schopný spomenúť si , prečo sú naše karty rozdané takto a nie inak, jedna vec mi pripadá veľmi dôležitá. Ako napísala moja kamarátka S. v úvodníku pre istý časopis : ” Ak je život sen, snívajme ho do krásy ” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ozýva sa hnidopich vo mne – nie je to de-javu, ale déjà vu, už videné.
Páči sa miPáči sa mi
…áno, súhlasím – aj gramatická bezchybnosť môže prispieť ku kráse 🙂
Páči sa miPáči sa mi