Eprakone – ezoterika a spiritualita

Zasa jeden z tých citátov, ktoré nemusím… Jajkanie nad príkoriami osudu, keď ja som taký “dobrý”:

Kráľovstvo myšlienok bez pút zjavne myslelo srdcom. 😛 (“Tak nejako si to preciťujem.” Fuj, Sudca jeden hnusný, stačilo! 😉 Irónia je pasívna agresia. Ešte stále sa ti nepáči svet, v ktorom sa nepremýšľa, než sa niečo “pustí z huby”…)

Tentokrát som sa nezdržala a komentovala som:

Nikto nám nič “nenakladá”… Interpretácia (a teda aj pocit) toho, čo sa nám deje, je na nás. Ak si vyberieme bolesť, budeme mať bolesť. Ak sa rozhodneme neriešiť a ísť ďalej, budeme mať vnútornú pohodu. 🙂 Je to na nás. A tak to, koľko bolesti pociťujeme v našom živote, nevypovedá nič o dobrote nášho srdca, ale o tom, nakoľko funkčne vieme ovládať svoje reakcie na to, čo sa deje.

A teraz som zvedavá, kedy ma tam zablokujú. 🙂

Ako som to dopísala, spomenula som si na starý, ale veľmi vynikajúci vtip:

Orie sedliak s dvoma volkami. Odrazu sčistajasna bác-bum, uprostred slnečného dňa udrie z neba blesk a zabije jedného volka. Sedliak vzdychne a orie s tým druhým ďalej.

A znova: bác-bum, udrie blesk a zabije aj druhého vola.

Zdvihne sedliak oči k nebesám a spýta sa: “Dobrotivý Bože, a čo som ti urobil, že ma takto trestáš? Veď som dobrý človek, aj do kostola chodím, tak prečo? Prečo?”

I znesie sa z neba také to božie oko v trojuholníku a hromový hlas zaburáca: “Neviem… Tak ma nejak se*ieš.”

😀

Situácie sú situácie a vznikajú vďaka tomu, že svet pozostáva aj z iných bytostí ako len my. Čo z tých situácií urobíme, aký príbeh si o nich začneme rozprávať, je už ale len naša parketka. Sudcovia súdia, boja sa súdenia a stoja; Obete jajkajú, boja sa znevýhodnenia a stoja; Tvorcovia tvoria, nakopávajú zadky a hýbu sa ďalej. 🙂 Myslím, že je to dobre vymyslené. Univerzum, s touto verziou karmy súhlasím. 😉