Najprv mi to prišlo ako nepravdepodobné – v poslednom čase mám pocit, ako keby sa spoločnosť individualizovala. Každý je “já ťám” (pamätáte si starého kráľa z Princeznej so zlatou hviezdou?). Tak aké odrádzanie od zaoberania sa sebou samým?
Ale je to tak. Každý sa teraz venuje duchovnu – ale len zriedkavo ide do hĺbky. Bývam často v kontakte s mladými kočkami tak do tridsať rokov. Sú pracovne vyťažené, majú rodiny, chodia do fitneska, rozprávajú sa cez prestávky o joge a zdravej výžive, pijú bylinkové čajíky podľa vlastností byliniek, liečia sa kameňmi a čítajú vychytené sebarozvojové knižky… a všetky chodia namejkapované, na vysokých podpätkoch, majú najnovšie mobily a gelové nechty dĺžky, ktorá by mne znemožnila dosiahnuť na klávesnicu. A každý necht upravený individuálne.
Zdanlivá individualizácia. V podstate módny diktát. V úprave, výzore, stravovaní, zvyklostiach, pracovných pomôckach, destináciách pre dovolenky… vo všetkom, čo “sa robí” – ale tam “individuálne. A všetkým na očiach.
V posledných 2-3 rokoch sa napríklad medzi personalistmi bleskovo rozšíril Ruiz a jeho štyri dohody. Všetci ich skloňujú, robia sa panelové diskusie na túto tému – ale stavím sa, že väčšina diskutujúcich nevie nič o toltéckom učení. 🙂
Prichodí mi to, ako keby nás učili historickú gramatiku jazyka, ktorý nepoznáme a nehovoríme ním. 🙂 Nepochopíme, na čo nám to bude dobré, a nebudeme to vedieť používať ako nástroj okrem toho, že o tom budeme múdro pojednávať.
Potrebujeme sa z tohto “na povrchu” dostať a v zmysle piatej Ruizovej dohody sa začať pýtať, čo všetko z toho “dôležitého” je naozaj dôležité pre nás. 🙂 Či ideme cestou nasledovania práve populárnych vzorov a ciest, alebo cestou skúmania svojich vlastných predsudkov a obmedzení a ich odstraňovaním – a je jedno, aký nástroj pri tom budeme používať. (Trebárs aj toho Ruiza. Nenamietam. 😉 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor