Najprv mi to prišlo ako nepravdepodobné – v poslednom čase mám pocit, ako keby sa spoločnosť individualizovala. Každý je “já ťám” (pamätáte si starého kráľa z Princeznej so zlatou hviezdou?). Tak aké odrádzanie od zaoberania sa sebou samým?
Ale je to tak. Každý sa teraz venuje duchovnu – ale len zriedkavo ide do hĺbky. Bývam často v kontakte s mladými kočkami tak do tridsať rokov. Sú pracovne vyťažené, majú rodiny, chodia do fitneska, rozprávajú sa cez prestávky o joge a zdravej výžive, pijú bylinkové čajíky podľa vlastností byliniek, liečia sa kameňmi a čítajú vychytené sebarozvojové knižky… a všetky chodia namejkapované, na vysokých podpätkoch, majú najnovšie mobily a gelové nechty dĺžky, ktorá by mne znemožnila dosiahnuť na klávesnicu. A každý necht upravený individuálne.
Zdanlivá individualizácia. V podstate módny diktát. V úprave, výzore, stravovaní, zvyklostiach, pracovných pomôckach, destináciách pre dovolenky… vo všetkom, čo “sa robí” – ale tam “individuálne. A všetkým na očiach.
V posledných 2-3 rokoch sa napríklad medzi personalistmi bleskovo rozšíril Ruiz a jeho štyri dohody. Všetci ich skloňujú, robia sa panelové diskusie na túto tému – ale stavím sa, že väčšina diskutujúcich nevie nič o toltéckom učení. 🙂
Prichodí mi to, ako keby nás učili historickú gramatiku jazyka, ktorý nepoznáme a nehovoríme ním. 🙂 Nepochopíme, na čo nám to bude dobré, a nebudeme to vedieť používať ako nástroj okrem toho, že o tom budeme múdro pojednávať.
Potrebujeme sa z tohto “na povrchu” dostať a v zmysle piatej Ruizovej dohody sa začať pýtať, čo všetko z toho “dôležitého” je naozaj dôležité pre nás. 🙂 Či ideme cestou nasledovania práve populárnych vzorov a ciest, alebo cestou skúmania svojich vlastných predsudkov a obmedzení a ich odstraňovaním – a je jedno, aký nástroj pri tom budeme používať. (Trebárs aj toho Ruiza. Nenamietam. 😉 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Odporúčam na túto tému: http://www.ted.com/talks/susan_cain_the_power_of_introverts
P.S. Je aj slovenský transkript a aj titulky… 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Ďakujem, ukradla som si to aj inam.
Páči sa miPáči sa mi
….v podstate máš asi pravdu, ale niektoré veci vnímam trošku inak. alebo možno len širšie :
” každý sa teraz venuje duchovnu ” ….každý zďaleka nie. Jedno je fakt, tie kočky o ktorých píšeš sú naozaj enormne vyťažené, ale nielen ony. Myslím , že ani mladí muži na tom nie sú lepšie. V podstate všetci, ktorým sa podarí získať dobrú prácu, sú nútení pracovať na 200%, neustále stíhať všetky možné a nemožné dedlajny, odolávať konkurencii, neustále sa hnať dopredu, lebo stále nás niekto ide zožrať a to všetko vytvára ukrutný stres. A keď príde koniec pracovného týždňa , veľká časť to rieši tak , že idú niekam do krčmy ” rozbiť sa.” Nie vypiť si, pokecať s priateľmi, zabaviť sa , ale rozbiť sa – vygumovať si cieľavedome hlavu, aby s príchodom pondelka mohli podstúpiť rovnaký cyklus. Niektorým postačí alkohol, iní s tabletkou na jazyku “tancujú” do bezvedomia, ďalší hulia, tí fajnoví koksujú. Ale sú samozrejme aj zdravšie aktivity – dá sa skočiť do tenisiek a naháňať v parku endorfíny a spaľovať adrenalín. Tí nebehavý zas utekajú do sveta fantasy. alebo sa napriek adultnému veku hrajú počítačové hry. A sú aj takí 🙂 , čo od tvrdej reality utekajú do duchovna. A prečo je ich viac , než napr. pred dvomi, tromi desaťročiami ? Lebo je to tiež módny diktát, tak ako tie gelové nechty. Niekto marketingovo zdatný pochopil, že je tu dosť ľudí, ktorým vyhovuje práve tento druh úniku a zistil, že všetko, čo sa tvári duchovne sa dobre predáva, podobne ako veci, čo majú nálepku “eko” alebo “bio”. Pre väčšinu “adeptov” si myslím toto ukájanie sa duchovnom aj tak zostane iba v rovine uspokojovania túžby po neznámom, tajomnom, alebo prípadne v rovine zvyšovania si sebadôležitosti ( lebo keď jedna sliepka zahlási, že bola u veštice, tak hydina spozornie omnoho viac, ako keď zahlási, že boli s kámoškou v šopingu.)
Nie , že by sa mi to páčilo, naopak sa z toho ježím, tak ako pri všetkom, kde zaznievajú falošné tóny, ale na druhú stranu si uvedomujem, že takáto “popularizácia” môže byť paradoxne aj užitočná. Podobne ako pri športe – čím väčšia základňa, tým väčšia šanca, že viac a viac jedincov sa cez fázu uspokojovania zvedavosti dostane k skutočnému sebarozvoju, sebaskúmaniu a hľadaniu cesty – no skrátka až po Ligu majstrov 🙂 . A ja si myslím ( možno detinsky ), že čím viac duchovne vyspelých jedincov tu bude, tým väčšia šanca , že sa raz títo ľudia dostanú aj do pozícii, z ktorých sa formuje tvár našej civilizácie, čo by mohla byť dobrá správa pre náš svet. Ale ako viac pravdepodobné vidím to, že tak, ako jedného dňa nová módna vlna potopí gelové nechty a iné súčasné vylepšenia tela, rovnako tak opadne aj momentálne zvýšený záujem o duchovno a “ruka trhu” ponúkne vyčerpaným masám úplne iný úlet 😦
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Vraj ide kali-yuga, vravia Indovia či kto. A s ňou úpadok ľudského poznania a kultúry. Alebo som to vďaka blonďatej hlave celkom nesprávne pochopila (=nepochopila 😉 ). Nuž čo; aj tak je to jedno. Našťastie už nemusím vydržiavať 😛 dlho. Z tohto boja mienim zbehnúť. 🙂 (Achich. Dnes mi tá slovenčina nejako nejde.)
Páči sa miPáči sa mi
Keď odíde starý trend, spraví miesto pre nový 🙂 Možno bude ešte širšie/hlbšie/farebnejšie/samozrejmejšie duševno-duchovne orientovaný. Možno to bude “nový” vedný odbor a tak omnoho ľahšie vnímateľný pre širšie masy…a aj keby nebol, ja som zodpovedný za to, čo robím ja. Kráčam tam kam, kedy a ako chcem 🙂
Je možné, že svojim bizarným správaním niekoho zaujmem a kúsok pôjdeme spolu, alebo na opak a bude to krásny vzájomný moment. Tak isto ako tá kopa momentov, čo kráčam “sám”, resp. keď tých “spolukráčačov”, či hojnosť z nejakého dôvodu (nie dostatočne otvorené oči, uši, nos, hmat, chuť, predstavivosť, atď.) “nevnímam” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…iskra, som ti fakt vďačný za to , že nesieš pochodeň optimizmu, touto “zručnosťou” som nikdy zvlášť neoplýval :), …až raz budeš na nejakej škole prednášať duchovno, pôjdem ti robiť školníka – keď ma ešte nohy ponesú 🙂 🙂 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
Optimizmus je možno protipól pesimizmu. Jedno vidí veci bielo a druhé možno čierno. Naučil som sa, že obe farby sú niečo ako základnými farbami života a majú svoje miesto, účel a sú rovnocennými nástrojmi. Je tam “vonku – vnútri” ešte možno veľmi veľa ďalšieho poznania (farieb), ktoré mi napomáha k pochopeniu – prijatiu odpovedí na otázku “kto som?”.
Čo sa stane, ak sa moja predstava (ne)uskutoční? Prečo sa niektorá uskutoční a iná nie? Je jedno či je optimistická, alebo pesimistická? Ako sa dá používať čierno-biele vnímanie na tvorenie? Exituje vnímanie medzi týmito “mantinelmi”? Ako na mňa vplývajú tieto kvality? Čo sa so mnou deje, keď sa posadím medzi ne do stredu, resp. sa posúvam v priestore, raz na jednu a potom na druhú stranu? Kedy dokážem jasnejšie vnímať hlas môjho múdreho vnútra, intuície, VJ, pomocníkov, sprievodcov, strážcov, boha?
Všetci sme v mojom vnímaní zároveň žiakmi, školníkmi a osvietenými prednášajúcimi o duchovne. Sme úžasné a navzájom spojené bytosti – možno teda len 1 bytosť a aj to je jedno, lebo podstatné pre mňa je tam momentálne to úžasné a spojené 🙂
Vedieť (skúšať) prijať úplne všetko, tak ako to je, lebo to tak je. Vedieť (skúšať) prijať sám seba, tak ako som, lebo som. Úplné prijatie myseľno-srdečno-hmotné. Vedieť (skúšať) si predstaviť nepredstaviteľné a posúvať tak stále hranice svojho ja. 😀
Sloboda, je pre mňa veľmi zaujímavá – pozoruhodná 😉
Páči sa miPáči sa mi
“Optimizmus je možno protipól pesimizmu.” 🙂 Biele je protipól čierneho. Ale keď okolo teba panuje absolútna čiernota, už jediný pixel tmavej sivej ti prichodí ako to oslnivé svetlo… Jin v jang a naopak.
Páči sa miLiked by 1 person
Je možné, že niekdy neexistuje jedno bez druhého a vždy sú zastúpené v dokonalej rovnováhe, len sa vieme rozhodnúť cez filtre vnímania vypnúť vnímanie jednej, či druhej kvality 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jozko, si si isty, ze tato realita este neexistuje? 😉
Páči sa miPáči sa mi
akákoľvek povrchnosť v ľubovoľnej činnosti zostáva len povrchnosťou a takú kvalitu má aj výsledok snaženia … ťažko si viem predstaviť že kvantita sa premení na kvalitu 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
…ja na tom nič ťažké nevidím. Keď niečo popularizuješ, tak vlastne upútavaš pozornosť k danej veci. Je veľmi veľa ľudí nadaných rôznym smerom, ale niekto , alebo niečo ich tam aj musí reálne nasmerovať. Načo by bol Paganinimu jeho talent, keby za celý svoj život nezavadil o husle. Celé stáročia bola ezoterika v podstate utajená a církev ju tvrdo potláčala. Socializmus ju tiež nemusel, podobne ako čokoľvek nematerialistické. A tí , čo aj voľajaké ” nadpozemské ” danosti mali, radšej o tom mlčali , najprv zo strachu o život, a potom , aby neboli za bláznov. Dnes to nehrozi Mnohí sa dnes o ezoteriku iba obtrú a naďalej ostanú na povrchu ale ďalší si vďaka prvotnej informácii uvedomia , že práve toto ich napĺňa a pôjdu do hĺbky. Nebyť toho, tak by o tie “husle” nezakopli.
Páči sa miPáči sa mi