
No, konečne dobrá správa… V najbližších 24 hodinách sa pohne konečne “moja” planéta Jupiter dopredu.
Od decembra bol retrográdny, t.j. všetko išlo ako v lete na saniach. Brzdenie sa prejavovalo, ako keby na nás liezla chrípka bez toho, že by bola skutočne aj doliezla… V posledných 3-4 dňoch už žijem len na práškoch proti migréne a nezaberajú. Okrem toho som zavalená neuveriteľnou sériou objektívnych príkorí, že sa už ľudia okolo mňa (vrátane ega) čudujú, čo to má značiť… Nuž, ten retard Jupík mi dáva zabrať.
Ako sa to prejavovalo? Že všetko trvalo dvakrát-trikrát dlhšie než obvykle. Že veci sa zbytočne komplikovali. Všetko to bol útok na našu výdrž, na schopnosť ustáť a nestratiť dôveru. Gabriel mi priebežne potvrdzoval, že to, čo sa deje, si nespôsobujem sama, ale je to vonkajšie.
A tak som sa učila nebrať nič osobne. (A preto tento článok strkám do rubriky “osobné” 😉 .)
To s tým Jupiterom mám od Elizabeth Peru a tá sľubuje, že len čo sa Jupík “znormálni”, dostaví sa hojnosť. Vraj sa nemáme predávať pod cenu, máme žiť vo veľkom meradle. (Radšej ale nie na veľkej nohe. 😛 ) V pracovnej oblasti si polepšíme a ak sa chceme osamostatniť, tak je vraj 2015 pre to to najvhodnejšie obdobie.
U mňa sa Jupiter prejavil zrýchlením zahatanej “karmy” – všetko sa mi vykydlo na hlavu približne v tom istom čase a núti ma to spochybňovať samotné korene môjho postoja k životu. Riešim, riešim, riešim.
Nuž dobre – i tak še da. Alebo aj nie. Moje rozhodnutie. 🙂










Povedz svoj názor