Jupiter prináša radosť.
No, konečne dobrá správa… V najbližších 24 hodinách sa pohne konečne “moja” planéta Jupiter dopredu.
Od decembra bol retrográdny, t.j. všetko išlo ako v lete na saniach. Brzdenie sa prejavovalo, ako keby na nás liezla chrípka bez toho, že by bola skutočne aj doliezla… V posledných 3-4 dňoch už žijem len na práškoch proti migréne a nezaberajú. Okrem toho som zavalená neuveriteľnou sériou objektívnych príkorí, že sa už ľudia okolo mňa (vrátane ega) čudujú, čo to má značiť… Nuž, ten retard Jupík mi dáva zabrať.
Ako sa to prejavovalo? Že všetko trvalo dvakrát-trikrát dlhšie než obvykle. Že veci sa zbytočne komplikovali. Všetko to bol útok na našu výdrž, na schopnosť ustáť a nestratiť dôveru. Gabriel mi priebežne potvrdzoval, že to, čo sa deje, si nespôsobujem sama, ale je to vonkajšie.
A tak som sa učila nebrať nič osobne. (A preto tento článok strkám do rubriky “osobné” 😉 .)
To s tým Jupiterom mám od Elizabeth Peru a tá sľubuje, že len čo sa Jupík “znormálni”, dostaví sa hojnosť. Vraj sa nemáme predávať pod cenu, máme žiť vo veľkom meradle. (Radšej ale nie na veľkej nohe. 😛 ) V pracovnej oblasti si polepšíme a ak sa chceme osamostatniť, tak je vraj 2015 pre to to najvhodnejšie obdobie.
U mňa sa Jupiter prejavil zrýchlením zahatanej “karmy” – všetko sa mi vykydlo na hlavu približne v tom istom čase a núti ma to spochybňovať samotné korene môjho postoja k životu. Riešim, riešim, riešim.
Nuž dobre – i tak še da. Alebo aj nie. Moje rozhodnutie. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Welcome to the club 🙂 Tady taky tak … vsak napisem viac 😀
Páči sa miPáči sa mi
Toto je celkom vtipné, do teraz som mal pocit, že to ide na môj slimačí vkus, až veľmi rýchlo, ale upratovanie to bolo fakt, že hĺbkové….aspoň u mňa jednoznačne. Posledných zo 10 dní sa mi stále horšie a horšie vstáva a nasledovne veľmi nepohodlne stojí žam žung. Celkovo som taký nejaký nijaký – na ihlách – ide nejaká zmena – u mňa a je to na zbláznenie, lebo posledné dni je takmer úplné “bezvetrie” a len sledujem z lode morskú hladinu a slnko a nič sa mi nechce a ani sa nič také svetoborné ako keby nedeje 🙂 Dnes som pri žž takmer nevydržal a už pri držaní balóna (po 5 min.), som sa na to chcel po takmer 4 mesiacoch denného cvičenia “vykašlať”… 😀 Vydržal som to, aj keď ku koncu, som mal dojem, že skolabujem 🙂 To sa mi ešte pri žamžungu nestalo … Ak sa to teraz ešte zrýchli, tak pevne verím, že po ceste nebudú žiadne väčšie prekážky, resp. že budem mať super rýchlo a precízne reagujúce riadenie…nehovoriac a jasnosti vnímania, aby som prekážku stihol včas rozpoznať, alebo to chce obrnený transportér so silným pohonom, alebo schopnosť odhmotnenia a nulového odporu, nech tá rýchlosť môže poriadne gradovať….nech mi vejú vlasy 😆 😆 :lol:….juhúúúú
Páči sa miPáči sa mi
Práve dnes som na FB šérovala video od Brucea Frantzisa, kde hovorí, že niekedy je lepšie nedávať 100%, ale len 70 – ak sa necítiš na viac. Proste ísť len tak ďaleko, ako sa dá (teda nie 20 minút, ale stačí 5) a nabudúce zas len tak ďaleko, ako sa dá… možno to už bude 40 minút. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
úplný súhlas 🙂
Páči sa miPáči sa mi