Ako som včera pozerala televíziu, uvedomila som si niečo, čo som doteraz dva roky nepripúšťala – že naozaj nemusím byť až taká dobrá spisovateľka… Pozerala som nemeckú SuperStar, castingy. Bola tam kočka, ktorá mala dobrý hlas, triafala tóny – a napriek tomu mi na tom niečo vadilo… Rovnako aj porote. Nakoniec jej povedali, že sa na nich nepreniesla nijaká emócia. Podľa všetkých vonkajších príznakov bola dobrá a zaslúžila by si rozvíjať, no napriek tomu niečo chýbalo.
Keď som sa s prvou knižkou prihlásila do súťaže, tak ma recenzoval jeden redaktor. Pri tej recenzii napísal, že viem písať, ale potom ma začal rozoberať a začal hľadať celkom odvecné blchy… Prečo píšem pod pseudonymom, že mám nevybavené spory s niekým, prečo čitateľ nevie veci skôr ako hlavná hrdinka a podobne. Vtedy som to v rámci ruizovania vzala ako “výpoveď o ňom, nie o tebe”. Včera som pochopila, že to síce bolo tak, ale jeho reakcia mohla mať aj príčinu, ktorá neležala v ňom, ale vo mne.
Možno som spisovateľsky to, čo tá kočka v nemeckej SuperStar so spievaním.
Bolo to hnusné sústo na prehltnutie, ale posnažila som sa. Šla som počas reklamy do kuchyne umývať riad a začala som to rozoberať. Prečo mám niekde v sebe zakódované nutkanie upozorňovať na seba, snažiť sa o “slávu”? Nie je to dané výchovou, k tomu som naozaj nebola vedená, tak som to vždy označila ako “žiadosť duše” a nebabrala som to.
Pri tom umývaní riadu som sa začala pýtať, že ak teda ale nemám talent, prečo mám potom nutkanie dokazovať svetu, že ten talent mám? Čo mi to dáva?
A došla som na jedno. Keby som bola známa, “slávna”, boli by okolo mňa vždy ľudia, ktorí by mi vďačne pomohli. Už len preto, že by si ma považovali, lebo si ma považujú iní.
Ale prečo by som to potrebovala? A odpoveď došla okamžite – pretože moji rodičia neverili, že sama všetko zvládnem.
Ten pocit zraniteľnosti, ktorý sa snažím ošetriť “slávou”, bol do mňa vovychovávaný.
Skúsila som sa pozrieť na osobnú históriu a videla som, že vždy, keď som si trúfla na viac, bolo to preto, že si na to trúfol niekto iný, koho som neuznávala. Kým som robila turistického sprievodcu, začínala som s jedným jazykom. Na viac som si netrúfala. Potom prišla iná kočka z kurzu a trúfla si na francúzštinu, hoci som poznala, ako hovorí po francúzsky… Tak som sa naštvala, vrátila som sa pred komisiu a v ten deň som si dorobila skúšky ešte zo zvyšných troch jazykov. 🙂 A tento vzorec správania opakujem donekonečna.
Večer som potom šla za Gabrielom a pýtala som sa ho na to, ako zistím nabudúce, či ide o poryv duše, alebo zas len nejaký vovychovávaný program. Napríklad tá “bezmocnosť”.
Spýtal sa: “Keby si bola sama na pustom ostrove, cítila by si sa ešte stále bezmocná?”
Ani som nemusela premýšľať, koľko strachov a hrôz mi okamžite napadlo.
Vzdychol: “No dobre… a keby si bola na tom opustenom ostrove so mnou, stále by si sa cítila ešte bezmocne?”
Musela som priznať, že v tom okamihu všetky moje obavy, strachy a hrôzy zmizli.
“Takže v princípe v sebe nenosíš program duše, ktorý by ťa staval do pozície bezmocnosti,” povedal mi. “Vždy, keď nebudeš vedieť určiť, či ide o vovychovávané programovanie alebo tvoju dušu, spýtaj sa, čo by bolo, keby si bola na opustenom ostrove.”
A dnes ráno som na fejsbúku našla obrázok s písmenami, kde prvé tri slová, čo si všimnete, sú túžby vašej duše. To, čo potrebujete, nie to, čo chcete. Pozrela som a našla som Láska, Mladosť a Zdravie. Pomyslela som si, že ale viac potrebujem Peniaze. Nuž, musela som ich chvíľku hľadať, než som ich našla. 🙂 (Ďalšiu mačku som nenašla ani po dôkladnom hľadaní. 😉 )
Kamienky skladačky začínajú zapadať. Obraz ešte nevidím, ale to, že zapadajú, je nesmierne ubezpečujúce.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Sun, rad ta citam. Casto vidim veci inac ako ty. Ale o to vobec nejde, casto mi tvoje blogy prinesu inspiraciu. Par krat cez teba hovorilo ku mne nieco vacsie. S skvelym timingom. Za to som vdacny.
Inac tiez pisem. Pisem pre seba, lebo ma to hrozne bavi. Ake ine dovody treba? Ak sa to niekomu paci, good for him. Ak sa to niekomu nepaci, jeho problem.
Páči sa miLiked by 1 person
Hela, ked chces byt slavna, nepredstavuje si pusty ostrov. Bud slavna. Potom uvidis ci je to to co chcela tvoja dusa. Ten redaktor ti potvrdil ze talent mas. Upozornil ta na niektore technicke chyby, ktore su pri zaciatocnikoch caste. Cvik robi majstra, prenikni do toho viac, citaj aj ine recenzie na ine veci, nauc sa co najviac o technike, pravidlach (ktore potom mozes samozrejme porusovat). Pozri sa na pozitivne veci v tej kritike, kopu veci u teba vyzdvihol. Pouzi tuto spatnu vazbu povedala by som technicky, pouzi ju na to, aby si pochopila pravidla. Ak chces hrat, nemusis pravidla vzdy dodrzat, ale musis ich poznat. Tento typek zda sa ze ich pozna.
Páči sa miLiked by 1 person
A este k tomu superstaru. Hodnotenie “chyba emocia” je podla mna len inak povedane chyba nieco, neviem co. Z pozicie kouca alebo hodnotitela to beriem ako jeho neschopnost. Emocia sa da rozlozit a premietnut do konkretnosti, ak dotycny clovek, nevie intuitivne presne trafit tu ingredienciu co ma dodat alebo zmenit nieco co tam nema byt na to co tam byt ma. Skusenostou pozorovatel vie lepsie a lepsie definovat tu konkretnost, nemusi to nazyvat len neuchopitelnymi pojmami. Tento kritik, co sa vyjadroval k tvojej knizke dokazal byt dost konkretny, co je super ak ma jeho recenzia tebe ako autorke pomoct.
Páči sa miPáči sa mi
Joj a potom to co bolo na zaciatku tohto clanku. Co ak nemam talent? A potom uz dokonca ziadne “co ak” nie je. Uz sa naraba s tym ze nemas talent ako keby to tak naozaj bolo. Z tejto kritiky to vobec nevyplyva, vyplyva z nej uplny opak, dokonca to tam aj priamo pise, ze talent mas. A nielen z kritiky. Tvoja prva knizka chztila tolko ludi, napriek tomu ze mozno nemas este tu techniku pisania, nemas este skusenosti, je to tvoja prva kniha…ako by sa ti to mohlo podarit, keby si nemala talent?Toto skus vypatrat ako je mozne ze ta nieco take vobec napadne?Co v tebe ta nuti o tvojom talente pochybovat? Boze, ja mam niekolko deti, co trenujem, ktorych talent bol dlho skryty. Jeden typek sa vzdy hybal chudak jak totalne poleno, bol smieny, tarbavy a neohrabany. Tak to vyzeralo. Ale napriek tomu som stale hovorila…pockajte…toto neni vsetko co on vie dat. A tak aj je. Typek sa par rokmi treningu vypracoval na prevelice zaujimavu tanecnu osobnost, ti co sa smiali, zrazu pucia oci. A pravdu povediac, nevravim ze odo mna pocuva len chvaly, naopak, pocuva taketo cosi: no, je to stale na hovno, vidno to, ze to nevies, i ked vidno to menej ako pred rokom. A typek ide cez to a veri si. A pomaly ale isto rozkvita. A ja mu verim tiez, inak by som mu nedavala negativne spatne vazby, lebo, naco by mu aj boli, keby som vedela ze nema sancu ich vyuzit na rozvoj svojho potencialu?
Páči sa miPáči sa mi
Poznáš to, ako keď ideš po ulici a vidíš nejaký obrázok na billboarde… a odrazu to s tebou zarezonuje a ty dostaneš celkom nový pohľad na svoju realitu… Nemá význam rozoberať, či je “správny” alebo nie. Bol v tebe a hľadal príležitosť, aby sa dostal na povrch – a teraz sa tak stalo. Jediné, čo má význam, je naučiť sa s tým žiť. Ak to nebol ten “správny” pohľad, však zas raz pôjdeš po ulici a zbadáš na nejakom billboarde nejaký obrázok… 🙂 Eloi. Aj to som ja. 🙂 Lekcia sa mi nepáči, ale to neznamená, že sa ju nenaučím. To by som v matike musela zastať niekde pri násobení dvomi. 😉
Páči sa miPáči sa mi
ano, chapem, ale co ak lekcia chcela zacat uz tuto: co ak nemam talent?kto sa to pyta?preco to chce vediet?…ponukam ti aj takyto billboard: hej ty, pytas sa ci mam talent? Mam!Don´t believe just watch! 🙂
🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Moja, uvedomuješ si, že tento článok vôbec nebol o tom, či mám alebo nemám talent? To je mimo diskusie… Len som sa chcela podeliť o svoj nový pohľad na situáciu spolu s krokmi, ktoré k tomu viedli, aby ich dokázal použiť aj niekto iný, ak ich bude potrebovať.. Bez posudzovania. Všetko sú to aj tak len možnosti. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hej, nebol o tom. Uvedomujem.
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa mi ako si k celej veci pristúpila a tie myšlienkové pochody, o ktoré si sa podelila. Ja túto metódu pre seba volám “spomínanie” a hľadanie podstaty podstaty a celkom rada sa babrem v rôznych mojich postojoch tak nejak, ako si to písala – čo bolo príčinou, kde to vzniklo, čo mi to dáva, čo mi to berie, čo chcem miesto toho. Väčšinou skončím pri tom, že o 100 rokov to bude aj tak jedno 😀 Na efektívne babranie sa v prípade núdze o vonkajšie podnety odporúčam karty Symbolon.
Čo sa týka “slávy” a tak, ja mám zase opačný problém. Ja by som rada bola v zákulisí a neexponovala sa verejne, ale vzhľadom k práci sa mi to asi tak skoro nepodarí realizovať. Keď som do branže vstupovala, vôbec som nerozmýšľala nad tým, kam to až povedie a akú mieru verejnej interakcie to raz môže obnášať. A najhoršie je, že ako vraví Pema Chodron “nothing ever goes away from you unless it has thought you a lesson”. Takže som nahratá, pretože isté veci v mojom živote sú safra ťažká lesson a nedá sa to nijak ošuliť 😀
BTW – hodnotenie “chýba tomu emócia” mi príde totožné s manažérskym hodnotením “nehodí sa osobnostne” a zaboha ten človek nevie povedať, čo presne mu vadilo.
Páči sa miPáči sa mi