Keď to nejde, vezmi väčšie kladivo, povedali si “tí tam hore” a poslali mi nový sen. Taký, že to už len debil nepochopí.
V tom sne som bola dieťa v mnohodetnej rodine. Mali sme prísneho a nekompromisného otca, ktorý veľa dal na to, čo hovoria ostatní ľudia. Môj starší brat sa s ním posekal, ušiel do lesa a my sme ho hľadali a upokojovali sme rozbúrené rodinné vzťahy. Vždy s tým, že “ale vieš, aký je otec…” (a veľavýznamná odmlka).
Dostala som menštruáciu (to mi pomohlo neskôr celú vec datovať). Išla som domov prezliecť sa, dvaja z rodiny ma sprevádzali. Vošla som do domu, ktorý poznám už z x snov predtým. Špecifikom toho domu bolo, že bol obrovský a tak starožitne pohodový. Na poschodí som v ňom mala nesmierne útulnú izbu so susediacou kúpeľňou, ale tá kúpeľňa bola príliš prepychová a nevedela som ju dobre používať, tak som sa nasťahovala ešte do inej izby vedľa príjemnej klasickej kúpeľničky. Cítila som sa tam dobre, najpohodlnejšie na celom svete.
No a dnes ako sme vyšli na poschodie, kde obe moje izby boli, šok. Všade plno ľudí, dom premenený na fabriku alebo office nejakej firmy. V miestach mojej prvej izby a kúpeľne bolo všetko vybúrané a bola tam studená, presklená a prázdna kancelárska hala. Pochytila ma bezmocná zlosť – bola to nezvratná zmena, ktorá sa už nikdy nedá do poriadku… Moje útočisko, pocit bezpečia a pohody bol nenávratne v čudu.
Ešte som sa v tom sne čudovala, aký chorý nápad to bol, zrušiť jednu z dvoch kúpeľní v dome…
Išli sme ďalej. Myslela som, že pôjdem do svojej druhej izby, ale aj tá bola premenená na kancelárske priestory a kúpeľňa tiež zmizla… Súrodenci ma viedli ďalej, chodbou, o ktorej som ani nevedela, že existuje. Zakotvili sme v maličkej, pomerne tmavej, ale útulnej miestnosti, ktorá bola teraz akože moja izba. Zvonku mala tapacírované dvere, vnútri starožitný nábytok, ladené do hnedej a zelenej. Otvorili som zásuvky na jednej zo skríň – a tam boli poukladané moje šaty (toto je vzťah k včerajšku, kedy sme v šatníku montovali nové skrinky).
Bridilo sa mi, že ma niekto len tak presunul, bez toho, aby sa ma spýtal. Dostavil sa silný pocit ukrivdenia, bezmocnosti a odporu. Zúrivo som sa začala zavzdušňovať, že toto teda nie, a oboma päsťami som začala tĺcť o dvere. Dvere však boli zvonku tapacírované a žiaden zvuk neprenikol von. Uvedomila som si, ako dobre to otec vyšpekuloval… Nikto sa nedozvie, že zúrim.
Vyšla som von a pokúsila som sa dvere za sebou zatresnúť. Ani to nešlo.
Proste moja zlosť a ukrivdenie zostali pre svet neviditeľné. Totálna bezmocnosť.
Keď som sa zobudila, najprv som sa kvôli zlému pocitu nechcela snom zapodievať, ale nakoniec som sa do toho pustila. Teraz už to bolo evidentné: časť zo mňa (otec) sa stará, ako bude vyzerať v očiach iných, a kontroluje – úspešne – iné časti zo mňa, napr. toho zlostníka (tapacíované dvere, hádka s mojím bratom, rozhodovanie ponad moju hlavu). Ale je tam iná vec, ktorá vyvolala pocit bezmocnosti – strata bezpečia a pohody. Niečo príjemné bolo nahradené prázdnotou. Plus menštruácia.
Rakovina.
Keď som ju dostala, do poslednej chvíle som sa snažila ju zvrátiť. Ešte som šla pod nôž a vyjednávala som s chirurgom, ako majú operovať, aby ma nedokaličili… Dokaličili ma. Museli; o tom nepochybujem, medzičasom som dostala toľko signálov, že ma vtedy doslova zoškrabali hrobárovi z lopaty, že túto vec nespochybňujem. Ale fakt je, že som sa prebrala z narkózy a bola som kripel. Všetkým na očiach. Zasiahnutá v svojom vitálnom centre.
Vtedy som to nevedela spracovať, tak som to vytesnila a povedala si, že najprv sa musím dostať z nemocnice, najprv musím začať liečbu, najprv musím prežiť chemoterapiu, najprv musím prežiť rádioterapiu, najprv si musím zachrániť pracovné miesto… a skaličením sa budem zapodievať potom.
“Potom” nikdy neprišlo. Naučila som sa s tým žiť, nevnímala som to ako vec na zrekapitulovanie – a tak som s tým nič nerobila.
A moja zúrivosť, bolesť, strach a pocit krivdy nemali ako vyjsť na povrch… Tapacírované dvere.
Ešte neviem, čo s tým urobím… asi to odstojím počas žam žungu. Aspoň si pripojím späť potláčanú energiu, hoci pocit bezmocnosti tým zjavne neodstránim. Ako som toto písala, spomenula som si na inú vytesnenú udalosť v mojom živote, oveľa hlbšie v minulosti.
Som zvedavá, čo sa mi zasa prisnije.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor