Eprakone – ezoterika a spiritualita

10 odpovedí na na “Vnútorný kompas”

1. 

   avespasseri

   9. decembra 2014

   To je velmi dobrý kompas. Ještě bych dodala, že by to člověk ale měl dělat spíš pro druhé než pro sebe (své ego)… aby se mu nestalo, že získá pokoj v duši na úkor pokoje v duši těch druhých. Ačkoliv kdo ví… skutečný pokoj v duši nejspíš zahrnuje i ty druhé… ale zároveň, ačkoliv mívám někdy dojem, že třeba můj duchovní učitel někdy tu mou duši pěkně rozbouří, v zásadě ji jen vede k hlubšímu pokoji…. tak bych řekla, že v tom mám trochu zmatek :-)))))

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      9. decembra 2014

      Len pozor, aby to “robenie skôr pre druhých” neviedlo k tomu, že človek potlačí sám seba a bude sa cítiť “obetavo” a “duchovne”, ale v podstate je len kodependentný… Najprv potrebuješ riešiť seba. Až keď más seba vyriešeného, môžeš riešiť iných… Inak budeme na iných riešiť to, čomu sa vyhýbame na sebe (a často aj proti ich potrebe a vôli).

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         avespasseri

         9. decembra 2014

         Tak to přesně je. “dělat pro druhé” je velmi zákeřné… velmi snadno to sklouzne přesně k tomu, co říkáš. Na druhou stranu spousta duchovních lidí zase sklouzává k tomu řešit sebe na úkor druhých… o nesobeckosti (která je duchovní) se v tom případě také nedá mluvit. Najít tu správnou rovnováhu není snadné….

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         Sun Belangelo

         9. decembra 2014

         🙂 Takže teraz asi začína byť dôležité, čo všetko vnímame pod slovom “riešiť”. 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

      3. 

         avespasseri

         9. decembra 2014

         Člověk se dostane do rovnováhy, když přestane řešit sebe… ale i druhé :-))))

         Páči sa miLiked by 1 person

      4. 

         Jool

         9. decembra 2014

         …mne sa zdá, že to dosť dobre ani nejde oddeliť. Pokiaľ niekomu nezištne pomôžem, či už prakticky, alebo poukázaním na riešenia, ktoré on nevidí a urobím mu tým radosť, spôsobí to radosť aj mne. Aspoň ja sa tak cítim. Samozrejme nemôže to byť nasilu a proti vôli toho druhého. Vyslovením názoru s rešpektovaním slobody a práva voľby tých druhých nepácham nič zlé a naopak jeho neprijatie zas môže vo mne vyvolať potrebu znovu precítiť svoj vlastný postoj. Naproti tomu, ak sa budem úzkostlivo zaoberať iba sám sebou, dostane ma to časom do izolácie a pripravím sa o spätné väzby , ktoré dostávam prostredníctvom vzťahov, ktoré zákonite ochabnú.
         Ja si napríklad rád vypočujem názor iných na môj problém, a to, že mi pritom niekto rozbúri dušu považujem skôr za prospešné, pretože často krát je to až tento moment, ktorý ma prinúti zaoberať sa niečim, čo inak moje “obranné mechanizmy” úspešne zametajú pod koberec. Za ideál považujem, ak potom nastúpi druhá fáza, v ktorej sa stiahnem do seba a trebárs aj s “asistenciou zhora ” sa snažím docieliť dohodu so sebou.

         Páči sa miLiked by 1 person

2. 

   matrioshka

   9. decembra 2014

   Aj tu je. Jaaa se picnu 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
3. 

   Martina

   10. decembra 2014

   Moj kompas je: 1. priblizuje ma to k alebo vzdaluje ma to od mojho ciela? 2. co citim? Ak nie radost, tak preco to robim/ by som to robila/ mala robit? 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
4. 

   suminglu

   11. decembra 2014

   myslím si, že človek to čo robí robí najmä preto že chce dobre pre seba, pre svoje hodnoty 🙂

   Páči sa miLiked by 1 person

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      11. decembra 2014

      Otázka je, kde končia tie tvoje hodnoty a začínajú hodnoty tých druhých. 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať