Zubami-nechtami

Dnešný citát v rámci “decembrovej čelindže” je podnet na sebaspytovanie:

zubami-nechtami

Viete o sebe, čo máte pustiť a čo si máte udržať? Podľa čoho to rozhodujete?

3 thoughts on “Zubami-nechtami

  1. Niektoré “odpustenia” mi idú ľahko a viem o nich takmer okamžite a niektoré nie a nie a skrývam ich sám pred sebou takmer dokonalo 😀 Je to skoro ako hra na slepú babu sám so sebou.
    Momentálne, resp. už dlhšiu dobu riešim svoju sebadôležitosť resp. pýchu, alebo ešte ináč povedané lipnutie, alebo závislosť na svojej “nadradenosti” a samozrejme lipnutie – závislosti ako také.
    Dosť ťažko sa mi niekedy pri tom rozoznáva, čo je ešte potrebné (nie som pripravený sa tomu postaviť) a čo už môžem “odpustiť” (prostredie je pripravené a fanfáry nažhavené), ale robím to tak, že pravidelne niekoľko x za mesiac si opakujem “mantru”, že som pripravený riešiť akúkoľvek výzvu, či lekciu a že všetky moje strachy sú vítané a mám silu sa s nimi stretnúť zoči voči tu a teraz, so zámerom prijať ich a spracovať (odpustiť) na potrebnú energiu, ktorá ma bude posilňovať – prinavráti energiu do môjho stredu, alebo ináč povedané, umožní mi prijať moje bytie, ako platnú súčasť bytia celku vo vzájomne rovnovážnom vzťahu (prijímame sa/milujeme sa).
    Som si istý, že bytie vesmíru je so mnou v rovnováhe vždy a tak ak niekde existuje nerovnováha, je práve u mňa a preto je “bojovník” pripravený zviesť akýkoľvek boj, kdekoľvek a kedykoľvek a toto si naozaj veľmi pravidelne pripomínam.
    Je to proces, čo si vyžaduje veľa odvahy a tak toto bude asi tá “najsmerodatnejšia” podmienka k “pripusteniu” (riešenia) témy – aspoň u mňa.
    Samozrejme, potrebujem k tomu okrem odvahy aj silu (je to vlastne jedno a to isté) a tu sa už začína “tanec svatého Víta” (pekelný kruh), pretože sila (pozornosť) je práve viazaná v téme a tak môžem ísť iba postupne. Podľa toho, ako si uvoľňujem svoju silu, sa môžem zaoberať so zodpovedajúco intenzívnymi témami…a toto je všetko iba jeden veľký predpoklad, ale nejako mi to funguje a tak si nestažujem – práve naopak 😀

    Liked by 1 person

    • Práve som v Pathworkingovom klube písala, že mne obrovsky pomáha pri hocijakej emócii žam žung. V podstate je to taký automatizmus – nič neriešiš, jednoducho si energiu emócie “privlastníš” (einverleiben, po slovensky neviem). Akoby si sa stával jedno so svojím strachom, pochybnosťou, čímkoľvek… a ak stojíš dostatočne dlho, prestanú byť podstatné alebo zaujímavé (to je to budhistické “sit with it”, vyseď to).

      Liked by 1 person

      • Žam žung je vynikajúce cvičenie. Úžasne vyrovnáva energiu. Mám v pláne sa k tomu opäť vrátiť na dennom základe, ale aj 1x týždenne, to robí svoje. Ja to “sit with it” používam (moje vysvetlenie – vnímanie) skôr na “pochopenie” (precítenie) toho pocitu. Aj keď chápanie sa skôr zvykne spájať z mysľou. Čiže “chápem” to tak, že tým procesom vlastne zistím (dovolím si), ako sa niečo cíti a tým pádom už nepotrebujem nevedome túto “vibráciu” nakladať do batôžka. Samozrejme ak chcem, viem už ako na to 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor