Co když se muži chovají k ženám hrubě?

Helar Sun Belangelo 41 komentárov

child-abuse-1U Aleša Kalinu som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože hrubosť je pre mňa veľká záhada. Vyrastala som v prostredí, ktoré na seba ani na iných hrubé nebolo – nikdy, ani verbálne, ani psychicky, ani emocionálne, ani fyzicky. Nikdy nepochopím, čo ľudí vedie k takému správaniu – a tak je každá informácia drahá.

Kalina píše:

Dnes jsem po rozhovoru s mladou vdanou ženou, která mě provedla svým životním příběhem plného násilí, usoudil, že se budu muset zamyslet nad tím, proč se muži chovají k ženám hrubě. Jak je to možné, že dokáží fyzicky i psychicky týrat něžné pohlaví s takovou dávkou hrubosti, že se mi nad tím zastavuje rozum?

Co vede muže k takovým projevům hrubosti, že se nestydí uhodit jemnou ženu do tváře a ještě si přitom myslet, že dělají dobře? Poněvadž se podobné kousky dějí stále častěji, musím se k tomuto tématu vyjádřit a dát prostor k zamyšlení ženám, které těmito nepříjemnými situacemi procházejí.

Jaké jsou způsoby týrání? Mlčení naschvál, odsekávání, neřešení problémů, ignorace, netolerance, fackování, kopání, udeření pěstí, zamykání doma, vyhrožování smrtí, izolace.

Odkud se toto chování mužů bere? Vždy za vším je totiž schován strach nebo touha vyniknout. A tyto emoce mají tendenci se převlékat do mnoha plášťů. Uvádím zde hlavní příčiny, které se u vztahově nevyspělých mužů objevují.

  1. Muž se bojí, že doma ztratí nadvládu. V tomto případě jde o typ mužů, kteří díky svému malému sebevědomí mají panický strach, že jejich partnerka by mohla být lepší než on a mohla nad ním převzít nadvládu. Proto ji ponižuje, aby k tomu nedošlo. Psychicky ji vydírá a používá manipulační techniky, aby ji přiměl poslouchat a dělat vše, co si myslí on. Tak si dokazuje svoji velikost a mužskost.
  2. Muž se bojí, že někdo jiný bude lepší než on. Tento druh strachu stojí za veškerou žárlivostí. Muži se tak bojí, že by jednou jejich partnerka přišla a oznámila mu, že si našla někoho lepšího, že ji všemožně spoutávají a týrají, aby si nemohla dělat, co sama chce.
  3. Muž nedokáže prosadit svoji vůli diplomacií a láskou. Každý názor a nová potřeba musí být ve vztahu obhájena a vysvětlena. Pokud muž nemá vztahové vychování, tak se při prosazování svých potřeb chová jako netvor. Buď bude po mém nebo budeš trpět.
  4. Muž má strach, že bude odhalen ve svých nekalých praktikách. Pokud je muž ve vztahu nespokojený, bude zákonitě koketovat s jinými ženami. Bude si svůj nedostatek kompenzovat jinde. Pokud byl ale vychován tak, aby ve vztahu zůstával za každou cenu, bude partnerce všemožně dávat najevo, že ona je ta špatná a že všechno dělá špatně a že on má přece nárok si dělat co chce.
  5. Muž udělal ve vztahu osudovou chybu a neumí se s partnerkou domluvit na odpuštění. Pokud muž nemá dostatek vztahové inteligence, aby po své chybě našel k partnerce opět cestu a vztah se vrátil do normálu, může se z něj postupem času stát tyran. Bude ji stále dávat najevo, že ona je ta neschopná a ať si teda všechno udělá, jak chce, když je vlastně tak dobrá.
  6. Muž se bojí, že jím bude pohrdnuto. Tento panický strach se objevuje u mužů, kteří byli v dětství častokrát opomíjeni nebo jim bylo dáváno najevo, že nedostačují. U svých partnerek se pak snaží tento nedostatek od vychovatelů kompenzovat. Bojí se, že jim opět bude dáno najevo, že nejsou dost dobří, chytří a dostačující. Tak pomocí psychického týrání zastrašují a formují partnerku, aby dělala přesně to, co chtějí.
  7. Muž má nesrovnaný svůj osobní život-nevyrovnaní a vztahově impotentní muži mají tendenci si vybíjet své zlo na svých nejbližších. Negace, zuřivost, zlost, pomluvy a obviňování z nich vytéká jako hnis a zaplavuje své okolí. Partnerka však za nic nemůže. Ona sama dokonce častokrát nabízela svojí pomoc. Milostpán však pohrdavě odmítl.

Co dělat, když se muž takto chová?

Prevence – nejlepší je, pokud hned na začátku budete usilovat o partnera, který vás nebude tyranizovat. Jak? Vzděláváním v oblasti vztahové inteligence. Tak dosáhnete poznání jak si správně vybrat svého životního partnera a nebude muset v budoucnosti snášet jeho vrtkavosti.

Přesně vědět, co chci a znát své životní hodnoty-když znám své životní hodnoty, tak se nebudu nikomu moc podřizovat. Budu chtít jít životem podle svých měřítek a žádné citové vydírání se mi nestane vodítkem. Určitě je dobré se naučit rozpoznat a odzbrojovat manipulátora.

Keďže som nedávno robila článok o tom, ako vykývať s manipulátormi na pracovisku, spracujem túto tému aj sem… len to chce čas.

Nekompromisně vyjednávat-pokud muž má tento defekt projevu, je jediná cesta. Jasně mu nastavit zrcadlo jeho chování a zdůraznit, že je to nepřijatelné. Pokud bude i nadále pokračovat ve svých praktikách, tak opustit vztah.

Obrátit se na odborníka a nechat si poradit, co v takových případech dělat. Neupadněte v omyl. Člověk sám je pro sebe nejhorším rádcem. Úspěch spočívá ve schopnosti se poradit s odborníkem. S lidmi, kteří již mají určitá neštěstí za sebou a ve svém životě vykazují prvky, které byste sami chtěli mít, vám určitě dají dobrou radu. A věřte mi, někdy jedna hodina s takovým člověkem vydá na sto hodin s kamarádkou.

Ako som si pozerala Kalinove dôvody, dosť ma nechávali chladnou. Akurát jeden zarezonoval – neschopnosť presadiť si svoju vôľu, svoj názor, svoju potrebu; neschopnosť uhrať si “svoj priestor”. Možno je to pre mňa nejaká téma – a možno je to to, čo sa skrýva pod všetkými tými ostatnými dôvodmi. Ide mi o niečo, niečo chcem, ale nedokážem to zhmotniť, pretože ten druhý mi v tom zavadzia. Keď mi v tom nezavadzia nikto, idem po sebe – napríklad sebanenávisťou, alkoholom, drogami. Ale keď tam je niekto, komu svoju neschopnosť môžem “zosobniť”, tak vyštartujem po ňom…

A to ma vedie k inému prejavu verbálneho násilia, s ktorým som sa v poslednom čase stretávala čoraz častejšie – generačné rozdiely. Vyrastám v prostredí, ktoré hovorí tak, že by sa za to hanbil stredoveký pohonič. A automaticky predpokladám, že tak, ako moje spôsoby boli prijímané medzi rovesníkmi, budú pojazdné aj medzi “starými”. No a keď sa “starci” tvária, že pojazdné nie sú, tak je to ich vina. 🙂

Mám pocit, ako keby medzigeneračné rozdiely neboli ešte nikdy také vypuklé ako dnes. Týka sa to predstáv, hodnôt, presvedčení, všetkého. V mojich očiach “Sodoma a Gomora” 😉 , ale pravda je, že neviem, či to nie je len veľmi potrebný krok k ďalšiemu stupňu vývoja ľudskej rasy…

Diskusiu nechávam na vás. 🙂

41 thoughts on “Co když se muži chovají k ženám hrubě?”

  1. “Mám pocit, ako keby medzigeneračné rozdiely neboli ešte nikdy také vypuklé ako dnes. ” tento pocit mam aj ja, doteraz som to pripisovala tomu ze starnem a dostavam sa na druhu stranu, t.j. medzi tych co sa “pohorsuju”. Vzdy sa pohorsovali. Ja mam ale inu temu pohorsovania ako mali oni. Mne vadi to ze su ti mladi absolutne neschopni nieco sami od seba chciet. Vsetko si nechaju len naordinovat, uplne absentuje aspon trochu realne vnimanie seba sameho. Uplna odovzdanost a zaclenenost do stada, ktoru potom velmi neuspesne vyvazuju bezvyznamnymi vykrikmi (castokrat vulgarnymi, ale to je nepodstatne), ktorymi sa zufalo snazia urobit zo seba superhrdinu. Desive.

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • 🙂 Neviem, čo má vyliezť na konci, takže neviem, nakoľko je čo “potrebné”. A ešte je tu aj tá možnosť, síce málo pravdepodobná (len nejakých 99,9% ;.) ), že “cesta je cieľ” a na konci má vyliezť presne to, čo dnes svojím životom programujeme.

      No a keď sa pozriem na televíziu, vidím, čo programujeme/programujú – a začínam byť rada, že už škrabocem na Bránu nebeskú. 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

  3. …mňa A.Kalina zanechal takisto chladným. Nie že by tie jeho dôvody nemohli byť občas reálne, ale jadro problému je podľa mňa niekde oveľa hlbšie. V prvom rade si treba uvedomiť, že muž a žena sú absolútne odlišné bytosti. Ten rozdiel je doslova principiálny ( jing a jang ) a oni stoja na jeho opačných koncoch. To ich predisponuje k tomu, aby si vlastne nikdy dokonale neporozumeli. Na druhej strane sú však predurčený vytvoriť pár a tak vytvoriť akúsi ” komplexnú bytosť ” ktorá bude disponovať jak jedným , tak druhým. Ako to však dosiahnuť v časoch. keď všeobecne kolektivizmus a teamová hra moc nefrčí a deti sú od malička vedené k individualizmu, sólizmu, kariérizmu, keď jediným merítkom sa stáva miera individuálneho úspechu. To všetko sa navyše deje v dobe keď sa zásadne mení spôsob života ľudstva, keď je potláčaná tradičná úloha muža a ženy, keď väčšina povolaní začína byť unisex, keď v práci ženy aj muži spolu zápasia o rovnaké posty. V praxi to potom vyzerá tak, že slovo pár už existuje iba ako zápis na miestnom úrade, v skutočnosti sa večer po práci stretnú v domácnosti dve vyčerpané egá, ktoré miesto spolupráce bojujú o to, koho vlajka zavlaje nad barikádou. A k tomu sú aj patrične vyzbrojený. Síce rozdielne, ale rovnako účinne. Muž má svoju priamočiarú hrubú silu, žena zas svoje emócie, (ktorých sa muž bojí ako čert svätenej vody ) a s nimi spojené rafinované manipulácie, citové vydieračky atd. Keď sa hovorí o domácom násilí, je nám podsúvaný obraz brutálneho muža , facky a monokle. Určite, facka chvíľu bolí, monokel sa vstrebáva trochu dlhšie, ale to, čo bolí najdlhšie – často až do smrti je poníženie a jazva na duši s tým spojená. A v tomto smere si myslím muži a ženy nemajú čo vyčítať, lebo dobre mierená pichľavá poznámka z úst ženy na adresu muža, dokáže napáchať prinajmenšom rovnakú škodu , ako jeho ruka.
    Takže tu niekde ja vidím jadro problému – muž nevie byť žene mužom a opačne. Miesto vzájomnej spolupráce, úcty, rešpektu dvoch bytostí snažiacich sa vytvoriť pár len pozičná vojna dvoch individuí o ovládnutie domácnosti. Rád by som vypichol jednu vetu z článku :” Pokud muž nemá vztahové vychování, chová se jako netvor.” Tak za prvé : mi to príde, ako keby to bola len choroba mužov a ženy sa vzťahovo vychované už rodili :o))) a za druhé, kto tu dnes niekoho vzťahovo vychováva ? Škola, ktorá skončila niekde na chvoste ako inštitúcia bez rešpektu ?, Pedofilný farár ?..alebo rodičia zahĺbený do svojich vlastných existenčných problémov, veľakrát sami zrelý pre psychiatriu? Avšak samotný výraz ” vztahová výchova” so mnou zarezonoval. To by možno mohla byť cesta. Naozaj si viem predstaviť, že by sa to učilo na školách ako povinný predmet. Nie v siedmej, ôsmej triede, keď už s deťmi lomcujú hormóny a jediné, čo ich zaujíma je “technológia sexu “, ale oveľa skôr – tak, aby ta toľko tabuizovaná sexuálna výchova mohla byť tou povestnou čerešničkou na torte vztahově vychovaného jedinca všestranne pripravovaného pre dobrodružstvo zvané manželstvo :o)))))

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Buch! 😦 Jožko, našla som v tom toľko predsudkov, že asi budem potrebovať prsty oboch rúk… Nepremietaš si ty do toho textu časť svojich potlačených emócií? Pýtam sa, pretože tvoje posledné komentáre by svedčili o tom, že sa v tebe niečo spúšťa…

      Muž a žena nie sú absolútne odlišné bytosti. Keby boli, musel by existovať len jeden druh muža a len jeden druh ženy. Potom by boli oddelené živočíšne druhy a “absolútne odlišné” (pozor na slová ako absolútny, totálny, všetci, nikto, každý – sú príznakom toho, že sme práve urobili neudržateľné zovšeobecnenie).

      Keď niekto vysvetľuje rozdiely medzi mužmi a ženami ako “principiálne” (ďalšia absolutizácia) pomocou jin a jang, mentálneho modelu platiaceho len v časti sveta a oveľa kratšie, ako existujú muži a ženy, a pritom podriaďuje mužov a ženy tomuto modelu, robí chybu. Prečo? Mentálny model je zovšeobecnenie založené na pozorovaní konkrétneho človeka a prijaté ostatnými, hoci možno nevysvetľuje všetky ich pozorovania. Má slúžiť na rýchlejšie pochopenie a ľahšie narábanie s komplexnosťou. A ako zovšeobecneniu mu chýbajú niektoré súčasti, ktoré pre pochopenie neboli až také dôležité, ale pre presnosť sú… “Pomenovávaním vecí ich strácame.” Z tej istej filozofie ako jin a jang. 🙂

      To, že muži a ženy len spoločne vytvárajú “komplexnú bytosť” (tlmočím si do svojho ako “dokonalú”, pretože komplexní=zložití sme každý už aj bez toho), považujem za zvyšky nejakej katolíckej predstavy. Nesmieš byť dokonalý sám, aby si vždy potreboval toho druhého a musel sa niekomu prispôsobovať. Ak sám o sebe nie si dostatočne “komplexný”, tak si vlastne “vadný” a až tá druhá osoba ťa “opravuje”. To by ale znamenalo, že v prírode existujú preddefinované vzorce, ako má čo vyzerať, a že v nej niet priestoru na experimenty… To si naozaj myslíš?

      Nejdem obhajovať Kalinu, pretože má vlastné ústa a ja doňho aj tak nevidím. Ale nezostanem ticho, keď stretnem názor, že rozhodne a jednoznačne všetci sme príslušníci dvoch stereotypov a nesmieme sa z nich vymykať, lebo inak by sme sa mohli začať vyvíjať a neboli by sme nútení svoje naprogramované nedokonalosti naprávať tým, že si nájdeme iného človeka, naveky si ho pripútame a budeme od neho očakávať, že nás urobí šťastnými aj vtedy, keď nemáme v sebe schopnosť ani ochotu cítiť sa šťastní. 😉

      Liked by 1 person

      Odpovedať

      • ….búrlivú reakciu som predpokladal, predpokladal som aj to, že ma čaká ťažké vysvetľovanie, a rovnako tak je možné, že neprejde ani tento vysvetľovací komentár, ale možno o to lepšia debata nás čaká a rovnako sa nebránim ani vlastnému posunu vnímania, ak k nemu dôjde , takže poďme na to :o)
        Najprv k tomu katolicizmu. Odpoviem slovami postavičky z filmu, kde radca ( Burian ) odpovedá kráľovi ( Werich ) : ” Sice nevíme, co to je , ale rozhodně nás to uráží “.. :o) Naozaj nie som poznačený kresťanskou výchovou, ani som dejiny kresťanstva neštudoval, takže naozaj netuším, čím sa vyznačuje katolicizmus a čím sa líši od iných frakcii kresťanstva, takže zásah mimo terč. Dokonca možno si si všimla, že som zástancom výuky vzťahovej výchovy už na základných školách napr. miesto všelijakých tých katechizmov, ktoré považujem skôr za škodlivé. ( aj teraz som si vedomý, že asi niekoho popudím, ale môj názor :o).
        Keď sa o niečo opieram, sú to pozorovania prírody. V mojom prípade je to svet zvierat ( zasa cítim, ako nasieram časť ludí, ktorí nie sú ochotní pripustiť ani len spoločný atóm, nie to ešte bunku, zdedenú po dajakom opičákovi, ale nech ). A tiež po očku sledujem, kam smeruje napr. fyzika, astronómia, kozmológia, lebo ma to baví. A na základe tejto skladačky si naozaj myslím, že v prírode existujú preddefinované vzorce. Kedysi pánovi Mendelejevovi docvaklo, že atómy – prvky sú dajakým spôsobom usporiadané a on definoval ako a vymyslel tabuľku. Zostala v nej spústa prázdnych chlievikov pre vtedy neexistujúce prvky, ktoré boli objavované a dopĺňané až roky po jeho vynáleze. Astronómovia svojimi teleskopmi doslova olizujú “okraje vesmíru “, resp. získavajú poznatky o jeho povahe takmer pri jeho zrode. A výsledkom pozorovaní je aj to, že všade vo vesmíre sú tie isté prvky, ako ich poznáme ” z domu”, z tej dôverne známej tabuľky, všade platia rovnaké podmienky, za akých sa jeden prvok transformuje na iný, za akých sa prvky spájajú do molekúl, ako sa formuje hmota, ako vznikajú a zanikajú hviezdy, planéty, galaxie. Všetko sa to deje len pri presne stanovených podmienkách . Tak ako sa vesmír po prvotnom výbuchu rozpína, ochladzuje, znižuje svoje vibrácie, tak sa spúšťa kaskáda spínačov a energia sa mení v hmotu. Pokračovaním tohto procesu sa hmota spája do vyšších celkov až po vznik planét. Tie zasa podliehajú vlastnému vývoju až do okamihu, keď sa niektoré z nich stanú vhodné pre vznik, resp. osídlenie organickým životom. Ten zas vo svojom vývoji podlieha ďalším pravidlám. To však nie je dôvod, aby v tomto hrubom rámci nebol priestor na experimentovanie. Naopak ,niektoré druhy zanikajú, iné vznikajú podľa toho ako sa mení tvár planéty -matky a jej schopnosť živiť svoje deti. Volá sa to selekčný tlak prostredia. Potom príde ďalší zlom. Organickej hmoty je už toľko a je tak sformovaná, že je nútená požierať inú organickú hmotu.Tento faktor spolu s tlakom prostredia nútia organickú hmotu rozvíjať techniky a stratégie prežitia a tu niekde začína zrod inteligencie. Nastáva masívny rozvoj druhov. A zasa v určitom okamihu nastane situácia, keď je pre evolúciu organickej hmoty výhodnejšie rozdeliť nositeľov genetickej informácie na samcov a samice .( Dúfam, že si ešte neodpadla vyčerpaním,či nudou, ale ja to jednoduchšie neviem :o))) Od okamihu vzniku pohlaví sa v rámci jedného druhu menia ich telá , mení sa ich chémia, hormonálna aj nervová výbava a s tým aj vnímanie sveta. Všetko to náramne funguje až do okamihu, keď sa na planéte objaví človek. Až doteraz je to čistý prírodopis – dejiny hrubej hmoty. A že sa to udialo plus mínus takto dnes najnovšie pripúšťajú už aj rigiďáci z Vatikánu. Od tohto bodu nastupuje mystika, esoterika, rôzne systémy a ťažko overiteľné konštrukty, pretože ide o vhľady jednotlivcov , ktoré sú navyše ťažko preložiteľné do ľudskej reči. Ale skúsme sa dohodnúť na tom, že kúsky božského vedomia boli odtrhnuté od jednoty, bol im daný pocit jedinečnosti, dar tvoriť a možnosť voľby. Stali sa z nich ” malí Bohovia ” zahalení do hmotných tiel, aby si mohli prežiť a preskúmať vlastnosti nízkej vibrácie zvanej hmota a popritom rozohrať vlastné vzájomné hry vytvárajúce možno to, čo nazývame karmické príbehy . A takisto sa skúsme dohodnúť na tom, že na rozdiel od zvierat, ktoré majú rad radom rôzny stupeň inteligencie, pocit vedomia má ako druh len človek. A ten živočíšny druh ( teraz myslím človeka )musel mať určité vlastnosti , určité telo, určitý stupeň inteligencie atd, aby bol použiteľný pre túto božiu hru. Keby to tak nebolo, prebehlo by všetko už na úrovni dajakých kvasiniek , alebo plesní. Človeka bolo treba stvoriť, a tým nemyslím uplácať z hliny ,ale vytvoriť matériu v ktorej potenciáli ten človek už bude. A samozrejme spustiť mechanizmus. To , že to z nášho pohľadu trvalo miliardy rokov , na veci nič nemení. Pre našu debatu je dôležité povedať, že naozaj si myslím ?, cítim?, že ta cesta od prvého atómu až po človeka mala jasný zámer a plán. Že samotná hmota bola stvorená tak, aby sa veci diali takto, a že to prebehlo podľa určitých daných vzorcov. Nakoniec k podobnému dospeli aj iný ľudia dávno predo mnou, ktorí to navyše na rozdiel odo mňa vedeli aj utriediť a zadefinovať ( mám na mysli posvätnú geometriu, kvet života atd.) a mne sa tento koncept páči :o)))).
        Ale vráťme sa k jadru nášho ..nedorozumenia ? Toto tu si myslím registruje iba malý zlomok populácie. Niektorým bráni nízky stupeň inteligencie, iným zasa privysoké ego. Väčšinu to možno ani nezaujíma a na pozadí rôznych existenčných strachov naďalej rozvíjajú vlastné stratégie prežitia , rovnako ako prvotné organizmy, tj. bojujú o potravu ( vojny pre zdroje) , o teritória ( územné konflikty ), samozrejme o postavenie vo svorke ( kariéra ) a v neposlednom rade samci o samičky….inak povedané, žijú život zvierat. K tomu používajú svoje telá, ktoré sú v závislosti na vývojových líniách zase viac alebo menej podobné telám iných živočíchov. A rovnako tak zdedený model rozdelených pohlaví a s tým súvisiacej rozdielnej hormonálnej, senzorickej , neurologickej a tým aj psychickej výbavy. To , že ženy horšie parkujú je všeobecný ( ale tým nemyslím absolútne platný – aby mi zas niekto niečo nepodsúval !! ) jav, lebo sa horšie zameriavajú na cieľ. Na druhú stranu jazdia bezpečnejšie, lebo ich periférne videnie je širšie, vedia zamerať pozornosť na viac vecí súčasne a nemusia zápasiť s testosteron adrenalínovými zmesami, čo kolujú v žilách mužov. Muži majú viac rozvinuté iné časti mozgu a používajú iné prepojenia ako ženy, preto budú ( zasa väčšinou ) riešiť tú istú úlohu inak, skrátka ich vnímanie sveta bude rozdielne a preto sa úplne nikdy nepochopia. Toto všetko ale nevzniklo len tak, bolo to dané v okamihu vzniku pohlaví a rozdelenia funkcií v prírode pred miliónmi rokov, lebo to tak bolo dobré pre spôsob života. A my sme ten spôsob života zmenili zo dňa na deň. Ja teraz nejdem polemizovať, či to je dobré , alebo zlé, a ani netuším , čo bude ďalej. Možno, tak ako nastúpil unisex v našom pracovnom živote a vytráca sa to, čomu hovoríme tradičné úlohy, alebo funkcie muža a ženy, tak tento trend okopírujú aj naše telá a vyvinú sa z nás také tie veľkohlavé individuá s vypleštenými očami od zízania do obrazoviek, malými bezpohlavnými telíčkami, zelenou farbou od chlorofylu, aby sme nemuseli jesť mäso a veľkým prstom na smskovanie, tak ako to poznáme zo sience fiction, ale nečakajme , že sa tak stane za rok , za dva. A než sa tak stane budeme naďalej odkázaný na naše prehistorické telá aj z ich rozdielnou fyziognómiou a psychikou. O to viac ale v tomto prechodnom ? období budeme akoby stratený,zmetený, bude medzi nami viac konfliktov a nedorozumení až otvorených zápasov. A pri nich bude každá strana používať ( možno lepšie zneužívať )svoje zbrane, tak ako som o tom písal. Ale možno aj nie, napríklad som si všimol ( a nielen ja ) narastajúcu hrubosť až útočnosť zo strany žien napr. pri spomínanom šoférovaní. Mladé vodičky sa už veľakrát v spôsobe gestikulácie a používania vulgárnych nadávok v ničom nelíšia od otrlých kamionistov. Keď sa tak teraz nad tým zamýšľam, tak aj ta anatómia sa už trochu mení. Dnes je medzi mladými ženami ďaleko viac takých tých “chlapčenských” typov a naopak medzi chlapmi pribúdajú taký nevýrazný denglavci. Takže možno to už niekto odštartoval a čo nevidieť príde u žien aj na hrubú silu.
        Ale možno to tak nebude a čas ukáže , že je to dobré tak, ako to je a bude na nás aby sme si to uvedomili, vrátili sa k prírodnym zákonom a znovu sa naučili byť žene mužom a mužovi ženou. To , že tým, ako muž so ženou utvoria pár a miesto boja si umožnia využívať vlastnosti a atributy toho druhého, to je ten krok k dokonalosti. Tým , že ako muž uverím ženskej intuícii a rozšírim tak svoje vnímanie predsa je krokom k dokonalosti., fakt nechápem, čo je na tom poburujúce Z môjho pohľadu je to totožné, ako keď svoj zrak vylepším mikroskopom, či ďalekohladom a otvoria sa mi úplne iné obzory. Skús sa Hela vžiť do toho, že schopnosť viesť nočné rozhovory s anjelmi využíva mizivé percento ľudstva a že pre veľkú časť je využitie potencionálu opačného pohlavia, jedinou šancou, ako vôbec rozšíriť svoje vnímanie a tým možno naštartovať ďaleko zásadnejšiu zmenu.( Tu vôbec nejde o to, aby niekto niekoho naprával, spútaval, očakával, že ho urobí šťastným, ako si to popísala, fakt netuším, kde si to v mojich slovách našla.) Lenže to predpokladá láskavé ovzdušie a veľa ďalších vecí. Inak to skončí bojom o ovládnutie domácnosti, o presadenie vlastných predstáv, o zotročenie partnera a môže to skončiť až fyzickým násilím, v ktorom má pochopiteľne ( zasa väčšinou ) muž navrch. A to sa stále bavíme o inak ” normálnych” ľuďoch nezaťažených psychiatrickými diagnózami, čo je kapitola sama pre seba.
        Takže toľko môj pohľad na vec. Teraz si môžem ja položiť otázku,ako si mi radila- čo emocionálne vo mne Kalina spustil. . Pravdupovediac asi nič – môj postoj je naďalej chladný. Takže rovnakú otázku si teraz môžeš položiť ty a sice aké potlačené emócie som uvolnil svojimi slovami ( aj tými nepovedanými, podsunutými ) ja v tebe. A rovnako dobre môžme na to zabudnúť , začať odznova a pozrieť sa na vec (zdanlivo ) inak napr. v duchu hesla: energia nasleduje pozornosť si položiť otázku : ” Je obeť naozaj bez viny?” Alebo to môžme celé nechať tak :o)

        Liked by 2 people

      • Jool…k tym rozdielom: pri vymenovavani jednotlivych typov vybav (ista je teda rozdielna hormonalna vybava, pri senzorickej, neurologickej a psychickej by som potrebovala nejake konkretne odkazy na vyskumy, ktore to dokazuju) si zabudol na uplne najpodstatnejsiu a to je geneticka vybava. Tu mame kazdy clovek specificku. Tieto rozdiely su OVELA VACSIE ako rozdiel v hormonalnej vybave muzov a zien (o ostatnych vymenovanych ani nehovoriac) a predsa by som si nedovolila tvrdit ze ludstvo sa sklada z niekolko miliard diametralne odlisnych druhov. Iste uznas sam ze je to hovadina 🙂

        Páči sa mi

      • A mozno by nebolo zle prejst od teorie ku konkretnostiam a nechat si vysvetlit, co konkretne podla teba znamena byt zene muzom a byt zenou muzovi. Lebo mam podozrenie ze na toto by existovalo tolko interpretacii kolko by bolo ucastnikov v debate 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 Jožko, niečo som urobila veľmi zle, keď si moju reakciu považoval za emocionálnu… Nebola. Proste mám na vec iný názor ako ty – a pre mňa je ten môj správnejší ako ten tvoj 😉 . Pre mňa. Ak ti môj uhol pohľadu nesedí, nikde nie je písané, že ho musíš prevziať.

        Ak sa ťa to kresťanstvo dotklo, tak sorry. Ja som bola vychovávaná ako tvrdý ateista a napriek tomu keď som sa dostala do kontaktu s energiami, predstavili sa mi ako “archanjeli”. Slovo “archanjel” u mňa nemalo nijaký význam (ani latinu som na škole nemala) a tak som si musela kúpiť encyklopédiu anjelov, aby som pochopila, čo obnášajú. (A tá bola, ako ináč, kresťanská.) Proste západný svet je poznamenaný kresťanstvom a niektoré naše vnímania sú takisto poznamenané kresťanstvom vďaka prostrediu, do ktorého sme sa narodili (a tým nemám na mysli naši bezprostrednú rodinu).

        Páči sa mi

      • Matrioshka,
        ja som nikdy nemal v úmysle robiť vedeckú prácu na túto tému, takže konkrétne odkazy na zdroje ti neposkytnem. Ale pokiaľ táto téma s tebou rezonuje zdroje si určite nájdeš sama. Čo sa týka neurologických výskumov , dnešné technické možnosti naozaj umožňujú skenovať jednotlivé časti CNS takpovediac za pochodu. Princíp je jednoduchý . čím viac niečo v tele pracuje, tým väčší prísun kyslíka a glukózy si to vyžaduje ( a u nervovej sústavy je to najmarkantnejšie) a to znamená väčší prietok krvi, tiež väčší ohrev a to všetko je zobraziteľné v statickej aj dynamickej podobe a tie supermašinky to dokážu aj farebne a dokonca aj 3D odlíšiť. No a potom už len stačí vybrať štatisticky reprezentatívnu vzorku, dať jej riešiť totožné úlohy a sumarizovať výsledky. To, že sa potvrdilo , že muži a ženy sa často k výsledku dopracovávajú inými cestami pre mňa nebolo ani prekvapivé, ani dôležité. Mňa napríklad fascinoval príbeh slepého muža, ktorý bez problémov sám bez pomoci korčuľoval na klzisku a keď sa ho pýtali, ako to dokáže, odpovedal, že on vidí ušami. Až po rokoch, keď to umožnila technika sa podrobil testom, ktoré dokázali , že u neho naozaj úlohu zraku prevzali centrá sluchu – to len tak na okraj.
        Ak sa nenahneváš, trošku poopravím tvoju predstavu o genetike. Naozaj každý máme špecificky odlišnú genetickú výbavu ( s výnimkou jednovaječných dvojčiat a klonov ) To ale neznamená, že keď ľudská DNA obsahuje cirka 20.000 funkčných génov, tak sa nimi navzájom odlišujeme. Možno ťa teraz šoknem , ale tvoja ( takisto aj moja , aby si nepovedala, že diskriminujem ) genetická informácia je na 99% totožná s genetickou informáciou šimpanza. Takže tých 7 či koľko miliárd ľudí na planéte sa líši len jedným, jediným percentom celej našej genetickej výbavy !!!!. A možno ťa šoknem ešte viac, keď ti poviem, že niektoré gény máš totožné s rastlinami – slovo niektoré ani nie je na mieste, pretože napr. genetická zhoda medzi tebou a napr. banánom je viac ako 50% – pozor, nerobím si srandu. Teraz si niekde môžeš tíško sadnúť a v kľude precítiť všetky príbuzenské putá, ktoré ťa viažu ku všetkému živému, čo sa okolo teba nachádza. A posledná informácia. O tom, či sme samci, alebo samice rozhoduje jeden jediný gén. Ten je samozrejme zodpovedný za množstvo ďalších, ktoré svojou činnosťou zabezpečia, či daný jedinec bude ona, alebo on. A to zo všetkými rozdielmi na všetkých možných úrovniach anatómiou počínajúc a psychikou končiac. A je to tak rovnako u psa, zajaca, leva . býka, až po človeka. A teraz si znovu ťíško sadni a skús precítiť jak hlboký a zásadný archetyp v sebe nesieš ako žena, alebo muž a čo všetko to obnáša, vrátane vzorcov správania . Takto to kedysi vzniklo pre poriadok sveta v dobách , keď človek ešte neexistoval , ani len ako živočíšny druh, pretože takto to bolo pre prírodu výhodné a my si tú informáciu v sebe nesieme naprieč dejinami, napriek tomu, že sme už veľkú časť sveta prevrátili naruby. Takže z tohto pohľadu nie je pre mňa rozdiel medzi rozzúreným býkom , levom, medveďom alebo chlapom. Budú sa správať rovnako, ten potenciál tu je a v stave straty kontroly aj bude využitý. ( ešte raz zdôrazňujem, stále hovorím o normálnych chlapoch, žiadnych sadistoch, patologických žiarlivcoch, emocionálne vyhoretých alkoholikoch, alebo chcípakoch , zneužívajúcich slabosť druhých ) Z môjho pohľadu je preto zásadná otázka, čo sa musí stať, aby k takejto fatálnej strate kontroly došlo, alebo ešte lepšie, ako zabezpečiť, aby k nej nedošlo. Preto by sa o tom malo učiť na školách, preto by niekto mal chlapcom povedať, aký tvorivý ( ale aj ničivý )potenciál v nich drieme a aká je ich zodpovednosť za jeho použitie, či nevyužitie. A dievčatám by zas mal niekto vysvetliť, napr. na čo si dať pozor pri mixovaní emocionálnych kokteilov , aby neprekročili hranice , keď sa z hrudiek uránu stáva atómová bomba atd. atd.
        A ešte posledná poznámočka ( ja sa už fakt potrebujem vyspať :o))))). Teda čo je to, keď je naozaj muž žene mužom a naopak. Je fakt , že tých interpretácií bude veľa a dokonca si možno aj budú protirečiť. Jedno ti ale môžem sľúbiť, keď sa ti zadarí a dáš to, okamžite to budeš vedieť :o))))))

        Liked by 2 people

      • Jool dufam ze sa nenahnevas ze som si tisko nesadla tak ako si mi kazal a nesplnila som ani ostatne instrukcie, ktore si mi zadal ze mam vykonat. Ak si teda presvedceny, ze hoci s bananom mame mnoho spolocne prekvapivo prave muz a zena su dva diametralne odlisne druhy, potom velmi pochybujem, ze sa nejakej zene podari uhadnut co pre teba znamena byt muzovi zenou. Banan bude mat proti nej urcite lepsiu vychodiskovu poziciu. Takze do toho sa asi tiez pustat nebudem 🙂

        Páči sa mi

      • a len pre tvoju informaciu, mam skusku ako z neurologie, tak aj zo vseobecnej psychologie (kde jednu zakladnu cast tvori skumanie vnimania) a v neposlednom rade aj z experimentalnej psychologie. Mozem ta ubezpecit ze neexistuje ani len kratka kapitola, ktora by sumerizovala nejake podstatne zistenia co sa tyka rozdielov medzi muzmi a zenami. Vysledky takychto skumani su podane leda ako nejaka zaujimavost na okraj. Tak su tie rozdiely v skutocnosti zanedbatelne. Cize tieto nazory, ktore pokladas za pravdy, nemaju realny vedecky zaklad, su do velkej miery tvorene vovychovavanymi predstavami, spolocenskymi normami a predsudkami. Ak som ta sokla, mozes si v klude tisko sadnut 🙂

        Páči sa mi

      • a aby som bola dosledna (na prve precitanie som zrejme za ucelom zachovania pokoja podvedome vytesnila tu cast o medvedoch agresoroch a okruhoch tvojich odporucani pre chlapcov a dievcata vramci vztahovej vychovy), rada by som ta informovala ze schopnostou agresivneho utoku disponuju rovnako samce medvedov ako aj levov ba dokonca aj samice cloveka. Mozno si pocul uz aj o tom ze napriklad medvedica, ktora chrani mlade moze byt velmi nebezpecna ak nieco vyhodnoti ako ohrozenie. Co sa tyka muzov a zien pokial ide o fyzicke nasilie je tu asi jediny podstatny rozdiel a ten by som si dovolila pomenovat uplne presne a to je VAHOVA prevaha. Ak pride k boju, kde je vahovy rozdiel velky, ten tazsi ma tu vyhodu, ze moze utok respektive obranu viest tak, aby ho len znehybnil ale neublizil protivnikovi (ked sa do mna pusti male decko, mozem ho chytit a drzat, nebude mat silu sa z mojho chvatu vymanit). Ten co je vahovo v nevyhode, musi tejto situacii predist tak ze sa ho bude snazit zneskodnit akymkolvek sposobom rychlo a bez ohladu na to ci mu ublizi alebo nie. Ked pride k fyzickym stretom, nikto z nas nema inu moznost ako je utok alebo utek. Ak nasilnik zene znemozni utek, mal by ratat s tym ze utok bude pre neho nebezpecny. Tak sa to uci aj v niektorych druhoch sebaobrany, ak je funkcna a ucinna, je nepravdepodobne ze utocnik, co ma vahovu prevahu skonci bez zranenia…logicky, aby ta vzapati nedobehol a nemohol ti to spocitat. Takze treba si rozmysliet naozaj velmi dobre ci je nutne prekracovat hranicu, kde sa verbalne tahame za fuzy a zranujeme emocionalne a netreba sa citit panom situacie, len koli vahovej prevahe. Ta hranica je podla mna velmi jasna a vramci akejkolvek vztahovej vychovy by som predovsetkym prizvukovala ze ktokolvek ju prekroci nachadza sa v pasme vazneho ohrozenia seba sameho.

        Páči sa mi

    • Suhlasim s Helou, to je asi ten zaklad a dalej podla mna neplati ze:
      1. deti su od malicka vedene k individualizmu, prave naopak, vyjadrila som presne opacne pozorovania v prispevku predtym
      2. ze muz ma svoju silu a zena svoje emocie…vzapati tvrdis je je “podsuvany” obraz brutalneho muza. Tymto tvrdenim ho podsuvas sam. Napriklad Samotny Kalina popisuje aj ine nasilie ako fyzicke.
      3. je rozdiel medzi nasilim fyzickym a nasilim verbalnym. Verbalne sposobuje emocionalnu ujmu, fyzicke okrem emocionalnej aj fyzicku ujmu, ktora sa taktiez zahojit nemusi az do smrti, Ba co viac v krajnych pripadoch smrt moze nastat vzapati.

      Páči sa mi

      Odpovedať

  4. Ja som sa začal trochu (dosť) trepať, ako som čítal ten Kalinov pohľad a potom som zistil, že to vnímam ako útok na mužov – na mňa 🙂 Je to celkom zábava sa v tom pocite (brať “veci” osobne) vyváľať, ale fakt je, že je to v mojom vnímaní skôr článok orientovaný pre ženy – doporučenie, rady, čo sa dá robiť, ak je chlap celkom slušný “magor” (predpoklad)….ale dá sa to vnímať aj obojstranne – ak chcem 🙂
    Čo ma ešte zaujíma, ale v článku to spomenuté nieje, sú nasledovné pohľady:
    – ako súvisí táto dráma (násilie páchané na druhej bytosti) s kauzalitou (príčina-následok) ?
    – a teda “zákonom” rezonancie ?
    – a so “zákonom” zachovania rovnováhy (jing/jang)?

    Mám peknú predstavu, keď nájdeme bod, kde nebude na zachovanie rovnováhy táto vibrácia potrebná.

    Keď som bol ešte chlapec, som mal možnosť vyskúšať si psychické-emocionálne vydieranie (možno týranie) so strany môjho otca smerom do celej rodiny. Nejako sme ho ale zvládli držať “na reťazi” a teda nejaké veľké škody z toho neboli (predpoklad). Faktom je, že som si túto techniku prispôsobil (som celkom zručný pozorovateľ) a stal sa tak zo mňa v istej etape môjho života celkom slušný “Truhlík” (v istých momentoch ohrozenia), ktorý sa pokúšal manipulovať svoje partnerky. Šťastie sme všetci mali v tom, že mi vesmír v rámci kauzality, rovnováhy a vibrácie (a neviem ešte čoho) posielal partnerky, ktoré mali moje pokusy výrazne na háku 😆 a keď som sa začal chovať ako debil, kopli ma inteligentne po žensky “do zadku” 😀 …. ďakujem dievčatá, za tieto lekcie 🙂

    Liked by 1 person

    Odpovedať

    • Veľa mi dala hlavne táto časť: “Když jsem poprvé slyšel od ženy, že jsem součástí kultury znásilnění, samozřejmě jsem chtěl nesouhlasit. Jako většina z vás jsem chtěl říct: „Tak to pozor, to se mě netýká.“ Ale místo toho jsem naslouchal. Později jsem oslovil autorku, kterou uznávám. Požádal jsem ji, abychom společně napsali článek, v němž by to mně a mužským čtenářům vysvětlila. Přestala mi odpovídat na emaily.

      Nejdříve mě to popudilo. Potom, když začalo být jasné, že neodpoví vůbec, jsem se vážně naštval. Naštěstí už vím, že není dobré reagovat v rozčilení. Bouřka je působivá, ale je to déšť, co poskytuje život. Takže jsem počkal, až to přejde, a přemýšlel jsem. Šel jsem se projít – procházky obvykle navodí ty nejlepší myšlenky.

      Jen blok od mého domu, před myčkou aut, mi to došlo. Jestli je pro mě kultura znásilnění tak důležitá, musím sám zjistit, co znamená. Žádná žena není povinna ztrácet se mnou čas jen proto, že chci vysvětlit něco, čemu ona automaticky rozumí. Žádná žena se nemusí cítit povinna mi vysvětlit, co je to kultura znásilnění, jen proto, že to chci vědět. Žádná žena mi nic nedluží. Uvědomil jsem si, jak hluboko je ve mně zakořeněná touha po tom, aby ženy uspokojovaly moje potřeby. I moje zvědavost, vlastnost, na kterou jsem byl vždy velmi pyšný, tím byla poznamenaná – těmi samými sexistickými očekáváními, která pohánějí kulturu znásilnění. Očekával jsem, že budu uspokojen. A tento postoj je součástí problému.”

      Týka sa to nielen mužov a nielen znásilnenia. Kedysi nás náš Nemec učil o Bring-Schuld a Hol-Schuld (https://eprakone.wordpress.com/2011/01/03/trochu-o-channelingu/). Akoby sme boli vychovávaní v tom, že sa nám všetko prinesie pekne predžuté a na striebornej tácke. Príliš málo sa snažíme cielene nepočúvať a robiť si vlastný názor.

      Takisto som si uvedomila, že to moje odvolávanie sa na “blondínečku” do môjho príbehu vpúšťa situácie, kedy si to ľudia o mne pomyslia.

      🙂 Ide sa meniť. Ten autor je múdry pán.

      Liked by 1 person

      Odpovedať

  6. zvlastny clanok, nie ze by v tom nebolo nieco s cim sa neda suhlasit, ale ja by som rozlisovala priciny fyzickeho tyrania a psychickeho, tiez by som neukazovala prstom len na muzom, pretoze tiez, hlavne to psychicke tyranie aplikuju zeny na muzoch.
    ked sa len tak bokom okolky clovek zamysli, nad tym fyzickym, tak mi to pride asi take, ze: ked je niekto silnejsi a je si toho vedomi, ze ten druhy mu to “nevrati”, tak si dovoli. – a to plati nie len, ked je model muz – zena, ale moze byt aj opacne. Zase zena, ked chce chlapa fackovat, “predpoklada”, ze chlap jej to “neoplati”, kedze je zena. Netvrdim, ze nie su tyrane zeny, ale netvrdim, ze nie su ani tyrani muzi.
    Z mojho pohladu najviac tyrane, z pozicie tej, ze to nemoze “vratit” silnejsiemu, je dieta, ci uz z pohladu matky, otca alebo vsetkych starsich. I ked si niekto povie, ze taka vychovna musi byt, to iste moze povedat muz, ked jednu lupne zene, tiez je to o tom, ze to decko to nemoze vratit. Ale najhorsie je aj tak psychicke tyranie deti.
    ale aby som sa vratila k clanku, ked za slovicko muz, dat zena, plati to presne rovnako. Takze je to o ludoch, nie o zenach a muzoch separe…

    je to len moj nazor, nemusi byt spravny, ale v podstate som nad tym nejak nespekulovala, letmy pohlad, mne pride dolezitejsie, nie preco, ale ako z toho nasilia prec…

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Siu,

      prečo si očakávala, že v článku “Co když se muži chovají k ženám hrubě?” sa bude hovoriť o hrubom správaní žien? Ako poznám Kalinu, aj k tomu napíše ešte článok 😉 (pokiaľ už nenapísal; ja tiež nepoznám všetky jeho články).

      Nemyslím, že všetci fyzicky silnejší ľudia sa voči fyzicky slabším ľuďom, ktorí in to nemôžu vrátiť, správajú násilnícky… Obávam sa, že za násilníckym správaním je niečo úplne iné ako fyzická sila. Nejedna žena, fyzicky slabšia od svojho muža, ho dosť hnusne týrala… pretože sa dal. Nezávisle od sily.

      Otázka je… vlastne, sú dve: 1. prečo týraný človek nezdupká a 2. prečo sa do takého vzťahu vôbec dostal. Myslím, že príčin môže byť mnoho, ale jedna z nich je, že “týraný” má v svojom správaní nejaký prejav, signál, ktorý tomu “týrajúcemu” hovorí, že si týranie bude môcť dovoliť… Jeden zo života: Asi tridsiatnička, 170 cm a 40 kg, ide večer domov autobusom. Je uťahaná, bolí ju hlava a funguje už len so zaťatými zubami. Začne sa na ňu zozadu lepiť nejaký chlapík a obťažovať ju a pritískať o palicu, ktorej sa drží. Tú kočku to tak naštve, že sa na okamih prevtelí do Terminátora a hoci je tintítko, povie si, že tomu chlapíkovi vrazí, aj keby ju to malo stáť život… Pomaly sa k nemu obráti a pozrie naňho. A chlapík zbledne, niečo zakoktá a s hrôzou sa odprace na opačný koniec autobusu a tam už zostane.

      Fyzicky bola podradená. Ale išiel signál “toto si obs*rieš”. 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

  7. jasne, ze nie vsetci silnejsi su nasilnici, len myslim, ze ked sa niekto rozhodne udriet, tak nerata s tym, ze sa mu to vrati, z toho pribehu co si napisala, mi pride, ze ten chlapik sa musel tak prekvapit, ze nevedel co robit. neobranujem nasilnikov, len celkom nesuhlasim s tymi dovodmi, ktore boli uvedene. Asi by som to tak neskatulkovala, poznam napriklad, viacej zien, ktore idu na hranu pri jednostrannych hadkach a musim povedat, ze fakt riskuju a chlap nic. Radsej ticho pocka, kym prejde burka, ale aj to zenu nastve. Tak niekedy ani ten chlap sa v zenach nevyzna…to odbocujem.

    niekedy mi to pride ako chytanie za slovicka, …” Nejedna žena, fyzicky slabšia od svojho muža, ho dosť hnusne týrala… pretože sa dal. Nezávisle od sily.”
    tiez to moze byt opacne, preco zeny od nasilnikov neodidu, preco si to nasilie “dopraju”, poznam vela zien, co boli minimalne psychicky tyrane, ale radsej to vydrzia, ako by mali zostat same.
    tiez jeden z osobneho… ja som sa rozhodla nenechat si to, nebolo to jednoduche, ale to nebolo ani predtym, takze, asi je v kazdom cloveku nieco zo vsetkeho

    Liked by 2 people

    Odpovedať

  8. Bola som tu veľakrát ako muž, aj ako žena. Nosím v sebe muža i ženu. Obidvoch zranených, ktorých som sem prišla liečiť cez mužsko- ženské vzťahy: otca a dcéry, kamarátov, matky a syna, partnerov, alebo len tým, že som sa narodila do spoločnosti, kde sme vo všeobecnosti nespokojní, ako ne/fungujú vzťahy. Mám v sebe muža, ktorý znásilňuje ženy, teda chová sa k nim hrubo, posilňujem ho tým, že som mnohými zraneniami prestala veriť sile svojej ženy, ten strach a nedôvera priťahuje mužov, ktorý sa k ženám chovajú hrubo. Priťahuje mužov, ktorí sú tiež zranení a ktorí sa boja sily ženy a hrubosť je len ich obrana. Toto je ale obraz môjho vnútra. Nedôvera v môjho muža a neakceptácia svojej ženy. Vo fyzickom svete som ženou, muži mi pomáhajú jej prejaveniu, ale až keď túto ženu akceptujem, neodmietam a nebojím sa toho ženského, uznám svoju ženskú silu intuície, fluidity, otvoreného srdca bez strachu, schopnosti prijímania, potom sú v mojom okolí muži, ktorí robia toto isté. A keď dôverujem svojmu vnútornému mužovi, nebojím sa ho, verím svojej múdrosti a tvorivej sile, schopnosti dávať a napĺňať, bez toho, aby ma to oslabovalo, alebo aby som sa toho bála, že tým stratím, môžem stretávať takých mužov, ktorým viem dôverovať. Kým to ale nie je v mojom vnútri, nemôžem očakávať bezbolestné naplnenie zvonku. Môžem očakávať pomoc zvonku, že muži mi ukážu, čo potrebujú moje vnútorné polarity.
    A toto je podľa mňa význam. Význam “nefungovania vzťahov”, kde si možno viac uvedomujeme, ako to nefunguje a hľadáme svoje miesto, možno práve preto, že sme múdrejší v tom, aby sme to začali liečiť z nášho vnútra.

    Čo mi z toho vyplýva -z pohľadu mňa samej, sama pomáham živiť kultúru znásilnenia tým, že ako žena mám strach a nedôveru v mužov. Kým je strach – som obeť, pritiahnem si k sebe hrubosť. Alebo “neschopného muža”. Nemusí to byť len ku mne samej, trebárs ku kamarátkam, ktoré mi o tom rozprávajú, alebo zapnutím TV novín.
    Na druhej strane, keď mi “ublíži” muž, samozrejme že to neakceptujem, ale namiesto toho, aby som v ňom videla netvora, môžem ho vidieť ako zraneného človeka a môžem sa ho pokúsiť prijať svojím pochopením (On o tom ani nemusí vedome vedieť). Takto liečim aj tú moju mužskú časť a zároveň nedovolím ublíženiu ženskej časti (namiesto krivdy je pochopenie a prijatie)

    Nie je to vždy jednoduché, až teraz vďaka hľadaniu sa cez vzťahy a ukončené vzťahy, som zistila, aká som ja sama ako žena zranená a nepochopená. Čo som sa mala naučiť, kým dôverujem mužovi, je silný. Ja mu dávam svoju silu v podobe dôvery a vtedy sa nebojí mojej vlastnej sily a nepotrebuje si tú svoju dokazovať. Nebojíme sa našej sily navzájom, teda nebojíme sa vzájomného ublíženia a môžme byť spolu a zároveň vnútorne slobodní.
    Takže toto ma učí pochopiť a prijať svoju ženskú časť a dôverovať vo svoju mužskú.

    Liked by 1 person

    Odpovedať

    • Duhovy motyl, zaujala ma tato vec: “keď mi “ublíži” muž, samozrejme že to neakceptujem, ale namiesto toho, aby som v ňom videla netvora, môžem ho vidieť ako zraneného človeka a môžem sa ho pokúsiť prijať svojím pochopením (On o tom ani nemusí vedome vedieť). Takto liečim aj tú moju mužskú časť” …..chce tvoja muzska cast aby si ju prijala ako zraneneho chudaka, nechcela byt skor neohrozenym hrdinom? ….to len tak za seba, moja muzska cast by bola z prijatia s pochopenim ako zraneneho cloveka asi uplne na nervy…

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • 🙂 Prečo má byť muž hrdina, ktorý chráni a zachraňuje a žena tou, ktorá potrebuje ochraňovať, keď nemá strach?
        Práve som ukončila vzťah, kým bol “hrdina” bolo všetko O.K. Keď som ukázala, čo mi nerobí dobre, nepotreboval viac nič riešiť. Mal pocit útoku z mojej strany a popieraniu jeho “hrdinstva”, nebol v tom žiaden emocionálny výbuch z mojej strany 🙂
        Jednoducho sa otočil a bez možnosti vysvetlenia odišiel. Koniec..
        Toto mi ublížilo zo všetkého najviac, v tom som cítila jeho hrubosť. Ale pomohlo mi to posunúť sa ďalej.. Vďaka tomu, že som videla jeho strach, ktorý ho viedol k tejto reakcii, som neostala ukrivdená a ublížená, ale som ho pochopila.
        Teraz ma to fakt atakuje, možno je to len moja vlastná téma, ktorú mám momentálne spracovať, dôvera v mužov, najviac sa vraciam pri tom k môjmu biologickému otcovi, ktorý mi dal túto možnosť na spracovanie do vienka. Neviem len tak odpustiť, potrebujem pochopiť a až vtedy, keď poznám pohľad na vec z druhej strany, teda čo človeka k danej reakcii viedlo (nejaký jeho strach), zistím, že nie je čo odpúšťať a potom mňa to prestáva bolieť.

        Liked by 1 person

      • ja nevravim nic o tom ze zena ma potrebovat ochranu a ze muz ma byt hrdina. U mna osobne mojho vnutorneho muza vnimam ako neohrozeneho hrdinu, to je moj osobny fakt. Tento by nebol rad aby bol prijimany ako niekto kto je zraneny a potrebuje pochopenie. Ten moj sa citi byt plny sily a to co potrebuje je volanie na slavu. Co ho zabijem? 😀 Ten tvoj je mozno iny, ja netusim, zato sa pytam 🙂

        Liked by 1 person

      • 🙂 Mne sa len páči, ako stále viac a viac “delíme” a ideme do jemnejšej a jemnejšej granularity… Najprv sme rozdielni muži a ženy, teraz už v sebe máme rozdielnych muža a ženu a možno aj tie dva aspekty majú každý v sebe muža a ženu… 😀 Sorry, nemohla som si odpustiť. Ja ani neviem, čo všetko je môj vnútorný “muž” a vnútorná “žena”, ale viem, že ako ich zjednotenie som celkom parádny ksicht. 😉

        Liked by 1 person

      • Jasné, že môj je iný, je poranený, nedôveruje si a potrebuje si svoju silu dokazovať. Prebrala som už počas manželstva množstvo mužských záležitostí na svoje plecia (okolnosťami – nie náhodnými) a teraz v tom vlastne pokračujem. Tiež som navonok hrdina, ktorý to všetko zvláda.. A pri tom veľakrát padám na hubu a žena vo mne plače. A ako to spracovávam, tak zisťujem, že som to paradoxne vyvolala svojou vnútornou nedôverou k mužom. Tak, ako si v čase pred svojím narodením nedôveroval otec, ktorý bol v tom čase na VŠ a síce boli s matkou manželia, predstavovala som pre neho hrozbu, že by nás nedokázal uživiť, že by stratil svoju slobodu a neviem čo ešte. Hrdinom sa pre mňa stane vtedy, keď pochopím jeho pohľad a keď z toho zistím, že robil to najlepšie, čo vedel. Ale sranda, sama zažívam pocity, ktoré on sám zažíval.

        A pamätáš sa, keď som pred 2 rokmi spracovávala svoju biolog. matku? Ju som potrebovala pochopiť a zmieriť sa s ňou, akceptovať ju a tým som sa naučila akceptovať svoje ženstvo. Teraz ma to vedie, aby som sa naučila dôverovať svojmu otcovi – to všetko cez vzťahy, v práci robím hlavne s mužmi, ktorým takýmto spôsobom lepšie rozumiem, cez kamarátov, bývalých partnerov a cez pocity k mojim deťom, ktoré sú ovplyvnené často pocitom mojej neslobody, strachu, či ich “uživím”, či môžem zobrať hypotéku ešte v mojom veku, či budem mať kondičku na svoju prácu,… Takže tu je tá dôvera, ktorú potrebujem u svojho vnútorného muža vydolovať. To je aj to, prečo priťahujem vzťahy, ktoré už od začiatku nemajú s budúcnosťou nič spoločné, akonáhle to ňou nejako zaváňa, nejdem do toho – lebo nedôverujem.

        Liked by 2 people

      • nejde o to co si navonok, ide prave o to vnutorne spracovanie…ja mam predsa len pocit (hlavne koli tomu co si teraz popisala),ze to co chyba tvojmu vnutornemu muzovi je prave to ocenenie a to volanie na slavu. Nie od okolia, ale od teba. Ak je este aj poraneny, tak teda vsetka cest, zvlada toho naozaj dost. Pocuj, obdivujes ho ty vobec? Ale uprimne….a ci ho len tak trochu lutujes? Ja by som mu teda na slavu bez vahania volala okamzite, ale keby si to urobila ty, asi by to malo vacsiu silu.

        Liked by 2 people

      • Trochu od veci, ale chcem sem este pridat jednu moju skusenost. Vo svojom zivote som sa rozchadzala s mnohymi frajermi (vzdy ja, symptom, viem). Ale len jeden krat som sa stretla s typkom, ktory zareagoval na moje oznamenie ze s nim koncim tak, ze bez vyhrad sice akceptoval moje rozhodnutie, hoci vyjadril lutost a vzapati mi totalne napumpoval sebavedomie pozitivnymi odami na to aka som napriek tomu uzasna. To som nikdy predtym, ani potom nezazila. To bol proste cavo, v mojich ociach dodnes hrdina. Nic ine ako uprimny obdiv k nemu nemohlo z mojej strany nasledovat.

        Liked by 1 person

      • Áno, Matrioshka, veď k tomu úprimnému obdivu sa dopracovávam. Pre mňa znamenalo veľa už len to uvedomenie, že to takto je, že ja ho vlastne neuznávam a preto to dokazovanie si. Teraz som už práve vo fáze nárastu toho obdivu, takže áno, sama si ho potrebujem dať. Veď mala som ho dostatok aj od okolia, hlavne muži mi ho vyjadrovali, ale ja som si tak vždy povedala – no to mi prd pomôže. Je mi to jasné, že to neprijmem, kým si to sama nedožičím 🙂

        Liked by 3 people

    • Duhovymotyl,

      presne na tom, čo píše Matrioshka, som sa zastavila aj ja. Možno si použila pre nás nepochopiteľný obraz a nepreniesla sa tá myšlienka, ktorú si mala… Skús, prosím, ešte raz. Možno sme si s Matrioshkou príliš podobné. 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

  9. 🙂 Teraz som študoval túto fascinujúci diskusiu cca. hodinku a je to fakt úžasné, čo všetko sa nám podarilo zachytiť. Napísal som dokonca, komentár, ktorý sa vzápätí stal vlastne článkom a tak idem špekulovať, či ho chcem uverejniť 😀

    Potreba (môcť) byť sám sebou je u mňa tak silná…často krát keď beriem moje pozorovania osobne, mám potrebu (pocit zodpovednosti) obhajovať svoju “integritu” (môj pohľad na mňa).

    Kým sa stanem (čo sa so mnou stane), ak tento pohľad prestane existovať?
    Kto vlastne som?
    Ako sa vnímam?
    Prečo sa niekedy bojím?
    Čo so mnou strach dokáže spraviť?
    Ako sa dokáže prejavovať?

    Ruiz to v 5. dohodách vystihuje veľmi pekne a tak isto aj v Majstrovstve vzťahov a Sile poznania. Pre mňa je to písané veľmi výstižne a pochopiteľne 🙂

    To mužsko-ženské delenie vnímania/pozornosti je pre mňa veľmi fascinujúce, aj keď sa pozoruje navonok (ako o ňom rozprával Jool) a aj keď sa pozoruje do vnútra, ako o ňom rozjímala Dúhový motýľ.

    Čínska filozofia a tradičná medicína napr. toto delenie používa tiež (Yin/Yang) a je aj energeticky pekne vnímateľné. Napr. môj mužský energetický kanál je výraznejší (častejšie ho používam) ako ten ženský, ale stále lepšie dokážem vnímať aj ten svoj ženský.
    Ten kanál, ktorý je dominantný, ovplyvňuje asi naše správanie najviac. Ak má muž aktívnejší svoj ženský kanál, bude viac používať ženské vnímanie a ak má žena aktívnejší mužský kanál, bude viac používať mužské vnímanie.
    Nie je to ani zlé a ani dobré. Je to možnosť v rámci udržovania rovnováhy a tak ju využívame 🙂

    Fascinujúce to začína byť, ak začnem tento pomer mojich “síl” v sebe zámerne/vedome meniť (napr.: vyrovnávať) 😀

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • 🙂 Ja ti tak trochu “nabúram” tento tvoj pohľad – a možno ani nie 😉 … Problém nie je v tom, aký aktívny máš ktorý kanál. To zodpovedá len za spôsob spracovania toho, čo sa k tebe dostáva. Buď ráciom – alebo intuitívne.

      Skutočný problém spočíva podľa mňa v tom, v ktorom kanáli máš umiestnené svoje hodnoty. Napríklad keď som si robila MBTI test, os myslenie – cítenie mi vyšla s rozdielom jediného bodu v prospech “myslenia”. To by znamenalo, že v každej situácii mám 51:49 šancu použiť jedno alebo druhé… Ale ja tú šancu nemám, pretože som sa kedysi ako mládež dosť nepekne spálila, preprogramovala som sa a všetky svoje hodnoty som presunula do kanála “myslenie” (= “mužský” podľa tvojho delenia). Čiže akákoľvek situácia príde, dostávam o nej rovnocennú informáciu oboma kanálmi, teda 51% cez myslenie a 49% cez cítenie, ale rozhodovanie beží výlučne na “mysliacom” kanáli. 🙂

      Myslím 😉 , že sem niekedy to MBTI spracujem. Možno nám pomôže pochopiť neudržateľnosť mužsko-ženských stereotypov. 🙂 Díky za nákop. 🙂

      Liked by 1 person

      Odpovedať

      • Možno by som to nenazval, že beží výlučne na mužskom kanáli, keď je pomer 51-49, ale je to opäť iba odtieň o čom by sme mohli špekulovať. Farba sedí 🙂
        Jool to minule nazval tuším “zmes filtrov, cez ktoré filtrujem realitu” a to sa mi tiež veľmi páčilo.
        Úžasné na týchto filtroch je podľa mňa aj to, že podľa pomeru energetickej využiteľnosti týchto 2 kanálov (ako často ktorý kanál používam), pozostáva potom možno skladba tohoto filtra. No a potom ešte môžem tento filter začať vedome používať a napr. ním zaostrovať, alebo rozostrovať svoju pozornosť – vnímanie :)… posúvať kotviaci bod?
        Diviť sa v tejto súvislosti, že každý vnímame (snívame) realitu ináč, je pre mňa často krát celkom zábavné, ale opäť je to možnosť systému, tak prečo ju nevyužiť, alebo prečo ju nezmeniť? … nádherné 😀

        Páči sa mi

      • “Možno by som to nenazval, že beží výlučne na mužskom kanáli, keď je pomer 51-49″… 🙂 Alebo ti možno uniklo, že píšem, že v mojom ponímaní je 51:49 pomer pre výdatnosť kanálov pri prenose informácií, kým umiestnenie hodnôt ovplyvňuje výdatnosť využitia kanálu pri rozhodovaní? Prečo inak by si spochybňoval moje vyjadrenie, že moje rozhodovanie beží výlučne na mužskom kanáli? 🙂

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď