Diskusný klub: Čo s negatívnymi ľuďmi?

“Nepremárni ani minútu kontaktom s toxickými, negatívnymi, vyčerpávajúcimi ľuďmi. Niektorí ľudia sú nastavení a priori na negativitu. Žijú na rozporoch, dokazovaní si a urážkach. Utekajte od nich tak rýchlo, ako dokážete.” — Les Brown

(Don’t waste another minute dealing with a toxic, negative, energy-draining person. Some people are wired for negativity. They love being argumentative, combative and abusive. Run for your life as quickly as possible.)

Tento výpočet mi rozhodne pomôže v budúcnosti sa ľahšie orientovať. V minulosti som chcela byť taká “osvietenecká” a “ne-ego”, že som takýmto ľuďom príliš dlho umožňovala rozťahovať sa na môj úkor. Aj tak to nebolo premrhané obdobie – trochu som zlepšila svoju odolnosť voči ľudskej… čo? Blbosti? Negativite? Ťažko povedať… Obávam sa, že negatívni ľudia si uhrávajú svoje z celkom odlišných dôvodov.

Možno by stálo za to, rozdiskutovať to. Aké skúsenosti s negatívnymi ľuďmi máte? Čo ste robili? Čo si myslíte, že bol hnací motív toho “vášho” negatívca? Ako podľa vás súvisí negativizmus so sebavnímaním negatívca? Dokázali ste pre nagatívca niečo urobiť, že sa zmenil?

Otváram diskusiu.

Rate this:

14 odpovedí na na “Diskusný klub: Čo s negatívnymi ľuďmi?”

iskra

14. októbra 2014

V mojom vnímaní to má vždy nejaký dôvod prečo stretávam(e) sem-tam “ksichtov”. Ja stretávam od istej doby učiteľov (vnútorné nastavenie-rozhodnutie). Každý človek, ktorý ku mne prichádza, je tam kvôli mne a mojej vibrácii, ktorou som si ho pritiahol. Ksicht ukazuje veľmi dôrazne na moju vlastnú “ksichtovskú” vibráciu. Ak by tam nebola, nemal by dôvod prísť, resp. by som ho takto nevnímal. Je samozrejme možné, že mi prišiel ukázať aj niečo iné, ale ak si pri stretnutí na 1. šup všimnem hlavne jeho “ksichtovitosť”, je veľmi pravdepodobné, že mi hlavne ukazuje túto moju vibráciu, resp. veľmi podobnú.
Pre začiatok môže byť ale aj útek voľbou, ktorá prinesie výraznú zmenu k lepšiemu. V mojej skúsenosti, však útek problém nedokáže vyriešiť, ale môže mi umožniť potrebný priestor/čas, kým nájdem potrebnú vnútornú silu sa mu postaviť zoči/voči a dokázať ho prijať a nasledovne premeniť/transformovať na niečo príjemnejšie/potrebnejšie/oslobodzujúcejšie, aby som dokázal svoj život žiť v radosti a v prítomnosti 🙂

Páči sa miLiked by 1 person

Odpovedať

Forexka

14. októbra 2014

Ja mám bohužiaľ negativistov obidvoch mojich rodičov. Nikdy ma nepochvália a vždy iba kritizujú. Mám ich rada a vždy sa na nich teším ale vždy mi moju návštevu pokazia večným vypytovaním a následným kritizovaním a potom odo mňa čakajú reakciu. Zavolajú si ma, že poď ideme sa porozprávať a potom do mňa hustia z obidvoch strán. Pritom mám podľa mňa veľmi pekný život, super manžela, dve krásne a šikovné deti. Skúsila som už reagovať vysvetľovaním, ale aj predstieranou veselosťou a optimizmom. Niekedy sa podarí z toho vyjsť v pohode ale niekedy nie a vždy je mi to ľúto a potom si to v sebe dlho rozoberám a zaoberám sa tým. Vždy mi to prinesie zlé pocity. V takomto prípade, keď ide o rodičov, predsa nemôžem utekať na hony ďaleko, nie? Poraďte, čo s tým?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

14. októbra 2014

A vieš, prečo sú takí negativisti? Aké presvedčenie alebo zážitok (a z neho vyplývajúce presvedčenie) sa za tým skrývajú? Zistíš to tak, že si spíšeš ich najčastejšie negatívne komentáre, na ktoré sa pamätáš. 🙂 Dozvieš sa veľa nielen o nich, ale aj o sebe – pretože to ty na ne reaguješ. 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Forexka
  
  14. októbra 2014
  
  Problém je v mojom manželovi, pretože sa im nepáči môj výber a snažia sa ma presvedčiť, že som urobila chybu. Aj keď sme si dovolili tento rok dovolenku pri mori ako oslávenie 10. výročia sobáša mi povedali, že nie je čo oslavovať. To sa potom prenáša do všetkých oblastí ako napr. že sme si kúpili psa alebo výhrady k výchove detí, atď. Ja som si myslela, že za tých 10 rokov ich to prejde, keď uvidia, že som šťastná ale opak je pravdou, snažia sa ma presvedčiť, že šťastná nie som.
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Sun Belangelo
  
  14. októbra 2014
  
  Teraz sme síce našli “vinníka” (tvoj manžel, ktorý je problémom preto, že sa im nepáči – cítiš tú iróniu?), ale ešte stále nepoznáme ten mechanizmus, prečo sa im nepáči.A ja nepoznám ani ten mechanizmus, čo spôsobil, že si sa zaňho vydala napriek tomu, že im sa nepáčil nikdy. Toto druhé mi automaticky vyhadzuje “vzdor” proti niečomu, čo oni reprezentujú, ale rovnako dobre sa môžem mýliť, pretože to je len také hádanie naslepo.
  
  Potrebujeme ísť pod povrch. Možno je to len ich reakcia na to, že robíš samostatné rozhodnutia, ale potom treba zistiť aj to, prečo od teba očakávali, že na nich budeš naveky naviazaná. Bude za tým nejaký strach. Keď ho pochopíš, prestane mať negativita z tohto strachu na teba vplyv, pretože ich reakcie začneš vnímať ako nevyhnutný výsledok ich nastavenia (“aha, už zasa z nich hovorí ten ich strach”) a budeš vedieť s nimi narábať tak, aby si ten strach ošetrovala vopred, ešte než vznikne. Ošetrený strach = nulová negativita. 🙂
  
  Páči sa miLiked by 1 person

Forexka

14. októbra 2014

Môjho manžela som si zobrala z jediného dôvodu, lebo ho ľúbim a je to úžasný človek. Rodičom sa nepáči preto, lebo nemá vysokoškolský titul a muž musí mať vyššie vzdelanie ako žena. No a uznaj, že to nemôže byť dôvod prečo nebyť s človekom, ktorého ľúbim. Nechápem, prečo by mali mať rodičia strach z mojej samostatnosti. Ja ich pravidelne navštevujem, oni síce k nám nechodia ale čo už, takže o mňa ako dcéru neprichádzajú a aj moje deti ich majú veľmi radi. Podľa mňa ide o dokazovanie si pravdy a ja by som to chcela nejako napraviť ale neviem ako.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

14. októbra 2014

Teraz budem asi znieť nepríjemne, ale… takže ty ich chceš prevychovať, len nevieš, ako. A ako by si vychovávala svoje deti, keby robili to isté?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Forexka
  
  14. októbra 2014
  
  Ja ich nechcem prevychovať, len sa zasa chcem u nich cítiť príjemne ako voľakedy a užiť si čas strávený so svojimi rodičmi a nepočúvať večné kritizovanie. Nech sa už oni vysporiadajú so svojím problémom sami ako chcú.
  
  Páči sa miPáči sa mi
matrioshka

14. októbra 2014

neviem ci si to uvedomujes, ale aj ty ich celkom vydatne, aj ked tak trochu “potajomky” kritizujes, uz len v tychto par prispevkoch. Napriek tomu som presvedcena, ze nie je tvojim zamerom ich kritizovat, ci produkovat smerom k nim negativitu. Mozno je to presne tak aj na opacnej strane.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Forexka
  
  15. októbra 2014
  
  Matrioshka, ďakujem za názor. Možno je naozaj chyba v mojom vnímaní. Je fakt, že som v príspevkoch rodičom dosť naložila a uvedomila som si to až keď som si ich spätne všetky prečítala. Pokúsim sa sústrediť na to dobré a pozitívne, pretože aj toho je v našom vzťahu veľa.
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. matrioshka
  
  15. októbra 2014
  
  no, nemusis mozes ale napriklad lepsie porozumiet co s deje na opacnej strane, v podstate nic strasne…moze ti to pomoct brat tu kritiku menej citlivo….
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. matrioshka
  
  15. októbra 2014
  
  kritika je len kritika. nemusi to byt strasiak ani nejaky demon, ktory znamena nieco ine ako je. Nemusi to byt ani dokazom toho ze ten co kritizuje je zly, nemilujuci, ci nejak inak chybny. Proste len kritizuje. Nic viac. Nemusi to boliet.
  
  Páči sa miPáči sa mi

Eva

15. októbra 2014

hehe tusim narazam na jeden trefny clanok pre mna za druhym v tejto skorej hodine 😀 hm teraz uz mnohych neriesim, mnohe sa ustipacne a negativne kometare sa ma ani nedotknu, skor ini ma na ne upozornia ze ich by sa dotkli, ale okolo mna akosi preletia a ja bud vobec nezareagujem alebo uplne inak ako dana osoba caka a si ziada…ak sa vsak dotknu, nuz ide zase len o mna, co nemam vysporiadane sama v sebe…snazim sa nereagovat a ziskat cas na posudenie, spracovanie a ked mam byt uprimna, momentalne sa az vyhybat takym ludom, hoci som mozno zbabela celit im…ak su blizki mozno vysvetlit, preco to ja vnimam inak…a brat ludi takych aki proste su, ak chcu byt negativni ok, je to ich volba ja sa nakoniec na nej nemusim podielat..len toto ma obcas dostava do stavu az prilisnej lahostajnosti ci nadladu (neviem presne co to v tomto pripade je) a to sa mi zase dvakrat nepaci a stracam akusi rovnovahu…

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

anjelicsue

22. októbra 2014

Tak tych bolo a je a este urcite bude … i mna to niekedy pochyti, ked som sem/tam pod tlakom … nie je to nikdy idealne, no robim na tom stale za pochodu. Ani by ma to nebavilo, keby vsetko islo perfektne … No snazim sa ludi brat s nadhladom a opakujem si ze kazdy mava den blbec … ludia nie su zli iba sa tak vela raz spravaju. Tak to treba brat s humorom … u mna to zavana sarkazmom no vzdy sa snazim zhodnotit, ci to doticny ustoji … a ked uz stracam rovnovahu, radsej sa vykecam tam kde na mna maju trpezlivost … a tym setrim kvalitu ovzdusia :=D!

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať