Na fejsbúku som dnes našla video Pemy Chödrön, kde hovorí o tom, že “slová by sa nemali rozchádzať so skutkami” (teraz som síce citovala súdruha Andropova, ale “walk the walk” sa do slovenčiny trochu horšie prekladá 😛 ). Zaoberá sa tam otázkou falošnej spirituality, podivuhodne “spirituálne” odetých alebo ovešaných guruov a vraví, že takíto sú ľudia, ktorí sa vnútorne hodne trápia a snažia sa to prekryť tým, že sa robia istým spôsobom výnimoční, aby ľudia k nim vzhliadali.
“Pre mňa je to smutné, pretože to vnímam tak, že je tam prekrývanie istého nešťastia, ktoré miesto toho, aby bolo prežité a precítené, tak sa mu spirituálnou praxou snažíte vyhnúť. Žiť svoje vlastné slová pre mňa znamená byť veľmi prirodzený, “obyčajný”, a že beriete učenie ako liek na ošetrenie vecí, ktoré sú pre vás mätúce alebo bolestivé – že sa snažíte pomocou nich vysporiadať so svojimi vlastnými problémami.”
Potom ide Chödrönová na úroveň budhizmu, ale myslím, že je to všeobecne platné – ten, kto iných učí, potrebuje sa ponoriť do života v jeho plnosti, bez odmietania niektorých jeho aspektov, s plnou toleranciou a láskavosťou voči sebe samému, svojim “nedostatkom”, “temným stránkam”, svojmu smútku, pripútanostiam, bolesti, nevraživosti, osamoteniu.
“Pre mňa nefalšovaná osoba je niekto, kto to, čo počuje, uplatňuje v svojom živote, a necituje len floskule, to, čo niekde inde prečítal, alebo múdre útržky bez kontextu, čo niekde započul.”
Trošičku krátené je to aj tu:
A za seba: nedávno som kámoške hovorila, že poznám niekoľko psychológov, ale akosi všetci z tých, čo poznám, asi šli na psychológiu preto, aby mohli riešiť problémy iných ľudí a nemuseli sa zapodievať tými vlastnými. 😉 Nejako som to do tej Chödrönovej premietla. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor