Na fejsbúku sa objavila nová úvaha Marka Cloudfoota. Priznávam, jeho terminológia mi nie vždy sadne, ale nech už hovorí čokoľvek, vždy si z toho dokážem pre seba niečo odvodiť… Tak aj teraz:
Bojovník nikdy nezaujme pasívne stanovisko. A keď už naozaj nijako nemôžete konať, tak je receptivita (prijímanie/vnímanie) to najvhodnejšie možné stanovisko. Dokonca aj uprostred ticha tej najhlbšej meditácie je možnosť konania. Úmysel nie je pasívny. Tí, čo sa učia pracovať s úmyslom, nepotrebujú byť pasívni. Úmysel učí mnoho vecí, ale pasívny prístup k nim nepatrí. Úmysel učí, že Sen Planéty možno posúvať v mori nekonečna do pokrokovejších pozícií. Navigovať neznamená nechať sa riadiť. Znamená to riadiť svoju cestu tým správnym smerom. Čím pasívnejší zostávame, tým viac sa necháme riadiť. Čím aktívnejšie sa správame, tým viac šoférujeme náš sen tým správnym smerom.
/…/ Niet správnej alebo nesprávnej cesty, je len prednastavenie. A potom je tu duch bojovníka v niektorých ľuďoch, ktorý odmieta nechať sa manipulovať a odmieta zostať pasívny.
(The Warrior never assumes a passive position. At the very least, if you cannot act, receptivity is the next best position if action cannot be assumed. Even within the silence of your most deepest meditation is the possibility of action. Intent is not passive. Students of intent need not be passive. Intent teaches many things but it does not teach a passive approach. Intent teaches the dream of the world can be moved in another more progressive direction in the ocean of infini…ty. To navigate does not mean to be steered. It means to steer in the right direction. The more passive the approach, the more you are steered. The more active the approach, the more that you are in the drivers seat steering the dream in a more progressive direction.
Do you trust the Lords of Karma to send you into a new life? That is how you got to your present ironic position. Wouldn’t you prefer to chose the circumstances of your own life? Some do and some don’t. There is no wrong way or right way. There is only predilection. But there is a Warrior Spirit in some that refuses to be manipulated and that can’t abide passivity.)
Trochu som to krátila, aby som sa vyhla kvákovinám typu “pánovia karmy” 😉 . Veď ma poznáte. Len čo sa niečo prezentuje ako “pán”, začínam hrkať jeho piedestálom, aby som zistila, či to ustojí 😛 … Ale ten zvyšok mi sadol. Aj v nečinnosti môžeme “byť činní” – tým, že sa zapodievame situáciou (pozor, “cítiaci”, idem vás naštvať 😛 – neváľame sa v svojich emóciách a nepreciťujeme, keď máme šancu pochopiť rozumom), dozvedáme sa niečo nové. O situácii, o sebe, o iných. Nezaujímame k tomu stanovisko (stanoviská majú tendenciu meniť sa podľa situácií), ale to berieme ne vedomie, zapisujeme na disk a v budúcnosti sa podľa toho zachováme.
A najviac ma dostalo jedno: keď odmietnete odovzdať kontrolu nad sebou niekomu/niečomu inému (“osud”, rôzni guruovia a učenia, vlastné pudy) a venujete plnú a vážnu pozornosť udičkám od života, navigujete. Nenechávate sa viesť za ručičku – všímate si a robíte svoje vlastné odhady a rozhodnutia. Vtedy neexistuje nič ako “nesprávna” cesta. Vtedy je každá cesta správna, pretože ste presne v tom bode, kedy maté plnú kontrolu. 🙂










Povedz svoj názor