9 thoughts on “Nevzdávaj to!”

1. Reblogged this on zakonrezonancie.sk.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

2. hm 😕

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • copak?

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • toto mi pripadá tak, že človek otvorí svoje oči intuícii, “anjelskému našepkávaniu”, až keď je úplne na dne. 😀 😛

       Páči sa miPáči sa mi

     • 🙂 A čo presne ti sprostredkovalo tento dojem?

       Páči sa miPáči sa mi

     • Kedy sa človek cíti unavený, zničený a najradšej by s tým všetkým praštil? 😛 Podľa mňa vtedy, keď ide opačným smerom, ako si vytýčil svoj cieľ. Až dorazí na opačný vrchol všetkých svojich síl a nevládze sa udržať, vtedy ho tá natiahnutá sila praští opačným, čiže správnym smerom 😆 …No a to je chyba celej spoločnosti..Stále si vytyčujeme ciele, ale nevidíme a necítime cestu. Preto nie sú mnohí šťastný…Cítia ťarchu života a anjel si môže hubu rozdrapiť, aby im ukázal správny smer 😀
       Stačí len trošku načúvať svojmu srdcu..prehlušiť tok temných myšlienok a ste v cieli 😀 Vzrušuje vás cesta k cieľu? Je vám to dopriate, ale šťastný nie ste keď dosiahnete cieľ. Iba unavený hi hi hi 😛 Ale o tom život nie je… 😕 Je zaujímavé, že počúvnete intuíciu (našepkávanie), až keď ste strašne unavený 😛

       Páči sa miPáči sa mi

     • Zabúdaš na jedno: keď na niečo “pridlho” čakáš. Keď sa niečo vlečie dlhšie, než si predpokladal. Keď dlhú dobu je všetko stále rovnaké.

       Sme ľudia a sme závislí na nových podnetoch. Ak sa nič nedeje, spočiatku to vyzerá ako pohoda, ale potom prestávame mať pocit, že žijeme – a dostaví sa depka alebo celkom jednoducho únava. A pretože sme závislí na nových podnetoch, často si vtedy nejaký vyrobíme – napríklad tým, že zalomíme trajektóriu, vzdáme sa toho, za čím sme doteraz išli a začneme niečo nové, aby sa zas niečo dialo.

       Znova ďalší citát z mojej modrej knižky, zasa neviem, od koho: “Čas sa vzdá, ak sa nevzdá človek.” 🙂 Len je veľmi ťažké si to pripomínať, keď už ťa z nehybnosti mrle žerú. 🙂

       Páči sa miPáči sa mi

     • A máme tu jadro pudla 😀
       Preto sa nevenujem… čo bude a čo bolo, ale čo je hi hi hi 😀 Treba sa učiť vtiahnuť život do prítomnosti…malé deti sú príkladom 😀 Viem, že to nie je jednoduché..ale dá sa to…dá sa radovať z maličkostí..mať radosť teraz, nie potom.
       Potom, už nemusí byť…som teraz a necítim únavu…je mi dobre a keby som nemal uši 😀 asi by som sa usmieval okolo hlavy 😀 Preto ma vzrušuje cesta k cieľu, ale nie cieľ …tam som už bol..áno, bol som tam, lebo tam je to doma. 😀

       Páči sa miPáči sa mi

   • “…Kedy sa človek cíti unavený, zničený a najradšej by s tým všetkým praštil? Podľa mňa vtedy, keď ide opačným smerom, ako si vytýčil svoj cieľ. …Stále si vytyčujeme ciele, ale nevidíme a necítime cestu. …Preto ma vzrušuje cesta k cieľu, ale nie cieľ… ”
     Pekné, Čiki. 😉
     Ďakujem.

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať