Eprakone – ezoterika a spiritualita

9 responses to “Nevzdávaj to!”

1. 

   zakonrezonancie

   21. februára 2014

   Reblogged this on zakonrezonancie.sk.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
2. 

   Čikitet

   21. februára 2014

   hm 😕

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      matrioshka

      23. februára 2014

      copak?

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Čikitet

         23. februára 2014

         toto mi pripadá tak, že človek otvorí svoje oči intuícii, “anjelskému našepkávaniu”, až keď je úplne na dne. 😀 😛

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         Sun Belangelo

         23. februára 2014

         🙂 A čo presne ti sprostredkovalo tento dojem?

         Páči sa miPáči sa mi

      3. 

         Čikitet

         23. februára 2014

         Kedy sa človek cíti unavený, zničený a najradšej by s tým všetkým praštil? 😛 Podľa mňa vtedy, keď ide opačným smerom, ako si vytýčil svoj cieľ. Až dorazí na opačný vrchol všetkých svojich síl a nevládze sa udržať, vtedy ho tá natiahnutá sila praští opačným, čiže správnym smerom 😆 …No a to je chyba celej spoločnosti..Stále si vytyčujeme ciele, ale nevidíme a necítime cestu. Preto nie sú mnohí šťastný…Cítia ťarchu života a anjel si môže hubu rozdrapiť, aby im ukázal správny smer 😀
         Stačí len trošku načúvať svojmu srdcu..prehlušiť tok temných myšlienok a ste v cieli 😀 Vzrušuje vás cesta k cieľu? Je vám to dopriate, ale šťastný nie ste keď dosiahnete cieľ. Iba unavený hi hi hi 😛 Ale o tom život nie je… 😕 Je zaujímavé, že počúvnete intuíciu (našepkávanie), až keď ste strašne unavený 😛

         Páči sa miPáči sa mi

      4. 

         Sun Belangelo

         23. februára 2014

         Zabúdaš na jedno: keď na niečo “pridlho” čakáš. Keď sa niečo vlečie dlhšie, než si predpokladal. Keď dlhú dobu je všetko stále rovnaké.

         Sme ľudia a sme závislí na nových podnetoch. Ak sa nič nedeje, spočiatku to vyzerá ako pohoda, ale potom prestávame mať pocit, že žijeme – a dostaví sa depka alebo celkom jednoducho únava. A pretože sme závislí na nových podnetoch, často si vtedy nejaký vyrobíme – napríklad tým, že zalomíme trajektóriu, vzdáme sa toho, za čím sme doteraz išli a začneme niečo nové, aby sa zas niečo dialo.

         Znova ďalší citát z mojej modrej knižky, zasa neviem, od koho: “Čas sa vzdá, ak sa nevzdá človek.” 🙂 Len je veľmi ťažké si to pripomínať, keď už ťa z nehybnosti mrle žerú. 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

      5. 

         Čikitet

         24. februára 2014

         A máme tu jadro pudla 😀
         Preto sa nevenujem… čo bude a čo bolo, ale čo je hi hi hi 😀 Treba sa učiť vtiahnuť život do prítomnosti…malé deti sú príkladom 😀 Viem, že to nie je jednoduché..ale dá sa to…dá sa radovať z maličkostí..mať radosť teraz, nie potom.
         Potom, už nemusí byť…som teraz a necítim únavu…je mi dobre a keby som nemal uši 😀 asi by som sa usmieval okolo hlavy 😀 Preto ma vzrušuje cesta k cieľu, ale nie cieľ …tam som už bol..áno, bol som tam, lebo tam je to doma. 😀

         Páči sa miPáči sa mi

   2. 

      Riana

      25. februára 2014

      “…Kedy sa človek cíti unavený, zničený a najradšej by s tým všetkým praštil? Podľa mňa vtedy, keď ide opačným smerom, ako si vytýčil svoj cieľ. …Stále si vytyčujeme ciele, ale nevidíme a necítime cestu. …Preto ma vzrušuje cesta k cieľu, ale nie cieľ… ”
      Pekné, Čiki. 😉
      Ďakujem.

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať