Dnes som mala znova “náhodné stretnutie” s Melike. (Aké tam “náhodné”. Proste Melike zas raz šla okolo a ja som zasa mala v sebe čosi nevysporiadané, tak som to schytala v plnej nádhere.) Od samého začiatku som sa zachytila a postavila do roly pozorovateľa, ale to, čo som videla, tiež nebolo príjemné… Zasa raz sa vo mne pohli emócie. Hlúpe, zbytočné. Ale moje. 😕
A tak som si povedala, že dnes sa vyhnem hlbokomyseľným (a siahodlhým) úvahám a hodím si len nejaký citátik. A urýchlene dočítam ďalšiu kapitolu Ruiza, aby som vedela zaškatuľkovať, čo sa vo mne deje… Nie že by to pomohlo, ale aspoň budem mať lepší pocit, že som na sebe predsa len nejako popracovala. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor