Published by

Helar Sun Belangelo

Dnes som u Aleša Kalinu čítala niečo, čo mi prišlo ako vynikajúci nápad na pozdvihnutie pocitu vlastnej hodnoty:

Od těch, kteří sami sebe zpytovali na smrtelné posteli, toho vím docela dost. Když už víte, že máte posledních pár dnů života, mozek vás už nehoní do práce, ale pouze hodnotí a předkládá vám různé filmy a zážitky z celého období vašeho lidství.

Napadlo mě, čeho nebudu litovat já, až přijde můj čas? Na co budu rád vzpomínat? Která vlastně byla ta zásadní předsevzetí, která mě přivedla do bran báječného života?

Ono by to vlastne vydalo z pekné rekapitulačné cvičenie – tentokrát s cieľom prehodiť našu optiku z registrovania toho negatívneho, kde nevyhovujeme alebo sme neuspokojení, na to pozitívne v našom živote. Takže ak máte niekedy problémy s vlastnou negativitou a uvedomujete si ich, moja otázka na vás – až raz budete škrabkať na Bránu Nebeskú, čo nebudete v svojom živote ľutovať? 🙂

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Cvičenia, Sebarozvoj

negativita, sebavnímanie

14 odpovedí na na “Čo nebudem ľutovať?”

Čikitet

18. októbra 2013

+Na prvom mieste budeš mať ” ako som potláčala svoje EGO” 😀 😛

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  18. októbra 2013
  
  Myslíš? 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
duhovymotyl

19. októbra 2013

Tak som si na chvíľu predstavila, že by som tu o chvíľu mohla “nebyť”, uff, na jednej strane spokojnosť a vyrovnanosť so sebou a s prežitým životom, na druhej strane aj hrča v hrdle, že to tu opúšťam, nie je to naviazanosť na niečo konkrétne, len viem, že v perspektíve Človeka mi je veľmi dobre a ešte sa mi z nej nechce preč. Ale hlavne cítim veľkú vďačnosť a za slovo “neľutujem” dosadzujem aj slovo “vďačím”.

Neľutujem prežitý smiech a radosť, neľutujem slzy a smútok, neľutujem facku, ktorú som dostala ani ktorú som dala… Neľutujem nič, z perspektívy celého života každá chvíľa má hlboký zmysel a aj keď som možno niekedy prežívala sklamanie, beznádej, boli to len pomocníci pre moje smerovanie a teraz v tých situáciach prežívam vďačnosť za poznanie, ktoré mi dali. Neľutujem to, že som v mnohom stále na polceste, že som mnohé nedokončila, lebo to by znamenalo, že už som zomrela, že už nemám ďalšie možnosti, znamená to, že stále môžem rásť a túžiť ďalej. Neľutujem vypovedané a ani nevypovedané. To, čo som nestihla, môžem vypovedať práve teraz a to, čo chcem opraviť, môžem opraviť práve teraz. Ale bez toho, čo som povedala, urobila a prežívala vtedy, by som nevedela, aký to má následok, a nevedela by som, čo chcem povedať, urobiť a prežiť práve teraz.
Neľutujem, keď som sa mala rada a cítila som zamilovanie do Života, ani to, keď som sa nenávidela a vinila a chcela som, aby to všetko už skončilo. To všetko mi dalo možnosť zažiť Človeka, to všetko ma naučilo, čo si z toho môžem vybrať pre túto chvíľu.
A aby som bola aj konkrétna, neľutujem chvíľu, keď som sa preklikala na tento blog, že som tu spoznala ľudí, ktorí ma svojimi či už rezonujúcimi alebo pre mňa v tej chvíli “škrípajúcimi” postrehmi inšpirovali do hľadania a objavovania môjho Ja. Neľutujem to, že práve v tejto chvíli nie som v rozpakoch a že si tu takto pred vami vylievam svoju dušu, aj od vás som sa naučila, aké je to oslobodzujúce byť tým, čím sme naozaj. Posielam vám a celému Životu spolu s kotúľajúcimi sa slzami vďačnosti veľké ĎAKUJEM.

A teraz sa idem rýchlo uzemniť, aby som pochopila, že sa so Životom v tele ešte nelúčim 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. nairam
  
  19. októbra 2013
  
  pekne vyznanie: D
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
2. lilia
  
  21. októbra 2013
  
  krasne si to napisala, ako keby to islo aj z mojho srdca, vdaka, pohladilo to moju dusu
  a citim rovnaku vdacnost za svoj zivot ako ty, je fajn vidiet s odstupom casu, ze aj tie tazke chvilky mali svoj vyznam a niekde nas posunuli
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. duhovymotyl
    
    21. októbra 2013
    
    🙂 Ďakujem vám
    
    Páči sa miPáči sa mi
Avatar2

20. októbra 2013

Myslím, že ľutovať nebudem nič z toho, čo som urobila ale určite budem ľutovať to, čo som neurobila,no mohla a mala urobiť… 😉

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. duhovymotyl
  
  21. októbra 2013
  
  Avatar, tak to urob teraz, vtedy si urobila/neurobila to najlepšie, ako si vedela. Teraz to s novým poznaním urob tak, ako to najlepšie vieš pre túto chvíľu…
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Čikitet
    
    21. októbra 2013
    
    to sa ti povie… to LOTO čo som napísal a nepodal ..jeho čísla už vyšli a bola by prvá cena.. 😛 😕 a teraz čo? 😀
    
    Páči sa miPáči sa mi
  2. Sun Belangelo
    
    21. októbra 2013
    
    Trhať si vlasy a kričať “Nie! Nie!” Obvyklá ľudská rutina pre takéto situácie. 😛
    
    Páči sa miPáči sa mi
  3. duhovymotyl
    
    22. októbra 2013
    
    😀
    1. zopakuj tie staré a tentoraz ich podaj
    2. napíš nové a tentoraz ich podaj
    3. vykašli sa na LOTO a choď pracovať
    
    A teraz čo? Nuž daj vedieť, v prípade výhry pošli telefónne číslo 😉
    
    Páči sa miPáči sa mi
  4. Tina
    
    22. októbra 2013
    
    🙂 uvedomit si, ze ziadne loto vyhry nepotrebujes 🙂
    sak keby si potreboval, tak podas a vyhras – ako ten chlapik v Rakusku, pred dvoma tyzdnami – 6nasobny jackpot. Chlapik zaparkuje a ide si kupit parkovaciu kartu do trafiky, ta narvata ludmi, spyta sa ze co sa to deje a predavacka ze kazdy podava lotto, chlapik ze este nikdy nehral, tak ale teda poda aj on. A bum – ma o par milionov viac 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  5. Čikitet
    
    23. októbra 2013
    
    takže, už som bez vlasov, zapchali mi pusu a na dôvažok ma chcú poslať chocholouškovi 😀
    
    Páči sa miPáči sa mi
namarutu

24. októbra 2013

je tu niejaka tridsiatka,čo ešte nebola pred bránou?zn.nagual

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať