Z fejsbúku – a stojí za ten fejs, aby som to dala na svoj blogovitý búk 😉 :
“Pamätaj si – tí, čo sa snažia znižovať tvoju hodnotu, už sú pod tebou.”
Z tejto perspektívy vyzerá kdečo oveľa zábavnejšie. 🙂 Spája sa mi to s iným citátom, pri ktorom však idem z pamäte a preto môžem byť nepresná:
“Skutočne osvietení ľudia necítia potrebu znížiť toho druhého, ale skôr ho vyzdvihnúť.”
V mojom vnímaní je to všetko o pochopení. Keď človek má dostatočný odstup od seba, aby vnímal aj dôvody a vnútorné procesy/potreby tých druhých, prestávajú ho ľudia štvať alebo nepríjemne prekvapovať. Miesto toho sa dostaví porozumenie, prečo sa správajú tak, ako sa správajú.V tomto prípade sa ich môže snažiť upozorniť na to, kde podľa jeho vnímania robia chybu, ale berie svoje vnímanie len ako to, čo to skutočne je – ako vlastnú interpretáciu. Nevnucuje ju tomu druhému. A rozhodne v ňom nevyvoláva pocit viny alebo nedostatočnosti, ak sa daný človek rozhodne jeho radou neriadiť… pretože rozumie tomu, že v danom okamihu asi nemá na viac…
Nejdem hovoriť o termodynamike vedomia, ale požičiam si fyziku – ak chceme niečo rozhýbať, musíme tomu dodať energiu. Ak je naša energia dostatočná, rozhýbe to. Ak je nedostatočná (napríklad balast minulosti alebo predpojatostí alebo sebaľútosti je príliš veľký), nepohneme s tým ani o chlp. A teraz prichádza paradox – napriek tomu sme svoju úlohu naplnili. Ukázali sme, že veci môžu byť aj inak. A potom nám už nezostáva nič iné, než spoľahnúť sa na to, že daná osoba má dostatok vlastnej energie (“je bezchybná”) na to, aby s tým niečo robila, ak v tom pre seba vidí zmysel. Lebo v konečnom dôsledku daná osoba nebude musieť žiť s nami, ale bude musieť žiť sama so sebou. 🙂 Tak nech si povie ona.










Napísať odpoveď pre lilah Zrušiť odpoveď