Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Ži svoj život tak, aby strach zo smrti nikdy nevstúpil do tvojho srdca. Nikoho netrýzni kvôli jeho viere; rešpektuj názory iných a vyžaduj, aby aj oni rešpektovali tvoje. Miluj svoj život, zdokonaľuj svoj život, skrášľuj všetky veci v svojom živote. Snaž sa žiť dlho a so zmyslom, ktorý slúži iným ľuďom. Priprav si vznešenú poslednú pieseň pre ten deň, kedy prekročíš poslednú hranicu.

Vždy daj znak alebo slovo pozdravu, keď sa tvoja cesta kríži s cestou iného človeka, a to aj cudzinca, a to aj v pustatine. Prejavuj rešpekt voči všetkým ľuďom a nikoho nevzývaj.

Keď sa ráno budíš, ďakuj za jedlo i za radosť zo života. Ak nevidíš, za čo by si mal ďakovať, tak chyba je v tebe. Nikoho a nič neurážaj ani neznižuj, pretože znižovanie a ubližovanie mení múdrych ľudí na hlupákov a oberá ducha o rozhľad.

Keď príde tvoja chvíľa smrti, nebuď ako tí, čo so strachom očakávajú smrť a keď príde, plačú a žobronia o trošku času naviac, aby mohli svoj život žiť znova a inak. Zaspievaj svoju labutiu pieseň a zomri ako hrdina vracajúci sa domov”. — Tecumseh

🙂 Ľudia, už dávno som necítila taký ťah “domov”, ako keď som čítala toto. A navyše mi to dalo jednu odpoveď. Bilo sa vo mne poznanie, že 1. som “dokonalá” v tej podobe, v akej som, a teda nepotrebujem na sebe nič meniť, a 2. snaha anjelov viesť ma ďalej a rozvíjať ma. Za seba som chápala oboje a držala to jedno vedľa druhého v hlave ako možnosti rovnako pravdivé, ale Tecumsehov postreh mi ich vyvážil a postavil jednu k druhej bezo zvyšku: “Miluj svoj život, zdokonaľuj svoj život, skrášľuj všetky veci v svojom živote.” Áno, som dokonalá v svojej podobe, ale kým dokážem niečo skrášľovať a zdokonaľovať, ešte som zo seba nedala maximum. Ešte mám skrytý, nevyužitý potenciál. Ak už neviem, čo by som na svojom živote mohla zlepšiť, tak som na maxime svojho potenciálu. Pre seba som dokonalá. Pre iných ľudí môžem byť barbar najväčší na celom svete, ale pre seba som dokonalá, pretože nemám na viac. Som na svojom limite.

Asi je skutočne celý sebarozvoj o tom, ísť až na svoj limit a zistiť, či by sa nedal ešte trochu posunúť. 🙂