Zo stránky Spiritual Awakenings:

Dávaj si pozor na slová, pretože dokážu hojiť i raniť. Chceš ľudí okolo seba pozdvihnúť, nie potlačiť či spraviť závislými. Ak je niekto negatívny, tak s ním jednoducho prestaň činiť. Neprikrmuj beštiu. Sústreď sa na to, že svoju frustráciu či spravodlivé pohoršenie prejavíš produktívnym spôsobom, ktorý ti pomôže dostať sa späť do zdravého a pozitívneho nastavenia. Využívaj hranice rovnako ako súcit!  Keď sa niekto do teba negatívne obúva, neudri na oplátku. Miesto toho ho pošli domov, kde si môže bojovať sám so sebou.

(Be mindful of your words which can heal or hurt. You want to empower people, not dis-empower them. If someone is being negative, simply don’t engage with them. Don’t feed the beast. Focus on channeling your frustration or righteous indignation in productive ways that will feed you back in healthy and positive ways. Practice boundaries as well as compassion! Should someone want to engage with you in a negative way, don’t retaliate. Instead let them go home so they can fight with themselves.)

Pripomína mi to, ako nás moja učiteľka SRT, Hela, učila zaobchádzať s egom. Jej prístup mi obrovsky veľa dal: vravela, že miesto toho, aby sme s egom bojovali, potrebujeme ho akceptovať a používať. Natrénovať ako psíka. A keď začne nevhodne zdvíhať hlavu a chystá sa pohrýzť, tak ho jednoducho pošleme do kúta.

Bojovanie je vždy posilňovanie toho, s čím “bojujeme”. Energia nasleduje pozornosť a ak niečomu venujeme pozornosť (napríklad pri “bojovaní” a “potláčaní”), tak tomu dodávame energiu. Z tohto pohľadu všetky tie potláčacie taktiky začínajú vyzerať hodne bezmozgové, čo? 😛

Navyše ak si uvedomíme, že niečo na sebe potrebujeme “potláčať” alebo s ním “bojovať”, tak vlastne o sebe hovoríme, že sme nedokonalí. Že sme boli stvorení menejcenní. Že sa Boh pomýlil.

🙂

Kto z vás chce mať nad sebou Boha, ktorý sa mýli? Ja nie… Môj “Boh”, Všetko-čo-je, potrebovalo na tomto mojom mieste takéhoto mne podobného ksichtíka s presne takýmito vlastnosťami. Ak sa mne nepáčia, znamená to, že poškuľujem po inom mieste v systéme – len je tam tá nechutná drobnosť, že to miesto je už obsadené iným zadkom, pretože inak by Všetko-čo-je nebolo Všetkým-čo-je, ak by niekde malo “voľné miesta”… Ak sa mi niečo na mojej povahovej výbave aj tak nepozdáva, tak to je len tým, že mám istý talent, ktorý uplatňujem v nevhodných situáciách. Takže poďme hľadať situáciu, v ktorej je vhodný a prináša mi dobrý pocit zo seba. Nemusím s ním “bojovať” a “potláčať” ho – stačí ho presmerovať do inej situácie.

A just som dokonalá pre to miesto, kde sa nachádzam – inak by som sa tam už nenachádzala. Príroda je vysoko účelná. A keď ma potrebuje čo len na to, aby som produkovala metán – OK, ide sa produkovať metán. 😉

Pre mňa najdôležitejší výrok v citáte je “prejaviť produktívnym spôsobom”. Čiže miesto toho, aby som sa zamerala na to, čo nechcem, zameriam sa na to, čo chcem – a do toho vložím svoju energiu. Miesto “ja nechcem, aby tento ksicht bol ku mne taký negatívny” si poviem “ja chcem mať pokoj od negativity, aj keď by to znamenalo, že tohto ksichta nechám stáť za zatvorenými dverami”. Situáciu, v ktorej je moja tolerancia úplne zle na mieste, presmerujem do situácie, kde bude moja tolerancia ľudskej negativity/blbosti v pohode. Ja budem hepi, môj kúsok sveta (=energetické vlákna prepojené s mojimi vláknami a vlákna prepojené s týmito vláknami a vlákna… atď.) bude hepi a ak sme všetci vzájomne poprepájaní, tak sa to “hepi” nakoniec dostane aj k tomu ksichtovi, čo práve stepuje za zatvorenými dverami a tlčie do nich, že chce dovnútra.

Tůdle, ksichte. To sa radšej spoľahnem, že aj keď dlhšou cestou, ale moja pozitivita dorazí raz aj k tebe. 🙂