Dnes som dostala mail s provokatívnym názvom: NAJVÄČŠIA chyba sebarozvojovej literatúry. Keďže som taký ten po chybách idúci tvor (hoci už na sebe pracujem 😳 ), okamžite som sa začítala. Tu je úryvok, čo sa mi zdá vhodný preniesť aj sem:
Morry Zelkovich (alebo tak nejak, Enoch Tan mu dobre skomolil meno a ja si ho tiež pamätám len foneticky) hovorí, že väčšina návodov na naprogramovanie mysle nedáva trvalé výsledky, pretože sa venuje výlučne programovaniu podvedomej časti mysle a celkom obchádza vedomú časť mysle, ktorá však robí rozhodnutia.
Ak vedomá časť mysle nesúhlasí s tým, čo chcete do podvedomia vložiť, programovanie nebude úspešné.
Odrazu som si uvedomil, že toto je možno najväčšia chyba sebarozvojovej literatúry – ignorovanie roly, ktorú vedomie hrá v procese programovania mysle.
🙂 Ako Matrioshka povedala – kým aj ten posledný palec na nohe nie je presvedčený, že XY, tak XY nikdy nebude. Pritom to presvedčenie vedomia nemusí byť o tom, či niečo chceme, ale o tom, či je to možné. Viem, že vtedy, keď Matrioshka zavalila svoj historický výrok, bavili sme sa o prejdení cez stenu. Moja myseľ dobre chápe, že existuje stav, v ktorom je to možné… pre lepšieho človeka ako ja. 😦
No, ale keby som už bežne chodila cez stenu, nemala by som sa na čo tešiť, ta ňe? 😉










Napísať odpoveď pre Asteroxix Zrušiť odpoveď