Z blogu Alcantara dnes prišiel tento článok (krátený):
Bojujete so svojou cestou k osvieteniu? Myslíte, že na to, aby ste dosiahli osvietenectvo, sa musíte vzdať všetkých pascí ľudskosti a emócií – napr. vzdať sa hmotných statkov, zbaviť sa “zlých” emócií? Môže to tak byť – pre istých ľudí. Čo však často počúvam je sebaodsudzovanie za to, že moji klienti nekonajú “dostatočne osvietenecky”. Čo, do kelu, to však znamená?
Ponajprv si potrebujeme uvedomiť, že veci treba dávať do kontextu. To, čo je u jedného introspektívne alebo osvietenecké, môže byť niečo celkom iné pre iného človeka.
Za mňa: Osvietenie vnímam ako “krok vpred oproti terajšiemu stavu”. Osvieti ma a som kúsok lepšia. Nie som najlepšia na celom svete, pretože nie som ešte stále Boh, ale som o kus lepší (múdrejší/rozhľadenejší/skúsenejší/citlivejší/tolerantnejší) – teda osvietenejší – človek. A ten krok vpred je vždy oproti terajšiemu stavu. To by mi celkom skórovalo aj do toho, čo mi hovoril Gabriel: všetci sme osvietení. Osvietenie nie je bod na ceste, ale dynamický stav, ktorý sa vyvíja, ako žijeme – rovnováha medzi tromi energiami, čo nás tvoria.
Tu sú tri najbežnejšie predsudky, čo ľudia s osvietenectvom spájajú:
1. Ľudia na ceste k osvieteniu by nemali cítiť hnev.
Ako ľudské bytosti fungujúce na tejto Zemi a hľadajúce našu vlastnú verziu šťastia a pokoja z nejakého dôvodu predpokladáme, že len čo sa začneme vyhojovať a hľadať osvietenie, hnev začína byť v protiklade s naším cieľom – a preto potláčame všetky emócie, ktoré považujeme za “nežiadúce”. Pravda je, že akokoľvek sa snažíme dosiahnuť osvietenie, ešte stále sme len ľudia a sme tu preto, aby sme pracovali na sebe. A to nedosiahneme, ak nepochopíme, že to, čo práve cítime, má svoje dôvody.
Dôležité je, aby sme nedovolili hnevu mávať nami, ale aby sme si uvedomovali, čo robíme – cielene prejavili hnev. Jeden z budhistických priateľov Alcantary hovorí, že vtedy sme svoj zen nestratili, ale že sa v ňom, naopak, práve nachádzame. Umožnime svojej ľudskosti mať emócie – nepotláčajme ich, ale ani im nedovoľme získať navrch. Pozorujme, ako sa v nás hýbu. Učme sa vyjadrovať svoj hnev – pomôže nám to na ceste k osvieteniu a vyhojeniu, lebo to nevytvára stres z potláčania.
2. Osvietení ľudia nemajú dovolenie byť multidimenzní
(Hehe, kvalitný bullshit. Zasa niekto chlievikuje a má niekoho nad sebou, kto dovoľuje a schvaľuje. Ľudská hierarchia je snáď zakódovaná v génoch. 😛 )
Alcantara rozpráva o známej v spirituálnej komunite, ktorá sa jej zdôverila, že hoci miluje kvetované šaty a vysoké podpätky, netrúfa si ich nosiť do svojej komunity, pretože by vyzerala “svetsky” a “nespirituálne”.
Ale v skutočnosti sme všetci multidimenzné bytosti a všetci máme kolektívne zážitky, ktoré z nás urobili to, ako čo sa dnes vnímame. Ak chceme byť napojení na našu vnútornú silu, potrebujeme si uvedomovať, že po svete nebehá nikto iný taký, ako sme my. To, čo nás robí jedinečnými, nás robí aj nádhernými a zakotvenými sami v sebe. A keď sme niekedy takí a inokedy celkom iní – prihlásme sa k jednému aj druhému.
Nikto nie je taký ako vy a všetky vaše rozmery a zvláštnosti sú vlastné len vám. Prečo by ste sa mali snažiť naladiť na nejakú “priemernú” predstavu? Alcantara spomína na svoju mamu, ktorá hovorievala: “Je to také iné! Och, aké nádherné!”
Tak z tohto si rozhodne urobím na najbližšie mesiace svoju novú mantru. 🙂
3. Ľudia na ceste za osvietením by si nemali robiť starosti kvôli peniazom a mali by sa cítiť zle, keď zarábajú.
Toto je citlivý a rozporuplný bod pre mnohých. Niektorí veria, že liečitelia by za svoju prácu nemali brať peniaze. Niektorí liečitelia sú na hranici biedy, pretože majú problém zapýtať si peniaze za svoju prácu. Ale lekár, architekt, učiteľ tiež nepracujú zadarmo. Peniaze sú len istá forma energie. Keď sme napojení na všetko a všetko cez nás tečie, tečú cez nás i peniaze. Ak máme predstavu, že si nezaslúžime hojnosť alebo že si nezaslúžime prijať energiu ako vyváženie tej energie, čo sme vydali zo seba, tak signalizujeme Univerzu, že na jeho voľný “prietok” nie sme pripravení. Inými slovami, že nie sme pripravení na “osvietenie”.
Ja mávam dva stavy. Jeden, kedy sa necítim dobre, ak by som brala peniaze. Druhý, kedy s tým nemám najmenší problém. Nechávam na mojom vnútornom pocite, aby rozhodol miesto mňa. Tak isto s učením – niekedy cítim, že do toho treba ísť, inokedy cítim, že radšej nie. (A tu si spomínam, že som neodpovedala Iskrovi. Iskierka, prepáč… berieš aj “nechce sa mi do toho” ako odpoveď? 😳 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor