Na stránke A feel that never ends som našla osobné vyznanie autorky, ktoré však pokojne môžeme hocikto z nás použiť ako afirmáciu na čiastočné opravenie nášho “vadného” (pretože skresleného) vnímania:
Som obyčajný človek. Nemám úchvatné telo ani ploché brucho. Ani zďaleka sa nepodobám na modelku – ale som sama sebou. Mám krivky. Mám jazvy. Niektorí ľudia ma milujú, iní nenávidia a niektorí dostávajú besy už len pri zvuku môjho mena. Urobila som dobré veci. Urobila som aj mnoho zlých vecí. Milujem svoje džínsy a jednoduché tričká. Som nevypočitateľná a som bláznivá. Netvárim sa, že som niečo, čo nie som. Som, kto som. Môžete ma mať radi, alebo aj nie. Nezmením sa. A ak vás mám rada ja, tak vás mám rada od srdca. Neospravedlňujem sa za to, aká som.
(I am a normal person. I don’t have an amazing body or a flat stomach. I am far from considered a model but I am me.I have curves. I have scars. Some people love me, some hate me and some even don’t like to hear my name.I have done good things.I have done many bad things too.I love my blue jeans, simple t-shirts..I am random and crazy. I don’t pretend to be someone I am not. I am who I am. You can love or not.I won’t change. And if I love you, I do it with my heart. I make no apologies for the way I am.)










Napísať odpoveď pre anitraM Zrušiť odpoveď