Križovatka alebo koniec cesty?

end_of_the_road_folksV poslednom čase bojujem s čoraz väčšou nechuťou ezoterikovať. Už som aj rozmýšľala, že ukončím stránku, ale potom som si spomenula, že už v minulosti som stránku párkrát ukončila, potom som si oddýchla a znovu som sa k nej vrátila a prichodila som si ako osol, ktorý hovorí raz tak a raz zas inak. A tak som sa rozhodla, že teraz nebudem osla zo seba robiť vedome 😛 a skúsim nájsť nejaký spôsob fungovania, ktorý by mi vyhovoval.

Pokus prvý bude ísť celkom dole s článkami a dávať si sem len motivačné citáty alebo inšpiratívne myšlienky a podumať nad nimi. Ak to nebude fungovať, skúsime niečo iné. Zatiaľ ešte nemám celkom šajnu, čo presne, ale ak vám niečo napadá, sem s tým!

32 thoughts on “Križovatka alebo koniec cesty?

  1. Myslím si, že z času na čas….sa každý z nás ocitne “na hrane”. U mňa je tento stav zväčša spôsobený tým, že som niečoho presýtená a potrebujem sa na chvíľočku oslobodiť:) Niekde som čítala, že i veľa premýšľania škodí:))) Každopádne mne v takom stave pomáha…..nepremýšľať, oslobodiť sa, zamestnať myseľ iným spôsobom a energiu, ktorú mám pretransformovať do nejakého konkrétneho výtvoru…jednoducho niečo vytvoriť. To, že nad niečim sedím a pracujem ako keby “zresetovalo” moju psychiku.
    Návrat späť býva vždy príjemný. Časom mi začnú chýbať príjemné pocity, radosť, potešenie z toho…od čoho som sa na chvíľu oslobodila:)

    Možno aj vytvoriť niečo pekné a potešiť tým naše oko na tejto stránke 🙂

    Páči sa mi

      • Viem :)Ale písať knihu je pre mňa “beh na dlhé trate”:) Myslím, že niekedy to človeka zároveň pohltí i vyčerpáva….teda aspoň mňa. Mala som na mysli niečo iné, niečo pričom sa nemusí tak veľmi premýšľať. Práca na nejakej publikácie je aspoň pre mňa vždy o strese:) No nemusí to byť vždy:)

        Páči sa mi

  2. Tie motivačné citáty sa mi páčia 🙂 Sem tam nejaké videjko, sem tam pár dní aj žiadny pohyb. Je tu článkov na mraky, je z čoho vyberať, stačí kliknúť na náhodný a je čo čítať, aj keby si už vôbec nič nepridala 😀
    A s tou ezoterikou…hm, vlastne ja ani neviem, čo to je 😛 Ale, keď sa ti nechce ezoterikovať, tak neezoterikuj. Mne keď sa nechce štrikovať, tak neštrikujem a nezdá sa mi, že by sa na mňa niekto preto hneval. Vlastne, keby sa aj hneval, tak čo? V pohode si môžme robiť na čo máme chuť a nerobiť, na čo chuť nemáme. Teda aspoň v mojom svete. Ako to je v tvojom svete, netuším 😉 😛

    Ozaj, túto noc sa mi s tebou snívalo 😀 Cestovala som s Mariankou po svete a na konci cesty sme dorazili domov do Ružomberka. Mesto bolo nejaké sivé, iné ako zvyčajne. Mali sme ísť na stanicu, ale z nejakého dôvodu sme ešte mali ísť ku nejakej pani, po niečo, ale nemala som šajnu, že po čo. Moc sa mi ku nej nechcelo, ale keď už som tu, reku ok. Stojím pred dverami do jej domu, zvoním a čakám, kto otvorí. Pozerám na zvonček a tam gravatar, čo máš na fb. Fúha, veď ja jednu ženu, čo má taký gravatar poznám, mno poznám 😛 , chodím na jej stránku. Reku, som zvedavá, kto to bude. Otvorila vysmiata pani, krátke, mierne zvlnené hnedo zlaté vlasy, nizučká, oblečená v dlhých, bielych lesklých šatách. Celá akoby svietila a také isté svetlo vychádzalo aj z dverí jej domu. Srdečne sa s nami zvítala. Objali sme sa a ja som mala pocit, že tá pani je zo špongie. Ozaj, teraz nesrandujem. Jej objatie bolo také jemné, mäkké a nežné, že sa mi zdalo, že v tej chvíli s ňou splyniem. Tá pani si všimla, že som si to všimla 😛 V tej chvíli som vedela, že je to ona. Spoznala som ju podľa pocitu prichádzajúcemu cez písmená, ktoré napíše. Keď to teraz píšem, zdá sa mi to čudné, ale v tej chvíli mi to čudné vôbec nepripadalo. Len mi bola čudná iná vec, a to to, že Bratislavu premenovali na Ružomberok! 😛 😆 No hej, v sne je toho toľko možné 😀 Pamätám si, že sme ani nešli dnu do jej domu, len mnou prešlo, že to je to, čo mi mala dať. Zvláštne… Neviem, čo ten sen mal pre mňa znamenať. Ale nech je, ako je, sen to bol príjemný 😀

    Páči sa mi

  3. 😀 Koniec cesty a šlus?
    Každá, aj dôležitá, aj “nezmyselná” cesta je privádzačom na nejakú hlavnejšiu a tým pádom v podstate nikdy nekončí, nosíme si ju stále so sebou. A myslím že pri tom bicyklovaní, tancovaní, písaní kníh, dívaní sa do slnka a na hviezdy,… v tu a teraz využívame zážitky zo všetkých ciest 🙂

    Myslím, že najlepšie je to nechať to tak, bez predsavzatí a zodpovednosti za stránku, semienko si dávno zasiala, vyrástol z neho obrovský strom vďaka Tebe a všetkým, čo ju navštevujú, no a prečo sa neriadiť podľa vlastnej aktuálnej chute a “závanu vetra”, ktorý príde a odíde, keď to možno budeš najmenej čakať. Tento strom netreba stínať, je oň dobre postarané a aj keby na ňom už nevyrástol ani jeden konárik (tomu neverím 😉 ), tak slúži na to, aby si okoloidúci mohli sadnúť do tieňa, vtákom, iným zverom, chrobákom, tráve, čo pod ním nevyschne, malému stomčeku pred ním, lebo ho nevyvalí búrka… Uff, nejako som spoetičnela 😆 , ale nedalo mi 😀

    Toto “ezoterikovanie”, filozofovanie, ….anie je dobré tak, ako je dobré akčné žitie, čisté bytie, …itie 😀 , raz je čas a chuť viac na to, raz na inô. Raz možno na všetko naraz, no ale to sa asi stretneme niekde inde 😀

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre duhovymotyl Zrušiť odpoveď