Zhmotňujem do minúty -a je to priekak!
Včera som šla na záchod. Už asi mesiac je uvoľnená kľučka na kúpeľni, ale zatiahla som červík, takže sa nestarám. Ale včera, ako si tam tak sedím a rozjímam, napadlo mi, čo by som asi robila, keby sa kľučka rozpadla a uzavrela ma v kúpeľni… V podstate som bola dosť pokojná – vodu a záchod mám poruke. Horšie bolo, že by ma teraz štyri dni nikto nenašiel, musela by som spať ne zemi a na noc sa vypína kúrenie, takže by tam bola zimisko… A Mačičky by štyri dni nemali čo žerky!
Vtom som si uvedomila, že čo to robím, prečo nad tým špekulujem, veď to nebodaj ešte zhmotním!
Vyšla som z kúpeľne, zavrela som dvere – a kľučka mi zostala v ruke. 🙂
A v noci, ako som šla zavrieť kvôli ľadovému vetru okno, potkla som sa o taburetku a dochrámala som sa. Jedno s druhým sa mi spojilo v hlave: práve píšem pokračovanie Voľného pádu, tzv. Dvojku, a tá je o takýchto veciach. Nehodách, poltergeistoch, podrazoch. Nehody sa mi diali už predtým (v lete som sa skoro prizabila, keď som spadla zo schodov), ale odkedy píšem Dvojku, tak raz za dva-tri týždne sa mi niečo stane. Rozbijem si hlavu. Obarím si nohu. Padne na mňa skriňa. Ja prepadnem cez taburetku. Veci v mojom dome sa premiestňujú. Niekedy tak, že ten pohyb kútikom oka registrujem…
Zhmotňujem. A pretože podvedomie nerozlišuje, čo je želané a čo je len autorský “kreatívny kŕč” 😉 , zhmotňujem všetko.
Musím rýchlo dopísať Dvojku i Trojku, lebo to neprežijem! A potom sa bude písať diel o tom, ako hlavná hrdinka vyhrá milión a urobí si dovolenku na Seychellách. Aj so všetkými Mačičkami. 😛










Napísať odpoveď pre Angelina Šimková Zrušiť odpoveď