Podľa mnohých učení (najmä východných) sme všetci ako ľudia prepojení, máme spoločný „Zdroj“, spoločného Boha (nazvite to akokoľvek). Existujú aj určité dôkazy o našom prepojení, napr. metóda telepatie. Nemusíme však po dôkazoch siahať na nič magické a veľké. „Obyčajné“ vcítenie sa do iných, intuitívne chápanie iných a pod., svedčia o tom, že skutočne sme prepojení a dokážeme byť vnímaví. Mnohí z nás zažili pocit „čítania myšlienok“ iného človeka, najmä takého, ktorý nám je blízky a máme ho radi.
Aj pojem karmy – akési hodnotenie skutkov a spôsobu žitia, poukazuje na našu prepojenosť. Hovoria o tom aj mnohé staré porekadlá, napr. „nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe“, a pod. Toto je len pár príkladov na priblíženie si faktu, že prepojení sme. Aj keď to nemusíme cítiť na vonkajšej úrovni nášho bytia. Aj keď na to často zabúdame…
Prečo napriek tomu konáme, myslíme a cítime oddelene? V pocite, že nás nikto nechápe, v pocite, že potrebujeme mať pravdu a presadiť ju vonku, v krivdách, uzatvorenosti a urážkach? Necháme sa vytočiť na nízke frekvencie. Napriek týmto znalostiam… Spôsobujeme si utrpenie a spôsobujeme ho iným. E.Tolle to nazýva „nevedomosť“ (čiže nie “zlý” ale “nevedomý”) a poukazuje na to, že čím viac je človek „nevedomý“, tým viac utrpenia si spôsobuje. Najmä sebe samozrejme, iným len vtedy, ak na to pristúpia. Pocit oddelenosti podľa neho spôsobuje ego. Vytvára bariéry, pozerá sa na svet cez okuliare odlišnosti a vlastnej dôležitosti, používa porovnávanie sa a posudzovanie.
Prečo to teda robíme napriek vedomostiam duchovného rozvoja? Lebo nás stále ovláda ego (hoci len chvíľami). Ono diktuje, že potrebuje mať pravdu, ono sa cíti ublížené a dotknuté, unudené, nepokojné. Skáče po povrchnej úrovni života a hľadá aspoň na chvíľu uspokojivé zážitky a veci. Bojí sa, že uhynie. A nie je ďaleko od pravdy, lebo sa tak naozaj raz stane. 🙂 Najneskôr vtedy, keď budeme umierať – to je ďalší fakt (skúsenosť), ktorý nás spája. E.Tolle o tom píše veľmi pekne vo svojich knihách. Sme spojení v živote, v rozmere konečnosti a sme spojení vo „večnom živote“, v nekonečnosti, ktorú intuitívne cítime. Vo vnútri vieme a chápeme, čo je dôležité a čo nie je. Vo vnútri máme pokoj a mier. Navonok nás však ego plieska o útesy života a hádžu nami vlny vlastných myšlienok a emócií, ktoré nedokážeme ovládať.
Je fajn použiť svoje racio na uvedomenie si faktov a poznatkov, ktoré nám v živote pomáhajú a sú dedičstvom starších kultúr. No podstatnejšie je aplikovať ich do praxe v našom živote. Niekedy „precítiť vnútorne“ znamená omnoho viac ako „pochopiť raciom“. Ak svoju “duchovnú nadradenosť” dávame najavo, tak duchovne nadradení nie sme. Uvedomme si, že pred nami žili vyspelé civilizácie (duchovne vyspelé), ktoré nemali taký prístup k informáciám ako my dnes. Napriek tomu “vedeli” mnoho.
Dnes som mala predstavu nás ľudí ako nejakého puzzle. Táto predstava sa mi zapáčila a akosi som zrazu bola ku každému milšia. (Môžem povedať, že sa mi to okamžite vracalo naspäť.) Každý z nás je nejaký kúsok, spolu tvoríme celok, niektorí do seba zapadajú viac, iní menej. 🙂 (Je zábavné, keď potom medzi určitými kúskami prebehajú neustále trenice, akoby sa snažili viac sa na seba podobať, alebo lepšie zapadnúť.) 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor