“Odsudzovanie tých, čo sú odlišní, je odsudzovanie seba samého.”
Neviem, či až tak súhlasím. Iste, keď odsudzujem niekoho, hovorím tým, že mám niekde zakorenené očakávanie/predpoklad, ako by veci mali byť inak, než čo mi predvádza tento “ksicht”. Čiže moje odsudzovanie (a všetky silné emocionálne reakcie) je o mne, nie o tom druhom… To by som brala.
Ale potom som sa zamyslela, že teda keď prestanem odsudzovať iných, keď si pre nich vyviniem pochopenie a už ma nevytáčajú, znamená to, že som prijala samú seba? A tu zisťujem, že nie. Som v pohode so svetom, aký je. Nie som v pohode so sebou, aká som. Ľudia ma nevytáčajú, pretože majú právo byť takoví-makoví, proste akíkoľvek. Keď sú v mojich očiach “divní”, tak len preto, že nepoznám ich príbeh. Keby som poznala ich príbeh, chápala by som, prečo sa správajú tak, ako sa správajú.
Ale ja… ja by som predsa mala byť iná! Múdrejšia. Osvietenejšia. Mala by som mať voči iným mäkšie srdce. Mala by som… a nemám.
Takže ak odsudzujem iných, mám vytvorené pevné predstavy o tom, ako veci majú vyzerať. Oni nevyhovujú. Ale len preto, že sú to moje predstavy, ešte to zďaleka neznamená, že im vyhovujem ja sama. 😕
Snažila som sa zistiť, či sú tie moje vysoké nároky vovychovávané alebo ako som k nim došla. A ujha… nie sú vovychovávané… Moji rodičia mi vždy hovorili, že som vychovávala ja ich. Vravela to vraj aj moja detská lekárka, keď ma videla prvýkrát. Dokonca na logopédii museli rozpustiť našu skupinku, pretože miesto toho, aby som sa ja naučila vyslovovať správne, naučili sa ostatné deti odo mňa račkovať. 😕
Je to vrodené.
V mojom príbehu za to vďačím Efnielovi, ktorého asi dobre bral šľak, keď zistil, v akom ksichtovi sa to pozbieral. 😆 A v realite? Netuším.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Nad nikoho sa nepovyšuj a pred nikým sa neponižuj
Páči sa miPáči sa mi
hm, dnes si ma zobral na kobereček šéf, ani nie priamo môj, …. pridelila mi ho najväčšia šéfka, lebo ani môj priamy nadriadený, ani ona a ešte jeden “múdrejší” ujo, mi nedokázali vysvetliť,
že to čo vidím na sebe ako chybu, chybou nie je ……
po hodinovom rozhovore, keď sa mu už z kečky parilo, kde si na mne vyskúšal snád všetky manipulačné triky, ( od vydierania až po zastrašovanie, ) mi spotený povedal toto
počúvaj, ty google …. jednoducho sa ti iba snažím povedať toto
je dobré, že si sebakritická martinka, popravde tak sebakritického a hlboko analyzujúceho človeka som ešte nestretol ,
ale,
toto nesmieš! …. naozaj toto nesmieš …… nesmieš byť na seba tak veľmi prísnou, ….
jednoducho iba príjmi fakt, že je tisícka vecí, situácii, ľudí ktorých nedokážeš zmeniť …….. jednoducho to nejde, ja vidím, že “viníš” iba seba a i ich reakcie berieš ako sebavýchovu, je to dobre, ale nie tak veľmi ako to robíš ty …..
vari sa nevidíš? Ved si skvelá …….
helar, myslím, cítim že túto lekciu máme zasa tak trocha, tak trocha dosť, hodne podobnú …..
jednoducho, nebyť na seba príliš prísnymi, … naozaj je to tak …. nie je dôvod ….
naozaj je tisícka vecí, ktoré sú krásne tak ako práve sú …….
kto som, kto si myslím, že som aby som to nevidela? …… hm ….
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš na sebe chybu? hm 😀 hi hi hi pridáme ďaľšie 😀
Páči sa miPáči sa mi
no spusť! …. :-)))
vôbec ma netrápi, kto ma ako vidí …. čo ja mám s “očami” iných? 🙂
hovorila som o profesii ….
ale? je to platné na všetko …..
v osobnom živote ma to už netrápi ……. prešla som vývojovou fázou, ked som analyzovala každé slovo iného, kde som spravila chybu ja atd ….. on, ona, ono … všetko čo na mne kto videl, som brala ako možnú pravdu ….. pokiaľ som neprišla na to, že je úplne jedno čo si kto myslí ….
podstatné je, čo si myslím ja …… zvlášť keď viem, že nech si o inom myslím čokolvek, myslím si to o sebe samej ….. to čo vidím von, je odrazom vlastného vnútorného sveta ……
ale? tiež som musela iba pochopiť, že toto vedomie, …. jednoducho stačí ….. že je zbytočné sa príliš analyzovať ….
na čo? analýza zastavuje vývoj, a čo sa prestane hýbať, začne kvasiť a hniť atd …. a čo hnije, je už mrtve ….
poznať, pochopiť, objať sa, a ísť dalej …. to je celé ….
ale? v práci som to do dneška nevedela …. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem, mozete mi poradit co robite ked mate obdobie ze vam vsetci lezu na nervy a irituju vas? akoze teoria o pozitivnom mysleni a laske k bliznemu svojmu atd. nezabera..snazim sa dekovat prec z dohladu ludi ale akokeby naschval mi stale vstupuju do cesty a nema to konca kraja..ja tie ksichty momentalne nemozem ani vidiet..nie je to o odsudzovani, ale chcem si riesit len seba a nie sa zatazovat stale problemami druhych ludi..
Páči sa miPáči sa mi
Ja mám svojho bobra. Proste nereagujem. Mŕtvy chrobák. Jedinec mi ide na nervy aj naďalej, ale keď už vopred viem, že aj tak nebudem reagovať, tak mi ide na nervy nejako menej. 😛
A potom, mám ešte jeden trik. Mám nahrávku Ruizových Štyroch dohôd a vždy v doprave si ju púšťam do slúchadiel. Po pár dňoch začal môj vnútorný monológ reagovať po novom – keď sa začnem zavzdušňovať, začína mi odriekať Ruiza. 😀 Haluz, ale pomáha to. Miesto rozčuľovania sa mám prípadovú štúdiu v priamom prenose. 🙂 Pomáha mi to odosobniť sa.
Tretia vec je vďačnosť. Proste sa pozerám na niekoho, kto mi ide na nervy, a som vďačná, že je taký on a nie ja – že mne sa toto správanie vyhlo… Keby nebolo toho človeka, mohla som to podediť ja, pretože Všetko-čo-je… Ale toto posledné je tréning niekoľkých rokov, takže na “rýchlovku” to veľmi nepomôže. To už skôr ten bobor.
A oni tí “ksichti” tam sú skutočne naschvál… Zjavne to práve v sebe riešiš v konečnom štádiu, vtedy dorážajú extra silne, aby sa zistilo, koľko toho uvládzeš. Ak uvládzeš všetko, už sa nevrátia. 🙂 Ako povedal kedysi jeden môj známy: “Mňa nenas*rieš, ja som splachovací.”
Páči sa miPáči sa mi
hi hi hi 😀 tvoje vnútorné nastavenie je také, že to čo cítiš sa stupňuje. Nie, to čo chceš alebo nechceš..to je tvoja myseľ. Ale pocity patria tvorcovi tvojich zážitkov 😀 a ten ich plní do bodky 😀 😛 Ponáhľala si sa niekedy? Všetci ti odrazu zavadzali, meškal autobus, skočil ti do cesty chodec atď…. až nakoniec bum a bolo času až až 😛 Chyba je v tebe …jednoducho si tak nastavená, že toto pritiahneš 😀 Zmeň svoje ukotvenie ..nastav rovnováhu a ostatné sa prispôsobí.. hm 😕
Páči sa miPáči sa mi
Diendae, mne pomáha úplná introspekcia a stiahnutie sa do seba. Vidím to podľa toho, keď sa začnem obklopovať modrou farbou a lezú mi všetci na nervy, že je čas blokovať vonkajšok. Normálne nezdvorilo nezdvíhať telefón, neprijímať návštevy, ak začne niekto vysávať energiu, stopnúť rozhovor a odísť a pod. Byť sama, chodiť sama po vonku, ak sa dá a riešiť si hlavne vlastný shit 🙂 Blízki sa začnú sťažovať a cudzí si asi myslia, že som nezdvorilá, ale ja vtedy neviem inak. Ak aj musím byť v skupine ľudí, defokusujem sa, som s nimi len fyzicky. Hlavne sa nenútiť do interakcie a necítiť sa vinná za to, že som nejaký čas odľud 🙂 ono to prejde.
Páči sa miPáči sa mi
hovorí sa tomu že je toho už veľa proste sproste treba sa vykričať vyrovnať svoju hladinu ak nechceš tých ludí urazit tak si nájdi dačo na čom ,,možeš vypustiť svoj hnev ” teda ja napr keď mám nervy tak idem cvičiť pustím si agresívnu hudbu a nadávam na všetko čo mi vadí nahlas a zreteľne ( musím inak povedať strašne úžasný pocit 😉 ) samozrejme treba si nájsť niečo kde sa dáju tie nervy vypustit 🙂 vecí do ktorých sa dá kopať a nadávat im je veľa 😀 … a keď sa už zbavíš nervov tak potom treba sa pozriet na problém prečo vám to vadí celkom to sedí i na túto tému nie vždy je všetko také ak to na prvy pohlad vypada … ak pochopite kamen urazu a naberete iny pohlaqd na vec to je take mierumilovnejsie riesenie a vas sebarozvoj sa posunie o krok dalej .. alebo proste treba sa postavit celom k veci a ukazat ze nieco vas vie vytocit a dajte pokoj samozrejme ja nvm kde ten vaš problem koreni toto vam píšem len čisto intuične čo ma pri vás napadlo takže nechápte to zle ak som nieco inak napísal 🙂 veľa šťastia
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem Sun, Cikitet, tenshi za odpovede, viem, ze chyba je vo mne, ze som rozhodena, a ako Sun napisala, zrejme nieco u mna vrcholi, pretoze tento tyzden je neuveritelny..no uz vcera som nesla do prace a dnes tiez nie, aj telefonicky kontakt selektujem a najradsej by som sa odstrelila niekam na inu planetu aby som nikoho nestretla,nepocula, nevidela..ale straasne mi ludia lezu na nervy 😀
Páči sa miPáči sa mi
Heli ani nevieš koľko krát sa mi potvrdilo to isté. Tak som zažila okolo seba kopu ľudí, ktorí posudzovali a odsudzovali s takou vervou, že mi to bolo až divné, že si to ani neuvedomovali … no ja to vidím skôr že namiesto seba súdim teba s dodatkom, aby som nemala priestor súdiť seba … potom sa však kľudne môže stať (aj sa tak v týchto prípadoch stalo), že tzv. odsúdený sa z ich života vyparí, aby to už nemusel počúvať, alebo ich odignoruje … niekedy to dostalo ľudí ešte do väčšej vývrtky 😦 … až kým ho to neomrzí???
A na druhej strane i ja som sem-tam bola taká, no postupne som si to začala uvedomovať, že však či som rovnaká ako tí čo majú potrebu stále ma komentovať??? Tak sa to snažím obmedziť na minimum 🙂 … no to mi v mnohom ukázalo ako málo v niektorých ohľadoch mám sama seba rada, ako sa dokážem donekonečna rozoberať na kúsky, a stále byť s niečím nespokojná :-(. Ako hovoríš, niekedy/často viem poradiť iným no sebe nie … jediné čo mi zostalo je brať sa s humorom a nadhľadom, tak ako iných keď mi niekedy nervy šklbú 😀 Úsmev na tvári totiž dokáže poriadne zaskočiť i toho najväčšieho ´nanervyloziča´…
Páči sa miPáči sa mi
bez toho aby som čítal článok vám môžem povedať že ak odsudzujeme iných ničíme si cestu sebarozvoja lebo tým že stretáme odlišných ludi môžme nabrať od nich ich postoje pohnutky zážitky a dovtipiť sa k tomu či nahodou nerobíme niekde chybu viete nikto nie je dokonalý a tým pádom je blbosť si niečo o sebe namýšlať 😉
Páči sa miPáči sa mi