“Čas” je neviditeľná dohoda, ktorú si uzavrel s obmedzeniami. — Paul Smit
(“Time”, is an invisible agreement you have with limitations.)
Tento postreh sa mi páči. Tým, že veciam vymedzujeme priestor a čas, niekedy cez tie vymedzenia “prešvihneme” a potom už máme pocit, že to nemožno napraviť – a tak sa ani nesnažíme.
Pre mňa bola veľká lekcia, keď som sa rozhodla robiť veci pre rodičov napriek tomu, že už boli po smrti. A okamžite prišiel pocit “my to predsa vieme, my sme nikdy neprestali byť s tebou”.
A Paul Smit (channelované “One”) pokračuje:
Koľkokrát si sa pustil snívať o tom, čo skutočne chceš, a skončil si s tým, že “to sa už nedá, možno keby som mal o 10 rokov menej…”? Je to možno veľmi jednoduché konštatovanie, ale je to súčasne akceptovanie toho, že existujú limity pre to, čo by si mohol dosiahnuť – hoci v skutočnosti neexistujú nijaké obmedzenia okrem tých, ktoré si nastoľuješ sám.
V skutočnosti si mocný tvorca a v rukách máš množstvo toho, čomu hovoríš “čas”. Ak pre to, čo by si mohol dosiahnuť, stanovíš tieto limity, zastavíš tým akékoľvek tvorenie toho, čo chceš, pretože vlastne hovoríš “nemôžem mať to, čo chcem”.
MY ti vravíme, že môžeš mať všetko, čo chceš, a ešte viac, len potrebuješ pochopiť, ako archivuješ to, čo chceš, a keď popremýšľaš a porozumieš tomu, ako Univerzálne zákony fungujú v tvoj prospech, môžeš si začať vťahovať do zažívania presne tie veci, ktoré chceš.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Dve minúty pred otvorením článku som mala ten flash. Na okamih som bola mimo času. Zvláštne…
Páči sa miPáči sa mi
Živá bytosť je transcendentálna voči časovým prejavom v materiálnom svete. Vždy sme oddelený od časového prejavu, pretože lineárny čas sa týka len nášho materiálneho tela, nie nás samých. Ide o to, či sa to aj uvedomujeme, pretože ak sme príliš pripútaný k tomuto telu, tak potrebujeme lineárny čas na udržanie našeho status squo – osobných motívov a predstave o samých sebe.
..
Z absolútneho času sa v lineárnom čase narodíme ešte nespočetné krát, vo vzťahu ku karme z našeho života sa neustále rodíme v rôznych druhoch bytia podľa druhu našich činností. Nikedy ako zviera, niekedy ako človek a niekedy ako poloboh. Otázka je.. či v tom chceme naďalej pokračovať, alebo sa chceme vrátiť späť do absolútneho času mimo hmotu.
..
Sny a túžby v lineárnom čase pre dočasné osobné motívy sú ako fatamorgány. Veľmi prchavé. Splníme si ich v jednom živote a v dalšiom hľadáme niečo iné..
”Niektorí ľudia sú ako akvarijné ryby – stále v pohybe a stále bez cieľa.”
(Pavel Kosorin)
Páči sa miPáči sa mi
hm…toto video sme tu uz mali, pamatam si ho celkom presne…ked dvaja vidia to iste, nie je to vzdy to iste….ani jeden clovek na videu sa nepohybuje ako akvarijna ryba. najdi rozdiel.
Páči sa miPáči sa mi