“Čas” je neviditeľná dohoda, ktorú si uzavrel s obmedzeniami. — Paul Smit
(“Time”, is an invisible agreement you have with limitations.)
Tento postreh sa mi páči. Tým, že veciam vymedzujeme priestor a čas, niekedy cez tie vymedzenia “prešvihneme” a potom už máme pocit, že to nemožno napraviť – a tak sa ani nesnažíme.
Pre mňa bola veľká lekcia, keď som sa rozhodla robiť veci pre rodičov napriek tomu, že už boli po smrti. A okamžite prišiel pocit “my to predsa vieme, my sme nikdy neprestali byť s tebou”.
A Paul Smit (channelované “One”) pokračuje:
Koľkokrát si sa pustil snívať o tom, čo skutočne chceš, a skončil si s tým, že “to sa už nedá, možno keby som mal o 10 rokov menej…”? Je to možno veľmi jednoduché konštatovanie, ale je to súčasne akceptovanie toho, že existujú limity pre to, čo by si mohol dosiahnuť – hoci v skutočnosti neexistujú nijaké obmedzenia okrem tých, ktoré si nastoľuješ sám.
V skutočnosti si mocný tvorca a v rukách máš množstvo toho, čomu hovoríš “čas”. Ak pre to, čo by si mohol dosiahnuť, stanovíš tieto limity, zastavíš tým akékoľvek tvorenie toho, čo chceš, pretože vlastne hovoríš “nemôžem mať to, čo chcem”.
MY ti vravíme, že môžeš mať všetko, čo chceš, a ešte viac, len potrebuješ pochopiť, ako archivuješ to, čo chceš, a keď popremýšľaš a porozumieš tomu, ako Univerzálne zákony fungujú v tvoj prospech, môžeš si začať vťahovať do zažívania presne tie veci, ktoré chceš.











Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď