Pozor na české titulky! Tam, kde čeština používa “emočné telo”, Tolle hovorí o pain-body, teda tele bolesti. Mne to takto dáva oveľa hlbší zmysel. Nepotrebujeme sa zapodievať okamihmi dobrých pocitov; to, čo nás brzdí, je pocit bolesti a pocit strachu z pocitu bolesti. Pain-body mi sadlo ako zadok na šerbel.
Ja som Tolleho doteraz nečítala a tieto videá sú pre mňa prvý kontakt s jeho učením. Sedí mi. Páči sa mi na ňom, že má svoje pravdy, ale nepremieta ich do života iných. Je tam otázka, čo majú robiť ľudia, ktorí v práci musia myslieť, ale chcú zastaviť interný dialóg. Tolle síce odpovedá, že on odišiel a strávil dva roky sedením na lavičke, ale za týmto humorom už potom prichádza veľmi konkrétna a veľmi použiteľná rada.
Pri Tollem sa často stretávam s tým, že mi vôbec nesedí spôsob, akým veci hovorí – ale to, čo hovorí, podľa môjho stupňa poznania tak proste je.
Čo mi trochu vadí je to publikum, ktoré tam asi prišlo na smiech, pretože mnohé z jeho vyjadrení mi prídu ako hlboké pravdy – a preto vôbec nie smiešne… hoci Tolle sám je hodne zábavný pán. 🙂
Ten koniec sa mi veľmi páči. Tá no-thingness, teda po našom asi ne-niečo, mi skóruje do toltéckej straty ľudskej formy: prestať sa identifikovať s čímkoľvek a otvoriť si tým dvere k tomu, že môžeme byť prakticky čokoľvek. 🙂










Napísať odpoveď pre jarah Zrušiť odpoveď