“Keď vieš, ako počúvať, každý sa stáva guruom.”
Čo dokážeme zo situácií vyťažiť, závisí vždy od našej otvorenosti. Ak hľadáme poučenie, učíme sa aj zo šumu vetra. Ak hľadáme potvrdenie svojej pravdy, 1. cítime sa horšie, pretože svet nám ho mnohokrát neposkytuje, a 2. obhajujeme svoje stanovisko miesto toho, aby sme rozširovali svoj uhol pohľadu.
No a potom je tu ešte jedna skupina ľudí, ktorí mi (našťastie čoraz menej) hýbu žlčou – ľudia, ktorí ani nenačúvajú, ani netvrdia stále to isté, ale len naznačujú a nevysvetľujú. Od tých sa nedá ani naučiť (lebo neviete presne, či sa za naznačovaním skrýva múdrosť alebo ego), ani diskutovať o ich stanoviskách. Faktor zmúdrenia rovný nule.
Na tréningu negociácie nás policajný vyjednávač učil ísť za stanoviská a zisťovať motívy. Ale to musí byť druhá strana ochotná svoje motívy odhaliť. Ak nie je, ak len naznačuje a nevysvetľuje, treba sa asi zachovať toltécky “bezchybne” a ísť venovať energiu niečomu produktívnejšiemu.
Teda: načúvajte – dovtedy, kým ten druhý chce skutočne niečo aj povedať. Ak zistíte, že neposiela správu, ale len signál o svojej úžasnosti (alebo vašej ničotnosti), je načase prestať počúvať… a ísť si po svojom. 😉











Napísať odpoveď pre jarah Zrušiť odpoveď