“Som vďačný. Keby som nebol preskákal to, čo som preskákal, nebol by som tam, kde som dnes.”
Niekedy stačí uvedomiť si, že každá vec v minulosti – aj tie nepekné – nás trochu pozmenila a vďaka nim sme tým, čím sme dnes. Keby sa nám neboli stali, boli by sme dnes možno celkom iní. A rozhodne sa niekde v Univerze fláka iná verzia z nás, ktorej sa tie veci neprihodili a je preto trochu iná… Keď mi anjeli vysvetľovali, že idú tieto verzie zo mňa dávať dokopy, pýtala som sa, prečo zrovna ja z nich si zachovám pocit kontinuity. Vtedy povedali, že tie “iné ja” sú síce osvietenejšie, múdrejšie a vyváženejšie, ale že im chýba presne tá dravosť, ktorá poznačila môj život. Taká “pasívna dravosť” – najprv musí prísť nepriazeň a potom sa vzoprieme a nedáme sa, aj keby nás to malo hlavu stáť. A že toto je tá vlastnosť, ktorú potrebujú, aby som si ponechala… Otec jej hovorí “vzdor”.
Takže ľahké a dobré podmienky nás niekedy možno robia aj lepšími ľuďmi, ale nerobia nás použiteľnejšími. Ďakujem životu za to, že bol taký, aký bol, pretože bez neho by som dnes nebola tam, kde sa cítim šťastná. 🙂











Napísať odpoveď pre Patrik Zrušiť odpoveď