Prišlo od Siranusa Svena von Staden ako denný citát:
“Keď pozeráme na človeka, v skutočnosti ho nevidíme, len si myslíme, že ho vidíme. Vidíme len to, čo sme si vopred povedali, že uvidíme.” — Anthony de Mello
(Betrachten wir einen Menschen, sehen wir ihn in Wirklichkeit nicht, wir meinen nur, wir sähen ihn. Wir sehen nur das, was wir uns vorher eingeprägt haben.)
A von Staden pokračuje: Keď pozeráme na ľudí, vnímame ich vždy cez okuliare našich skúseností. Ak sa nám podarí vnímať ho s láskou, možno sa nám ukáže celkom iný človek.
🙂 Všetko je to len vec nášho vnútorného nastavenia. Slepý počuje zvuky a cíti vône, ktoré vidiaci nevníma – ale realita je stále tá istá.
Ak sme s nejakým typom ľudí mali zlé skúsenosti, môžu (a budú) nám tieto skúsenosti skresľovať vnímanie každého, koho zaradíme k “tomu typu”. Stávame sa väzňom nášho príbehu a budeme reagovať nie na daný okamih, ale na našu spomienku kontaktu s niekým, koho nám tento človek pripomína. Pritom to môžu byť veľmi jemné spúšťače – isté slová, tón hlasu, reč tela, spôsob úsmevu, voňavka… Aspoň u mňa som vypozorovala tieto.
Neviem, čo s tým, pretože nepoznám všetky predsudky, ktoré vo mne zachovali všetci ľudia z celého môjho života… Tak som si povedala, že len čo zistím, že na niekoho reagujem, začnem sa pýtať, prečo reagujem. Nie prečo je taký, ale prečo ja reagujem. Skutočne ma to zaujíma. Rada by som sa ešte dozvedela, kto som pod tým “nánosom života” vlastne po celý čas bola. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor