Eprakone – ezoterika a spiritualita

Jedna z techník pre liečenie prvej čakry…

Na zvýšenie pocitu dynamického kontaktu s pôdou požiadam klienta aby sa rozkročil nohami približne do šírky pliec s prstami na chodidlách mierne nahnutými dovnútra a kolenami mierne prehnutými. Niekedy požiadam aby tlačil do chodidiel ako keby sa snažil roztiahnuť podlahu, zvyšujúc tak pevnosť nohy. Takéhoto človeka sa nedá ľahko vyviesť z rovnováhy, pokiaľ drží túto pozíciu. Klienta požiadam aby udržal pozíciu, kým terapeut mierne tlačí na hrudnú kosť, čím klient bude musieť vryť svoje chodidlá do podlahy čo zvýši energiu v nohách.

Keď je už základná pozícia upevnená, požiadam klienta aby si niekoľkokrát pomaly prehol a vyrovnal kolená, vdychujúc počas prehýnania a vydychujúc počas vyrovnávania, tlačiac nimi do podlahy. Kolená by sa nemali úplne vyrovnať (aby sa nezamkli). Keď sa toto cvičenie správne prevedie, v nohách začne jemné chvenie. Niektorý na to potrebujú pár sekúnd, iní niekoľko minút. Chvenie je znakom toho že do nôh a chodidiel prichádza nová energia. Keď sa s cvičením pokračuje, táto energia sa postupne zvýši a chvenie sa zosilní. Keď sa zosilní, môže sa použiť na oživenie umŕtvených častí tela a na presun cez bloky alebo sa môže podať ďalej smerom hore zvyšku tela. Zakaždým keď tlačíme proti niečomu pevnému, zvyšujeme prúd energie cez naše telo. Zvýšený kontakt s pôdou nám spevňuje náboj. Musíme starostlivo preskúmať ako klient jedná so zvýšeným nábojom. Pokiaľ sa objaví zúfalosť, čo sa často stáva, musí sa spracovať alebo zmenšiť. Môže sa zmenšiť spomalením či zastavením cvičenia, vykopnutím nôh dopredu do vzduchu alebo sedením na stoličke s poklesnutou hlavou. Spracovať sa môže venovaním sa materiálu ktorý zúfalosť iluminovala. Napríklad Sally bola veľmi zúfalá počas jej prvého uzemňujúceho zážitku. Dalo sa to spozorovať na jej očiach a na jej dychu, a objasňovaním častých opisov jej zážitku. „Cítim sa veľmi nepohodlne.“ -povedala

„Fajn, presne tam podržme teraz pozíciu a pozrime sa na to o čom táto nepohoda je. Aké sú pocity v tvojom tele?“

„Cítim šteklenie na rukách a na perách“ (Toto je bežná reakcia na náboj)

„OK, zameraj sa na svoje ruky – čo chcú robiť? Aký majú podnet?“

„Neviem. Neviem to povedať. Cítim sa zmätene.“

Videla som ako sa jej ruky trasú, ako keby boli držané na jednom mieste.

„Skús siahnuť rukami dopredu. Vystri ruky dopredu.“

Sally siahla rukami dopredu a náboj jej prešiel cez trup a von rukami. Začala vzlykať. Pocit zúfania sa zmenil, zrazu bola ponorená do spomienky keď chcela uchopiť svoju matku a jej matka tam nebola. Dokázala vyjadriť svoje pocity smútku, nechala som aby sa chopila mojich rúk a aby cítila s niekým pevný kontakt. Konečným výsledkom bol pocit pokoja.

V tomto prípade zúfalosť povstala zo zmätku ktorý cítila zo svojej inštinktívnej vnútornej reakcie na potrebu niekoho, keď tam nie je, reakciu, ktorá bola vypnutá kvôli nedostatočnému uspokojeniu. v niektorých prípadoch sa to nedá vyriešiť takto jednoducho. Mojim pravidlom je zobrať človeka tak ďaleko, ako to dokáže zvládnuť a tlačiť len vtedy keď som si istá o možnom výsledku počas sedenia. Rozhodujem o tom počas intenzívneho pozorovania a neustálym dialógom, čo mi napomáha zostať v kontakte s klientovými fyzickými a emočnými stavmi.

Keď človek začína riešiť problémy vynorené na svetlo cvičeniami, uzemňenie získava soliditu. Klient doslova rieši to, čo stálo medzi ním a pôdou pod nohami. Počas tohto sa riešia aj problémy s prácou, ubytovaním, fyzické neduhy – problémy prvej čakry.