Tento článok som našla u Petra Sasína na stránke a 1. je to téma, s ktorou mnohí zápasíme, aj keď možno nepôjde zrovna o pavúky, a 2. je to NLP a 3. nemám pripravené vlastné články, takže bezostyšne kopírujem 😉 :
Predstavte si, že po vás lezie pavúk…
Ako je to možné, že niekoho tá predstava vydesí a niekoho ponechá chladným? Ako je to možné, že niekto má strach z výšky a niekto lozí po skalách a výšku miluje? Ako to, že niekto pretrpí od strachu celý let lietadlom a niekto iný ten istý let prespí a zobudí sa po pristátí oddýchnutý a uvoľnený? Pavúky, ani výška, ani lietanie nie sú sami o sebe zdrojom strachu. Čo potom spôsobuje, že máme strach? Otázka nie je “čo”, ani “kto”, ale “ako”…
V NLP sa nepýtame otázku “prečo”, ale otázku “ako to robíš”
Na svete už veľmi dlho existuje väčšinový názor, že ľudia musia pochopiť “prečo” majú strach, depresiu apod. Toto pochopenie príčiny potom akýmsi zázračným spôsobom nechá zmiznúť všetky problémy. Je to naozaj krásna myšlienka. Len, žiaľ, nefunguje.
Fóbia z vody: Jeden muž ako päťročný chlapec spadol do vody a utopil sa (neutopil sa takmer, naozaj sa utopil. Keď ho vytiahli z vody, bol klinicky mŕtvy). Odvtedy má panický strach z vody. On presne pozná dôvod vzniku svojej fóbie. Len jeho stav sa aj napriek pochopeniu “príčiny” nezlepšoval. Napriek dlhoročnej terapii, kde ho terapeut nechal ten zážitok pravidelne intenzívne zažívať. Aj tak mal stále strach z vody. Jeho strach z vody bol dokonca tak veľký, že sa bál aj vody vo vani, vody vytekajúcej zo sprchy, či z vodovodného kohútika. Umýval sa zásadne len vlhkým uterákom.
Strach nás neprepadáva. Strach aktívne spúšťame
Naše pocity nás nikdy len tak neprepadnú. Nezjavia sa z ničoho nič. Na to, aby ľudia mohli mať z niečoho strach, musia byť sami najprv aktívni v hlave.
Keď niekto vidí napr. pavúka a podvedome si ho v hlave zväčší, priblíži, vidí jasný a ostrý obraz, nechá pavúka rýchlo pochodovať smerom k sebe, “pustí” si v hlave panický dialóg alebo monológ (popr. panický výkrik) – toto sú optimálne podmienky na spustenie strachu. Pritom tento mentálny “film” môže trvať len zlomok sekundy.
Nič netušiaci pavúk pritom spí na stene (spia pavúky vôbec?) a vôbec netuší, že práve niekoho vydesil. Opäť – pavúk nemohol nikoho vydesiť. Dotyčná osoba sa vydesila sama tým, ako vníma tohto pavúka.
Ak má niekto strach z pavúkov, z výšky, z lietania – z čohokoľvek… nezaujíma nás, ako táto fóbia u neho vznikla. Zaujíma nás, ako to presne tá osoba robí, že si spôsobuje strach.
Keď viem, ako to robíš, viem urobiť zmenu
Ako to robia ľudia, ktorí majú z niečoho strach? Samozrejme, každý to robí inak. Avšak väčšinou sú ľudia vo svojich predstavách asociovaní. To znamená, keď si predstavia situáciu, kde vidia zdroj strachu, vidia ho svojimi očami z vlastnej perspektívy. Robia si veľké, ostré, zreteľné obrazy. Často je v tých predstavách rýchly pohyb, alebo rýchle striedanie obrazov. A strach funguje najlepšie, keď sú ľudia v hlave rýchli.
Keď uberiete rýchlosť z vášho filmu, urobíte z neho spooommaalleennýýý film, zrazu strach stráca intenzitu. Takisto, keď sa disociujete, to znamená, keď zo seba vystúpite a na situáciu sa pozeráte ako druhá, nezávislá osoba (vidíte samého seba v tej situácii akoby očami inej osoby) a keď obraz tejto situácie zmenšíte a odsuniete ho do diaľky, stiahnete farby a obraz rozmažete, mení sa aj váš pocit.
***
Na Sasínovej stránke je aj nahrávka s technikami, ako na fóbiu. Najmä s tou disociáciou mám svoje skúsenosti. Normálne ju používam bežne – dokážem mozog prepínať z emotívnej do neemotívnej polohy na povel. Ovšem na tréningu NLP mi vytvorila traumu… Nacvičovali sme najprv priblíženie k nejakej príjemnej osobe a v druhom kroku sme tú istú osobu mali oddialiť – a ja som zlyhala. Nebola som schopná pustiť ju, začala som sa klepať, vyhŕkli mi slzy a nakoniec som to musela ísť von predýchať. Možno sme mali vziať na disociáciu niečo, čo nechceme. 😕
Takže ak sa klepete strachom, choďte si to vypočuť. Alebo skúste použiť nám už dobre známu techniku EFT. 😛
Ja som napríklad dlho mala fóbiu z pavúkov. Nikdy sa nedozviem, z čoho vznikla, ale keď sme sa presťahovali a bola som denne v záhrade, musela som s tým niečo spraviť.
Išla som na to po bosorácky – poštvala som na fóbiu svoju vôľu. 😉
Ale ako som sem vkladala titulný obrázok, povedala som si, že ju asi poštvem ešte raz. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor