Výťah z Gabriele Rudolphovej, ”Endlich frei! – Traumata als Tor zur Freiheit”:
Symptómy aktivácie traumy, prípadne reaktivácie minulej traumy:
Prílišná “nabudenosť” (vzrušenie):
Spočiatku ľahký nepokoj, potom nekľud, neobsedíme, máme nutkanie hýbať sa a niečo robiť, búšenie srdca, Čítať ďalej
Cez víkend som mala vzdelávanie. Bola som na dvoch webinároch. Jeden bol k osobnej moci (to si teraz budem tíško študúvať 😉 , pretože tam som sa zapísala normálne do dlhodobého kurzu) a druhý bola Dawn Clarková a “chýbajúce kúsky” (kedysi som im tu hovorila zavrznuté alebo stratené kusky duše, ale v poslednom čase sa už toľko nedušujem 😳 , takže zostanem pri chýbajúcich kúskoch).
Oba webináre som si nahrávala. U Dawn Clarkovej má nahrávka takú mizernú kvalitu, že netuším, či s nej niečo vytiahnem, a musím sa spoliehať na svoju pamäť – takže na kone skôr, než to celé zabudnem! Čítať ďalej
Včera som sa u Gabriele Rudolphovej ((Un)endlich frei! – Traumata als Tor zur Freiheit) naučila niečo nové o disociácii. Disociáciu poznám, používam – ale neuvedomovala som si doteraz jej dopady…
Mozog má viacero spôsobov, ako zareagovať na potenciálne ohrozenie. Keď človek vníma situáciu ako prevalcujúcu a nevidí pre seba nijaké možnosti boja alebo úteku, uniká z nej často práve disociáciou. Už veľmi skoré Čítať ďalej
Tento článok som našla u Petra Sasína na stránke a 1. je to téma, s ktorou mnohí zápasíme, aj keď možno nepôjde zrovna o pavúky, a 2. je to NLP a 3. nemám pripravené vlastné články, takže bezostyšne kopírujem 😉 :
Predstavte si, že po vás lezie pavúk…
Ako je to možné, že niekoho tá predstava vydesí a niekoho ponechá chladným? Ako je to možné, že niekto má strach z výšky a niekto lozí po skalách a výšku miluje? Ako to, že niekto pretrpí od strachu celý let lietadlom a niekto iný ten istý let prespí a zobudí sa po pristátí oddýchnutý a uvoľnený? Pavúky, ani výška, ani lietanie nie sú sami o sebe zdrojom strachu. Čo potom spôsobuje, že máme strach? Otázka nie je “čo”, ani “kto”, ale “ako”… Čítať ďalej
Vo filme Pearl Harbor je scéna, kde amerického prezidenta F.D. Roosevelta presviedčajú, že druhá svetová vojna sa nedá vyhrať. A Roosevelt, po obrne pripútaný na invalidný vozík, sa zrazu pohne, vzoprie sa na rukách, vytiahne sa o dosku stola a postaví sa na svoje nefunkčné nohy:
„Nehovorte mi, že sa to nedá.“ (Don‘t tell me it can‘t be done.)
Toto je silný obraz a dobre sa hodí k dnešnej téme – k prekonávaniu svojich nevhodných programov a presvedčení. Kedykoľvek ideme so sebou niečo robiť, budeme sa potkýnať o naše zvyky, zabehané rutiny, teda to, čomu hovorím „autopilot“. Pred chvíľkou som si pozerala jedno inšpiratívne video, ktoré ma nesmierne oslovilo a urobila som si z neho výcuc: Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 