Už vo včerajšom článku som hovorila o tom, ako zmena prostredia (napr. pobyt v hoteli) mení moje uhly pohľadu/myšlienky. To, čo idem napísať dnes, bude znieť divne. Je to divné. A napriek tomu – po uvedomení si, že by som sa v svojej existencii mohla len presúvať medzi rôznymi snami, mi automaticky dokliklo, čo robiť…
Smiešne je, že tou skúsenosťou dobehol duševný pochod, ktorý začal pred časom a máme ho tu aj zachytený. Pamätáte? Článok o americkom horore.
No, takže… Spím na hotelovej izbe. V klietke spí Šinter. Musela som ho vziať so sebou na cesty, pretože potrebuje 2x denne lieky, a tie mu nemôžem dať, keď nie je so mnou. Celý večer i časť noci sa hral, počula som cinkať zvonček na závesných rybkách. Teraz leží natiahnutý krížom cez vankúš a spí.
Vstanem a idem na záchod. Som ospanlivá, ledva trafím na záchodovú misu. A ako tam sedím, odrazu mám dva vnemy súčasne cez seba – sedím na záchode a súčasne ma niečo znepokojí, že Šinter je príliš ticho, a vstanem a idem sa pozrieť do klietky… Vidím ho natiahnutého na vankúši. Nehýbe sa. Nedýcha. Otvorím klietku – a Šinter je tuhý a studený. Mŕtvy.
Chytí ma panika. Neviem, čo mám robiť, ako ho mám oživiť… A v tej panike tú časť zo mňa, ktorá sedí na tom záchode, odrazu napadne, že predsa ja sa rozhodujem, do akého sna sa zobudím… a sen s mŕtvym Šinteríkom je taký neúnosný, že ho neberiem…
Idem späť do postele. Pri klietke sa ani nepristavím. To ticho ma desí. Ľahnem si a poviem si, že sa zobudím do sna, v ktorom Šinter žije.
Nejako sa mi podarí zaspať. Ráno sa zobudím s hrôzou v duši, ale len čo sa pohnem, vidím, ako Šinterík zdvíha hlávku.
Po celý čas som bola v dvoch realitách/snoch súčasne. Obe boli pre mňa rovnako jasné a platné. Po celý čas som si uvedomovala, že ide o dva paralelné príbehy.
A prišla som na to, že len čo si to uvedomím, dokážem si zvoliť. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Nieje to divne, teda mne sem tam aj prislo a niekedy som o sebe pochybovala, ci som este stale dusevne zdrava. Toto zazivam totizto pocas bieleho dna (stalo sa to aj pred chvilou, pocas hladania a bookovania hotela v horach) ale ako tak prave citam, je to ok, vsetko je ok. Sme je to pri tom, ze vzdy mame moznost vyberu..
Páči sa miPáči sa mi
U mňa je problém to, že si aj uvedomím, že je to sen a že ja rozhodnem, ktorý variant si zvolím, ale akokoľvek sa snažím, vždy ma strhne to, čo nechcem. Maximálne si poviem: “Tak toto nie, radšej to ukončím,” a vtedy sa zobudím. Niekedy chcem letieť, preskočiť veľkú diaľku, ocitnúť sa na inom mieste, som si istá, že to dokážem, lebo som to už robila, ale niečo ma silno ťahá za nohy späť na zem, k hmote. Ja viem, možno aj to je pre mňa indikácia…
Páči sa miPáči sa mi
fuuu to znelo ako schrodingerova macka
Páči sa miPáči sa mi
To mi presne napadlo 🙂 Superpozicia dvoch stavov po istý čas.. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Takže, zdá sa že predsa len máš slobodnú voľbu, ak si ju uvedomíš; alebo nie … 😉 ?
Páči sa miPáči sa mi
😀 A ty si o tom pochyboval? 😛
Celý môj život je až na pár výnimiek o slobodnej vôli. A po celý čas orol dával po papuli kondorovi a kondor kopal orla do konca potravinového reťazca. Orol vždy vykríkal, čo sa bude robiť, a kondor si urobil po svojom. 😆 A v tomto roku majú vraj letieť spoločne – no, to bude fuška. 😕 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 … to nám z tej fušky ostáva už len pár posledných mesiacov … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…a možno to už nie sú mesiace. Možno k tomu cieľu zostávajú už len dni…možno už len dni, čo môžeš vedieť;-):-P
Páči sa miPáči sa mi
Pekný podvečer želám nik
toto mi nie je jasné, preto sa spýtam radšej …
hela tu predostrela dve možnosti …
vieme my, na sto pro, že boli iba dve? ..
to že videla dve, predsa nemusí nutne znamenať, že iba dve skutočne aj sú …
a teda? stále mala možnosť slobodnej voľby, alebo až tak veľmi nie? ked si uvedomíme, že mala v skutočnosti neobmedzený počet možností?
či?
Páči sa miPáči sa mi