Nie je deň…

Tento týždeň som bola na cestách, spala som po hoteloch a keď som tak ležala v hotelovej posteli a nemohla zaspať, rozbehli sa mi určité obrazy v hlave. Pokúsim sa ich nejako vyskladať, ale nie som si istá, či sa mi podarí preniesť celkové “osvietenie”.

Tak ponajprv: nemôžem povedať, že by som nejako priepastne riešila, čo som alebo nie som. Je mi to fuk, kým sa to cíti dobre. Ale veľa vecí ma v poslednom čase viedlo tým smerom, že som začala rozmýšľať. Najprv o taoizme a klasickom citáte jedného mudrca (ja si tie mená snáď nikdy nezapamätám): zobudil sa zo sna, v ktorom sa mu snívalo, že je motýľ. A teraz po zobudení nevedel, či je mudrc, ktorému sa snívalo, že bol motýľ, alebo je motýľ, ktorému sa sníva, že je práve mudrcom…

Normálne som sa nad tým nepozastavovala – až do istého dňa, kedy sa mi čosi snívalo. V tom sne som bola niekým, niečo som robila, a robila som to preto, že ako ten “niekto” v tom sne som to deň predtým niekomu sľúbila… Ale… nie je nijaký “deň predtým”. Ten “niekto” začal existovať v mojom sne až v ten večer, kedy som ho snívala, a tak nemohol mať nijaký “deň predtým”… hoci on si to tak pamätal.

Odtiaľ som akosi skočila na môj súčasný život. Dobre, uvedomujem si sama seba ako osobu s istou históriou… Mám sto rokov a spomienky na ne. Ale nemal aj ten “niekto” v mojom sne spomienky na vlastnú minulosť – hoci nijakú minulosť nemal? Hoci existoval len v danom záblesku snového vedomia?

Ako teda môžem povedať, že ja som ja? Len preto, že si to tak pamätám? Že keby som sa spýtala iných ľudí, tak mi to potvrdia? Ale keby sa ten “niekto” v mojom sne bol spýtal svojich kamarátov, tiež mu potvrdia, že deň predtým spolu hovorili…

A z toho mi vyšla nasledovná úvaha: čo ak som len sekundový záblesk vedomia, ktorý si vytvoril históriu od narodenia po smrť v tom jedinom záblesku a keď záblesk zhasne, vytvorí si zas inú identitu? Inými slovami – dnes sa zobudím ako Sun Belangelo. Ale čo ak sa zajtra zobudím ako niekto celkom iný? A zasa, aby som mala pocit “prežívania”, si vytvorím nejakú osobnú históriu, nejaký “deň predtým” snovej postavy? V jedinom záblesku sna si vytvorím (“prežijem”) celý jeden ľudský život?

Skúste si spomenúť na svoje sny. Všetky sa odohrávajú “len vo vašej hlave”. Niekedy sú obývané mnohými ľuďmi. A aspoň mne sa stáva, že som v sne viacero osôb – že sa moja identita počas sna medzi nimi presúva. Nemôže sa takto meniť moja identita aj v reáli bez toho, aby som o tom ako “táto momentálna identita” čo len tušila?

A ďalej: čo ak to nie je tak, že sme odštiepené plamienky Jedného Vedomia, ktoré si myslia, že sú duše a majú svoj ľudský život v hmote? Čo ak toto jedno Vedomie funguje ako distribuovaný orgán a každá jeho stavebná čiastočka môže mať záblesky snívania, v ktorých si prichodí, že je osoba s “dňom predtým”? Možno sme sa nikdy neoddelili… Možno sme jedno a po celý čas sa nám len zdá, že sme individuality s ľudskými životmi. Možno sa nám niekedy zdá, že sme individuality so zvieracími životmi. Alebo rastliny, kamene, voda, hmla, hviezdy… Sme tým na dĺžku jedného “sna” a keď sen pominie, sme zas niečím celkom iným. Ale sme tým len v našej predstave – pretože v realite sme Jedno Vedomie so zábleskmi rôznych snov.

Toto je najbližšie, ako sa k tomu pocitu dokážem dostať cez slová. Neviem, nakoľko mi porozumiete, ale keby som nebola reálna osoba, len som sa niekomu snívala, tak sa budem v tom sne cítiť rovnako reálne, ako sa cítim dnes. 🙂

Sen v sne. 🙂

Cítim sa reálne. Ale… som skutočne reálna?

Kto som?

13 thoughts on “Nie je deň…

  1. Mne sa pri tom vybavila jedna informácia o tom, ako sa v našom tele (mikrokozme) menia – obnovujú bunky… bunkám v jednotlivých orgánoch trvá určitý čas, kým sa “vymenia”. Ľudské telo je každých sedem rokov kompletne iné, ako predtým. Najrýchlejšie to trvá ľudskému oku – 24 hodín…

    Páči sa mi

  2. No jo, o tom je celý Borges… A budhistická Maya… A Neville Goddard… (a Ruiz a ho´oponopono)… A ja sa pripájam, vo svojich lepších zábleskoch. Problém mám len s tým, že rovnako ako “vo sne” aj “v živote” sa mi občas nedarí mojím vedomím prebiť to vesmírne a veci si idú svojou cestou, hoci sa mi tá cesta nepozdáva. :o)

    Páči sa mi

    • “mojím vedomím prebiť to vesmírne”… Ak by sme sa nikdy neoddelili, tak je to úplne prirodzené, pretože tvojej pravej ruke sa nikdy nepodarí prebiť tvoju pravú ruku. 😛 Ak sme Jedno Vedomie, jeho jeden záblesk sna, tak naša identita je len sen a nemôže prebiť nič rovnocenné alebo vyššie ako ona. Čiže si len môže sadnúť a snívať iné identity a snažiť sa “prebiť” neželanú situáciu u nich. Myslím, že sa tomu hovorí tréningové sny (https://eprakone.wordpress.com/2007/04/29/sny-a-ich-vyznam-uvod/). 🙂

      Páči sa mi

      • Uff – dosť zle sa mi to darí pochopiť. A dosť zle som sa vyjadrila. Ale v podstate mi ide o to, čo spomínaš v dnešnom sne o Šinterovi – o voľbu “iného” snu. Môj rozum si aj myslí, že to máme spracované, ale kdeže… A vďaka za odkaz (na tvoje sny a ich význam), vrátim sa k tomu, je tam všeličo…:o)

        Páči sa mi

  3. Drahá SunBelangelo a vlastne každý jednotlivec na tomto fóre. Rada by som sa s Vami podelila o môj nový objav na internete. Mnohé z Vašich myšlienok v tomto článku vo mne evokovalo moje pocity, keď som si čítala jednu stránku, kde sú manuály s rôznymi “zasväteniami” (toto slovo naozaj neznášam 🙂 ). Možno už mnohí z Vás o tomto systéme počuli, možno nie… Ale ucelené informácie aj z tejto oblasti si myslím, že môžu byť prínosom pre každého. Rozhodne nechcem robiť nikomu reklamu, ale prišlo mi to veľmi užitočné pre každého v tejto dobe. Snáď to aspoň niekomu pomôže 😀 adresa je nasledovná http://www.sokaisi.eu, je to žiaľ v anglickom jazyku, ale nie je to veľmi naročná angličtina. Mne osobne mnohé veci pospájali doterajšie vedomosti a tak ten celkový obraz je teraz ucelenejší a ľahšie sa takto pracuje. Asi toto nepatrí pod túto tému, a dúfam, že nikoho týmto komentárom nepobúrim. Veľa svetielok všade naokolo a každému s božskou dávkou lásky 🙂

    Páči sa mi

  4. Na toto odpoveď nepoznám, ale zdielam podobné pocity v snoch 🙂 Môj zámer je netrénovať si gesto, ako robil don Juan, alebo Castaneda (pozretie do dlaní), cez ktoré sa v sne budem vedieť vedome zmobilizovať, aby som tie sny mohol vedome skúmať a potom sa o niečo zase rozšíri moje vedomie-poznanie 🙂
    Páči sa mi napr. myšlienka paralelných životov a tak, ak sme naozaj všetci navzájom prepojený, tak by som za príhodných podmienok mohol vo sne (nevedome) prenikať do existencií svojich paralelných “lúčov-životov” . Ešte ďalej by to v rámci morfogenetického prepojenia mohlo ísť aj do iných existencií, čiže by som mohol na chvíľu precitnúť buď v živote niekoho úplne iného, alebo v nejakom svojom (predošlom-budúcom), podľa potreby môjho podvedomia, čo mi potrebuje “ukázať”, resp. na čo si potrebujem spomenúť. Jedno čo som si úplne istý je to, že v tom všetkom “vládne” vyšší poriadok a tak za tým všetkým je určite “systém”, ktorý má svoje pravidlá 🙂

    Páči sa mi

  5. rezonujeeeeeeeeeeee:))))))))) presne toto mi viri v hlave posledne mesiace. nejak mi prestal sediet koncept individualnej duse, ktora zbiera skusenosti a zacinam vidiet ludske bytosti ako hostitelov pre jedneho univerzalneho ducha, kde ego je nieco ako fliter zabezpecujuci pocit oddelenosti, minulosti, atd. takisto koncept minulych zivotov vidim uz inak – ten clovek, ktory si spomina na minule zivoty si nemoze byt isty, ze su “jeho”-moze to byt tak, ze mu duch posle informacie, ktore ma dostat, aby v istej zivotnej etape napredoval istym smerom…

    Páči sa mi

    • :)) ako to bolo v tom matrixe? Povedala mu vestica to, co sa stane, alebo to, co mal pocut? 🙂 Podla mna sa presne toto tyka kazdej “pravdivej” informacie, ktoru dostaneme. Pomocou nej zacneme uvazovat z inej strany, mozno zbadame nieco, co sme si dovtedy nevsimli a mozeme dalej kreativne tvorit 🙂

      Páči sa mi

  6. “Skuste si spomenut na svoje sny.”
    ani sa nemusim pokusat. mavam obdobia, ked mi prichadzaju zablesky mojich snov na mysel viackrat pocas dna. casto su to zablesky aj zo snov, co sa mi snivali pred mnohymi rokmi. tych snov je vela. nie je to ako spomienky na prihody z minulosti, su to len take okamihy, ktore mnou prebehnu a ja presne viem, z ktoreho je to sna. pribeh zo sna je vo mne a keby som ho mala vyrozpravat slovami, bolo by to tazke. je to ako film, pribeh, ale bez obrazu a zvuku. avsak… s pocitmi. tie bleskove spomienky vo mne vyvolavaju niekedy velmi hlboke pocity. stane sa, ze z nicoho nic, bez akehokolvek napojenia na to, co sa deje v tej chvili okolo mna ci vo mne, mi nabehne do vedomia zablesk z niektoreho mojho sna, ktory ma az ochromi. moje telo zareaguje takymi hlbokymi pocitmi, ake bezne nemavam. ten najhlbsi pocit byva smutok. smutok za tymi zo sna, smutok, ze tam nie som.
    “Všetky sa odohrávajú “len vo vašej hlave”.”
    neviem, ci tieto sny sa odohravaju iba v mojej hlave. skor by som sa priklanala k iskrovi a k jeho myslienke paralelnych zivotov. alebo… ak sa to odohrava v nejakej hlave, tak nie v tej mojej, ale skor v tej univerzalnej. 🙂
    myslienka Jedneho Vedomia sa mi paci, ale akosi sa mi to nebije ani s dusami. nevidim to tak, ze by sme mali byt odstiepene plamienky. skor ako plamienky v nom, v tom Jednom. 🙂 ci uz sme duse a svoj ludsky zivot zijeme v hmote alebo sme zablesky snivania Jedneho Vedomia, momentalne si sami seba uvedomujeme a teraz sa tym aj zaoberame. 🙂
    a … druhy krat pritakavam iskrovi, aj ja som presvedcena o tom, ze to nie je len tak, ze to nie su len nejake nahodile stavy ci co, ale ma TO svoje pravidla, svoj poriadok, svoj system, a hlavne… svoj ZAMER. 🙂

    Páči sa mi

  7. Tak som to teraz docitala :=) Tazke uvahy na vecer … no poviem to tak ze ak som rano presvedcena ze presne viem kto som tak vecer to uz vobec nemusi platit :(. Zabudlivostou to nie je, iba to ze v danom momente sa vzdy menim kompletne podla daneho vnutorneho prezivania … a basta vsetko ma formuje lebo ja som vsetko, co ma formuje. A som presvedcena, ze vobec nezalezi ci sa mi sniva :). Nepodcenujem totiz realitu mojej malickosti v akejkolvek podobe ci si ju uvedomujem alebo nie stale som … KTO??? A jje to tu zase … Sladke sny ;-)!

    Páči sa mi

  8. Ja som tu nová. Teda nie až tak nová, len nikto o mne nevie 😀 už dlho sledujem tento blog a nebyť tohto blogu, už by som tu pravdepodobne ani nebola. Ale niečo mi tu chýba! Nech robím čo robím ani za nič na svete neviem nájsť e-mail na Sun Belangelo (som zvyknutá na Helar) 🙂 chcela by som jej nápísať 😦 ale na FB už nie som… Už 2 roky sa ju snažím skontaktovať 😀 prosím…. Hádam to teraz výjde a vážne by to bodlo 🙂

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre Marína Zrušiť odpoveď