Jedného dňa sa Boh nudil a tak si povedal, že ide byť kreatívny a niečo vyrobí. I stvoril anjelov.
Podobali sa na nádherné, jasné lúča svetla. Boh oslovil jeden lúč, povedal mu “ty budeš pre mňa veci udržiavať v chode a vzájomne vyvažovať” a nazval ho Michael. Potom vzal iný lúč, povedal mu “ty budeš pre mňa veci meniť, začínať a ukončovať” a nazval ho Gabriel. Vzal tretí lúč, povedal mu “ty budeš pre mňa veci vnútorne vyvažovať a obnovovať ich celistvosť” a dal mu meno Rafael.
Takto chodil a určoval lúčom oblasť zodpovednosti a pre každý lúč určil vhodné meno.
Nakoniec sa dostal k lúču, čo tam bez záujmu postával a pozeral po kútoch pavučiny. Ten nedostatok záujmu sa Boha dotkol a tak si povedal, že tomuto lúču dá “výchovné” poslanie. “Ty pre mňa budeš veci skúmať,” oznámil mu.
“Aké tam skúmať?!” ohradil sa lúč. “Všetci sme Svetlo a všetci sme vzájomne prepojení. Poznám všetkých a všetko. Čo teda mám podľa teba skúmať?!”
Boh sa poškrabal za uchom. Toto bola zložitá situácia… Samozrejme, mohol lúč vyhlásiť za “nepodarok”, ale všetky ostatné lúče boli dokonalé a jemu sa nechcelo zavádzať kategóriu “nepodarky”, tak sa rozhodol, že urobí radšej niečo iné, kreatívnejšie.
“Ako vidím, chýba ti zvedavosť,” povedal lúču. “Máš pre mňa veci skúmať, ale nie si vôbec zvedavý. Nie si zvedavý, pretože máš pocit, že už všetko poznáš. Tak sa postarám, aby si prestal poznať – a ty zabudneš.”
“Ale aj potom ešte nebudeš nutne zvedavý,” pokračoval Boh, “pretože ti nikdy nikto neublížil a tak máš pocit, že si neohrozený. Ten pocit máš preto, že si lúč a si nesmierne veľký. Tak prestaneš byť veľký,” a lúč sa odrazu rozprskol na nespočetné množstvo drobných svetielok.
“A aby si si nepripadal mocný tým, že si síce veľa svetielok, ale navzájom spojených, tak zabudneš, že tie svetielka patria spolu, a zabudneš, že ty si jeden z nás. Každé jedno svetielko si bude myslieť, že je jediné, osamotené, drobné a zraniteľné a bude vnímať seba maličkého, svet tam vonku sa mu bude zdať obrovský a hrozivý a bude mať pocit, že sa mu veci “dejú”. Aby sa ubezpečilo, že mu nič neublíži, bude musieť byť nutne zvedavé a skúmať, či je niečo nebezpečné a či s tým treba niečo robiť.”
“Ale, Otec,” ozval sa Michael, “ako sa majú báť, že im niečo ublíži, keď nepoznajú význam slova ublížiť?”
“Možno nevedia presne, aký význam toto slovo má, ale začnú ho stotožňovať s Temnotou.”
Boh a anjeli pozerali, ako sa záplava svetielok rozpŕchla vesmírom a skúma veci, aby sa uistila, že jej nič nehrozí.
“Rozhodne to bol veľmi účinný výchovný ťah, Otec,” zasmial sa Gabriel. “Len na jedno si pri tej robote zabudol… My všetci máme mená a on nijaké meno nedostal.”
“Tak mu ho dáme teraz,” usmial sa Boh. “Bude sa volať Slobodná Vôľa.”
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Inana Zrušiť odpoveď