Dnešný odpočet sa ku mne dostal cez 17 udičiek a síce si z neho zatiaľ neviem veľa poskladať, naservírujem ho vám a niekto mi už azda pomôže 😉 :
Čo mňa napadlo, bol jeden podivný špagát, za ktorým ani neviem, či si stojím: Ak niet Svetla, prestáva byť Temnota Temnotou a stáva sa Svetlom. Všetko je len otázka toho, či vnímame niekde aj niečo jasnejšie, svetlejšie… ak áno, cítime sa v temnote. Ak nie, cítime sa na svetle. Čiže: každý z nás je v plnom Svetle, len pre rôznych ľudí je rôzne intenzívne.
Hehe, a to nespomínam, že dnes som na Angeláriu uvoľňovala komentár, ktorý veľmi pekne zdôvodnil, že Boh nemá protiklad.
🙂
Možno som tú udičku nakoniec predsa len pochopila. Neviem, čo to je, ale cíti sa to dobre, pretože to zmazáva kategórie “dobrý” a “zlý”, “vyhovujúci” a “nevyhovujúci”, “osvietený” a “neosvietený”. Ak je všetko Svetlo, tak sme všetci osvietení. 😛
A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
fuha, toto je pre mna riadna malinka 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Keby nebolo “Tmy” a “zabudnutia”, tak by sme nemali odkiaľ kam ísť a nebolo by ani “rozpomenutia sa”. Čím tmavšia je “Tma”, tým lepšie, pretoě o to viac je “Svetlo” svetlejšie, o to viac nás to tam ťahá. (Je to niečo ako difúzia – čím koncentrovanejší je sáčok čaju a čím čistejšia a teplejšia je voda, v ktorej je ponorený, čaj sa rozptýli rýchlejšie – obidve veci sú na začiatku čisté extrémy a tým viac sa “priťahujú” 🙂 ).
Neviem, ale zdá sa mi, že v hinduizme je názor, že Zem je miestom tých najhorších inkarnácii – jednoducho Zem je miesto pre “vyhnancov”, bytosti, ktoré zhrešili voči bohu a musia sa očistiť. Ja si myslím,, že viete čo? Asi majú aj pravdu. Zem môže byť miestom najhorších a najťažších inkarnácii. Ale ttým pádom je Zem miesto aj tých najkrajších inkarnácii. Lebo tu je dualita. A tým, že je tu také široké spektrum duality, aj sa tu dá naučiť najviac.
Veľakrát plačeme, smútime, lebo je to tu možno naozaj ťažké – niekto má veľké telesné postihnutie, niekto mentálne, niekto ťažké rodinné situácie, ….. ale zase tu zažívame aj tie najkrajšie momenty – vyliečenie, láska druhých, opatera, súcit (nie ľútosť) s inými, empatia, …
Takže vravím áno, dualita je potrebná….a je úžasná., Je to ten najkrajší spôsob, ako sa učiť naozaj na vlastných chybách, zažívať následky vlastných rozhodnutí a poučiť sa z nich. Nebojme sa teda tažkých úderov osudu…….tým sa nám aspoň rozšíri aj škála požehnaní. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak a šup do tej siete, zavesenej na pláži medzi palmami 🙂
Slamený klobúk na hlave,oblečené staré vyťahané kraťase a tielko a vietor ma húpe hore a dolu.
Páči sa miPáči sa mi