Eprakone – ezoterika a spiritualita

V noci som mala sen, ktorý mi napovedá, že je na čase pridať popis koňa ako šamanského sprievodcu. 🙂

Bola som niekde. Prostredie bolo také ako stredoveké alebo aspoň hodne originálne zachované miestočko s kaštielikom, v ktorom sa čosi konalo. Bola som sama, samostatná, akoby bokom stojaci pozorovateľ. Neviem, o čo presne išlo, len si pamätám, že spočiatku to bolo o tom, že hrozia požiare a čo s tým budeme robiť. Mala som tam priateľku a jej muža a nejako sa mi to spája s Matrioshkou (neskôr bude jasné, prečo 😛 ).

Scéna bola presvetlená, farebná, zlato, zamat, trblietali lustre (hehe, teraz mi to príde ako ten budapeštiansky ples z Van Helsinga), ľudia sa radovali, bolo príjemne a síce bolo treba odísť, ale nikomu sa nechcelo a ak bolo ohrozenie, nebrali ho veľmi vážne.  My s kámoškou a jej mužom sme sa rozhodli, že odídeme do bezpečia, ale nik sa k nám nepridal. Napriek plesovej atmosfére mám pocit, že sme možno boli banda turistov, pretože sme mali džínsy a kámoškin muž mal cez plecia prehodenú príliš veľkú džínsovú bundu, že rukávy takmer vláčil po zemi.

Oki, rozhodli sme sa odísť. Vyšli sme na temné nočné parkovisko (pomerne prázdne) a zamierili sme k autu. Hrozil nám útok niečoho, možno upírov, pretože viem, že než odomkli auto, tak som oň bola opretá chrbtom a sledovala som okolie. Nepamätám sa, že by som cítila strach, skôr takú tú napätú pozornosť, aby ma nič nezaskočilo. A vtedy z temnoty sa na mňa vyrútil nádherný čierny žrebec. Smeroval priamo na mňa, ja som bola chrbtom pritisnutá o auto a uvedomovala som si, že sa nemám ako vyhnúť, uvažovala som, že pôjdem do kolien a odkotúľam sa, ale nejako som sa nebála. Tesne predo mnou žrebec zmenil smer a tesne ma minul. Naskočili sme do auta a vtedy hovorím – ideme za ním. Vyfrčali sme z dvora do ulíc, v nich plno ľudí, ale žrebca sme už nevideli. Tak som povedala kámoške a jej mužovi: “ideme za koňom”. Hľadali sme po uliciach čokoľvek, čo sa spájalo s koňom. Nakoniec sme našli žltú kosoštvorcovú tabuľku s červeným okrajom a čiernym vzpínajúcim sa žrebcom v strede. Bol to vchod do metra či čoho – hrubizné podzemné chodby, kde ľudia prúdili obojsmerne a bola tam záľaha národa. Vedeli sme, že všetci utekáme, ale bolo veselo a hrala hudba The Best Thing About Me Is You (nižšie). Myslím, že to začal kámoškin muž, ktorý išiel trochu pred nami, ale začlenili sme sa do prúdu ľudí a začali sme tancovať a potom už s nami tancovali aj všetci ostatní.

Neviem, čo to malo znamenať, ale pocit bol fajn. Veselosť, radostné očakávanie. Viem, že tú pesničku hrali v rádiu, keď som sa zobúdzala. Každý deň ju teraz hrajú v rádiu, keď sa zobúdzam. 🙂 Tu je (už tu raz bola):

Musím ísť spracovať toho žrebca; možno z toho budem múdrejšia. 🙂