Eprakone – ezoterika a spiritualita

6 responses to “Countdown 2012: 154 – rátajme s dopadom našich skutkov”

1. 

   Čikitet

   19. júla 2012

   a univerzum ti to vráti ako tsunami 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      diendae

      19. júla 2012

      ha, ha, ha, kazde dobro ma byt po zasluhe potrestane 😀

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Čikitet

         19. júla 2012

         nô, ak sa nevieš surfovať…tak máš smolu 😆

         Páči sa miPáči sa mi

2. 

   diendae

   19. júla 2012

   no surfovat veru neviem, radsej lietam v oblakoch 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      diendae

      20. júla 2012

      tak v zivote by ma nenapadlo, ze sa nieco tak skoro splni 😀 som z toho este stale mimo, nebol to sen, zrejme som vyletela do astralu a snad to nebude ten treti pripad na preskumanie u psychiatrickeho odbornika 😀 Tak pamatam si a vnimala som len to, ze som sa nahle ocitla v spolocenstve dusi..ze su to duse viem az teraz ked som nad tym premyslala..bolo tam vela ludskych bytosti, ale dorozumievali sme sa telepaticky, mali sme tvar ludskeho tela, ale nevedeli sme udy pouzivat..lietali sme, resp.vznasali sme sa a ja som mala dojem ze sa to ucime..teda aspon ja..obvykle som celu dobu bola niekde na zemi, vyzeralo to ako beton, ale nebol to beton, bola to pevna svetla podlaha..pripadala som si ako placka alebo taka nemozna machula, ktora sa nevie hybat..boli pri dvaja muzi, ti mi pomahali, jeden sa mi smial, druhy ma povzbudzoval..aj nejake zeny boli okolo, ale tie som vnimala ako nezaujate mnou..cela cinnost spocivala v tom ze som sa snazila silou myslienky, alebo vole vzlietnut..darilo sa mi, ale len nizko, pomaly alebo som vystrelila vysoko a rychlo padala..uvedomovala som si, ze to neviem ovladat..ostatni mi ukazovali ako a co, niektori aj machrovali..bolo to prostredie akokeby zastavane budovami, take nadvorie a viem, ze sa mi podarilo vzniest sa tak po prve, max, 3 poschodie..ale zlepsovala som sa a striedalo sa to s pocitmi kedy som vystrelila ako strela vysoko, daleko, alebo aj nizko a obvykle som aj do niekoho vrazila a opat padla..bolo to velmi zvlastne a krasne zaroven..vsetko take skutocne farebne..
      Stale som to skusala a uz som sa aj vacsinu casu udrzala vo vzduchu, postupovala som po jednotlivych poschodiach a budovach a z toho ma napadlo vyrazit si na obhliadku okolia..zacula som len volanie ze brzdi, nerob to vrat sa, ale nevnimala som to, vnimala som len uzasny pocit slobody lietat az do oblakov..vystrelila som ako sip a letela ponad hory, lesy, luky, vysoko, vysoko az som videla nico ako taku bublinu..nedalo sa nic robit tahalo ma to akokeby virom priamo do nej.vyzera to ako otvor plny vody..ale zvlastne bolo ze ta voda nebola podo mnou ako je to u nas na zemi, ale nad hlavou a v tom otvore, ale drzala sa nad tym vzduchom co som lietala..no a uz ma to vtahovalo dnu do bubliny..citila som ze sa dusim, vsade okolo bublinky a otazievala som..vtom ma nieco vytiahlo spat..
      Nasla som sa na podlahe nejakeho obchodneho domu..okolo mna opat ostatne duse ale uz sme nelietali..iba ako placky poskakovali po par metroch po zemi..akokeby nam niekto vzal energiu..uvideli sme vychod, snazili sme sa k nemu dostat a vedeli sme ze mame ist von..niekto nas navigoval..opat som bola medzi dvomi muzmi, ktori ma usmernovali..nieco hadzali k vychodu a kazdy mal ukazat ako najdalej skoci..mne sa podarilo dost daleko a dostala som sa von..bolo nas tam neurekom vsade, stale sme sa niekam posuvali, zatial skokmi a viem ze som nesmela ukazat ziaden strach z nicoho..akonahle sa objavil kusok strachu objavili sa predo mnou nejake jastery ci hlavy hadov, nevidela som take este..ale myslienkou som ich dokazala z cesty odstranovat..tak sme sa plazili kamsi a bolo to take vsetko , tiche ako klud pred burkou..napadla ma myslienka, vojna..lenze nevedla som proti komu..
      Este si pamatam jednu z poslednych veci a to, ze v urcity okamzik sa okolo nas zosikovali rozne druhy vtakov a vtacikov..bol to nadherny pohlad, tolko farieb, druhov a roznorodosti pokope ..viem, ze nam prisli pomoct vtaciky v boji proti niekomu..
      A potom som precitla..najviac mi z toho utkveli tie pocity akokeby skutocnosti ,vnimanie farieb, a to prezivanie lietania a vznasania..
      pritom som nespala, vnimala som teplo a pravidelny dych mojich psic, ktore boli pritlacene na mna, jedna zpredu , druha pritlacena na chrbat..
      co to malo znamenat?zazili ste aj vy nejake taketo ulety? alebio vylety? 😀

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         erika

         20. júla 2012

         Diendae,
         uchovaj si túto víziu – ukazuje ti cestu k slobode

         Páči sa miPáči sa mi