Čo si myslíme, čo hovoríme a čo robíme vytvára tie zážitky, ktoré nazývame “ja”, a podmienky a okolnosti nášho života. Je nemožné, aby sme boli obeťou okolností, ktoré sami vytvárame. — Neale Donald Walsch
(What you think, what you say, and what you do creates the experience that you call ‘you’ and the conditions and circumstances of your life.
It is impossible to be a victim of circumstances you create.)
- Komentár
-
Odoberať
Odoberané
Already have a WordPress.com account? Log in now.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
čiže ak som to dobre pochopila, tak sme alebo môžeme byť iba obeťou samých seba:))))))
Páči sa miPáči sa mi
o-o-o môj obľúbený Walsch 🙂
Páči sa miPáči sa mi
..neviem prečo, ale u mňa to nejako prestalo posledne týždne fungovať. I dnes, bola som v obchode vyberala som celozrné ryžové chlebíčky..som si to uvedomovala a skontrolovala, či si beriem, ktoré chcem a pridem domov a z tašky vytiahnem, ten druh, čo som nechcela. Minulý týžden sa mi niečo podobné stalo s paltobnou kartou. Vedome som mala pocit, že si vyberam z bankomatu peniaze z karty z ktorej som chcela a mala som pocit, že som si to overila. A po pár dňoch zistím, že som vybrala peniaze z inej karty. Poradte mi prosím, ak vás niekoho napadne ako sa dostať do normálu a prečo sa mi to začalo diať.. ďakujem.
Páči sa miPáči sa mi
z nedôvery v seba, prichádza kontrola a uisťovanie sa …a preto nedôvera bude rásť lebo ti záleží na tom, aby si vybrala správne. 😛 …riešenie je opačné … nevadí mi aké chlebíčky jem..a nevadí mi, z čoho vyberiem prachy hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem, ma to logiku :).
Páči sa miPáči sa mi
Nič nie je nemožné už vie aj Toyota … 😉 a okrem iného je ten citát aj dosť veľká blbosť … Možno keby povedal, že “ja som sa už naučil nevytvárať okolnosti, v ktorých sa cítim ako obeť” – beriem. Možno chcel povedať, že okolnosti sú vždy neutrálne a vnútorný pocit obete si vytvárame samy, ale povedal iné, – že si nemôžme vytvoriť podmienky v ktorých by sme sa cítili ako obeť a ja okolo seba denne vídam desiatky ľudí, ktorí to permanentne robia ľavou zadnou. Číže tento citát je pre mňa taký intelektuálsky blud.
Páči sa miPáči sa mi
Nik, ja tomu rozumiem tak, že nemôžem byť sám sebe obeťou a v tom sa s ním stotožňujem.
Ide len o to uvedomiť si, že nikto nám nič nerobí a zodpovednosť za nás je len v našich rukách 🙂
Páči sa miPáči sa mi
presne tak to chápem aj ja:)
Páči sa miPáči sa mi
Citát hovorí, že nemôžeme byť. To je podľa mňa objektívne konštatovanie. Nepíše, že nikto sa necíti obeťou / nepovažuje sa za obeť…
Páči sa miPáči sa mi
Presne to som chcela napísať, tenshi.
Páči sa miPáči sa mi
@ Iskra – ak nám nikto nič nerobí a zodpovednosť je len v našich rukách – ak sa teda človek stane obeťou prestrelky v krčme, tak sa stal obeťou obeťou okolností, ktoré sám vytvoril (prišiel do krčmy práve v tom čase kedy sa strieľalo …).
@ Tenshi – ak môj citát hovorí, že môžeme byť, potom je to tiež objektívne konštatovanie.
Páči sa miPáči sa mi
Napísal si, že je ten citát veľká blbosť. To je dosť subjektívne hodnotenie a dosť arogantné. Myslím si, že nemôžeš byť objektívne obeťou. Ale to nebráni tomu, že sa tak môžeš cítiť. Tak ja rozumiem tomu citátu
Páči sa miPáči sa mi
Skúsim to inak – ráno múdrejšie večera. Aby sme mali určitý spoločný základ, ako teda vznikne obeť?
Jediným alebo opakovaným aktom/reakciou na vonkajšie alebo vnútorné rozpoloženie/okolnosti, pri ktorých sa sústredeným zámerom bytosti (človeka), čiže spojením jeho energie, vôle a pocitu ublíženia sa jeho energia v ňom samom (nie len v mysli) nakonfiguruje tak, že jej vonkajší a vnútorný prejav sa zastabilizuje v tom, čo nazývame obeť. Opakovaným procesom sa táto energetická konfigurácia zmaterializuje do jeho jemnejších alebo hrubohmotnejších tiel (prejavuje sa potom napríklad v črtách tváre, spoločenskom postoji obete, pocite že niet úniku, vibrácií, bolestiach a strachu …).
Týmto spôsobom sa v bytosti dá samozrejme vytvoriť skoro čokoľvek iné – víťaz, porazený, sebavedomý, naladený a stále usmievavý (použitím iného zámeru) … sme tvorivé bytosti 🙂 .
Teraz príklad – narodil som sa v podmienkach, rodičom, ktorí sa správajú a konajú celý život ako obeť, čiže ja nemám ako sa naučiť iný model správania, postoja a existencie ako obete. Ani neviem o tom, že som vlastne svojou energiou, vibráciou, správaním obeť. Som a veselo v takomto živote pokračujem, vytváram si ďalšie podmienky, aby som bol úspešnou obeťou.
Teraz k citátu – ak už som obeťou v kontexte toho ako to píšem vyššie, tak si permanentne vytváram okolnosti, aby som vo svojej existencii obete pokračoval, pretože to je výsledkom mojej vnútornej energetickej konfigurácie. Čiže je citát pre obeť nepoužiteľný. Ak obeťou nie som, citát vraví, že som obmedzený vo svojej tvorivej schopnosti vytvoriť si okolnosti, kedy môžem byť nielen obeťou, ale aj víťazom, úspešným, naladeným, porazeným, čiže mi bolo povedané, že vlastne som vo svojej tvorivosti obmedzený – preto som napísal, že je to blud (Toyota).
Tento citát je forma intelektuálneho posúdenia určitej situácie a “obeť” chápe len v nastavení mysle určitým spôsobom, ktorá potom jedná, hovorí a vytvára si okolnosti a tie okolnosti sú potom na mysli relatívne nezávisle a preto objektívne nemôžme byť ich obeťou. Ak by to Walsch chápal z hľadiska energie a materializácie, tak to prosto nenapíše.
@ Tenshi – včera som bol možno prchký, ale nie arogantný, pretože slovo blud je normálnou súčasťou slovníka a zdôvodnil som svoj pohľad na vec. Ty si ohodnotila mňa a trváš na svojom názore bez nejakej argumentácie, čo je v princípe postoj dogmatika.
Páči sa miPáči sa mi
Som zjavne jediný, ktorý sa vyjadruje k obsahu článku, k formuláciám a obsahu pojmu obeť a ostatní (Tenshi, Jarah, Sun) riešite mňa. Že sa vyjadrujem arogantne, že nepoužijem pred začiatkom vety slovné spojenie “podľa mňa” (a podľa koho je ten názor keď ho píšem ja …?), že som príliš emocionálny, že použijem slovo blbosť … Hm, takže NLP hovorí, že do mňa niekto naprojektoval svoj problém a teraz ho rieši … cool … 😉 V každom prípade už radšej ja osobne takto nebudem iných opravovať a nebude sa mi to potom vracať z inej strany … 🙂 .
Je pravdou, že mi politická korektnosť voči niekomu, kto má tri mená, píše a zároveň je z anglicky hovoriacej proveniencie nič nehovorí a to je asi tak všetko. Castanedu tiež dlhý čas ohurovali všakovakí profesori so svojimi intelektuálnymi konštrukciami, nepamätám sa ale, že by čo i len jedna z nich nakoniec ostala ako použiteľná v jeho knihách …
K ostatnému len toľko, ak niekto napíše niečo k veci (obeť a okolnosti) a adresuje to na mňa, vyjadrím sa k tomu. Kto si čo z toho potom zoberie je len jeho vec. 😉 :-). Nie je to primárne otázka porozumenia, skôr toho, či je to pre neho ako píše dole Iskra momentálne potrebné alebo nie. Pretože porozumenie prichádza väčšinou vtedy, keď s dotyčnou štruktúrou človek konkrétne pracuje a vníma, čo všetko sa s ňou vlastne spája. Intelektuálne pochopenie je (nielen podľa mňa, ale aj podľa nagualov 😉 ) vecou výberu tonalu z nazbieraného inventáru podľa zdanlivej podobnosti. Čiže ak mi dôjde v červenom Ferrari benzín, použijem červené jablko, pretože k nemu pasuje … hádam to nebolo príliš emocionálne 😉 .
Páči sa miPáči sa mi
Nik,
myslím, že som sa ťa dotkla. Prepáč; nebol to môj úmysel. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Fíha, Nik, nie som zvyknutá u teba, že reaguješ takto emocionálne. Asi ťa ten výrok oslovil, alebo niečo v tebe.
Páči sa miPáči sa mi
😉
Páči sa miPáči sa mi
Podpisujem postreh Jarah. 🙂 Ja to tiež vnímam ako neprimerane emotívnu reakciu plus hovorenie v mene zvyšku sveta: “a okrem iného je ten citát aj dosť veľká blbosť” je niečo iné ako “podľa mňa je ten citát okrem iného dosť veľká blbosť”. NLP hovorí, že len čo sa nastavíme do hovorenia v mene celého sveta, projekujeme (alebo ako je to po slovensky) nejaký svoj problém do sveta a začíname ho riešiť tam, na iných ľuďoch, lebo ho z nejakého dôvodu nevieme/nemôžeme riešiť na sebe samých. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nik, prepáč. To, čo som napísala nemalo byť osobné. Nemôžem za to, že tvoja reakcia vo mne vyvolala pocit, akoby sa ťa Walschov citát neprimerane dotkol. Nechcem nikoho presviedčať a už vôbec nie meniť 🙂 mám vás rada presne takých, akí ste, nezávisle na pôvode, počte mien a iných škatuľkách.
Ja som to celé pochopila tak, že ak som Tvorca, nevytvorím situáciu a nepostavím seba do nej ako obeť. Ak sa ocitnem v situácii ako obeť, znamená, že to nie je môj príbeh, ale ocitla som sa v príbehu niekoho iného a ten tam práve jednu obeť potreboval a možno aj nie, ale ja som sa mu ponúkla.
Neviem to vysvetliť intelektuálne, nemám načítaných množstvo kníh, ktoré sa tým zaoberajú. Som limitovaná neznalosťou angličtiny, v ktorej väčšina autorov píše. Reagujem skôr podvedome.
Páči sa miPáči sa mi
Ano podle mě je každý obětí samo sebou.. Jsme jakoby pod kontrolou sami sebe takže se vlastně ovlivňujeme. Nevím jak to lépe říci tak dám příklad… Naše tělo nepotřebuje látky které jsou obsaženy v Energi-drincích ale přesto tyto drinky pijeme… Takže škodíme sami sobě i když nám to chutná….
Ještě jedna věc :Omlouvám se že to píši zde… Ale psal jsem komentář k dávnějšímu článku u kterého je Aktivita nejspíše již nulová.. Děkuji a omlouvám se.. Link zde:
https://eprakone.wordpress.com/2010/04/20/zaciname-samansku-cestu-ideme-putovat/#comment-51393
Páči sa miPáči sa mi
Nik, zhodneme sa, že to každý vnímame ináč. Ty v tom vidíš blud a ja možno niečo, čo tam vôbec nie je 🙂
Je pravda, že ja zatiaľ nepotrebujem až také precízne formulovanie a definície a skôr interpretujem cez pocity a vytváram “predpoklady”.
Všetko sa vyvíja a asi aj Walsch 😀
Páči sa miPáči sa mi
múdrosť prichádza, ak sú uši poslucháča pripravené …. ak sa cítiš ako obeť, tak si neuvedomuješ, že si tvoríš, to čo cítiš. Ak si vedomý tvorca a poznáš zákon tvorenia a večnosti, už nie si obeť, ale cieľa vedomý tvorca, toho čo žiješ. Jasné? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Jasné šéfko 😉
Páči sa miPáči sa mi
“Je nemožné, aby sme boli obeťou okolností, ktoré sami vytvárame.” – teda nie je najprv situácia a my sme jej obeťou, nie, taký bezbranný nie sme. Najprv sme my (náš stav bytia, vedomia, myšlienky, pocity, emócie, očakávania, …) a potom je situácia ktorú si tým pritiahneme. Nejaká imaginárna “Situácia” proti nám nekuje zlé plány a my nie sme jej obeťou – my sme jej tvorcovia. Máme za ňu plnú zodpovednosť. A môžeme si navyše vybrať, ako na ňu budeme reagovať – čím dáme podnet na ďalšie situácie. Takto môžeme byť napríklad zacyklený v smútku alebo radosti. Aj sám Walsh vo svojich knihách píše – neobjavujte svet, ale ho tvorte!
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Toto momentálne mňe dáva najväčší zmysel. Ďakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Su okolnosti, ktore nemozeme nijako ovplyvnit, jednoducho sa deju bez nasho pricinenia..to, ci clovek je alebo nie je na spravnom mieste, v spravny cas a so spravnymi ludmi, to ovplyvnit mozeme a prave to rozhoduje o tom, ci sme obetou alebo tvorcami nasich rozhodnuti..tak to vnimam ja..
Páči sa miPáči sa mi
zas si niekto myslí, že za to môže niekto iný? hi hi 😀 opak je pravdou, všetko si tvoríš …si tvorca..a ja počúvam tvoje pocity…myšlienky…nedôveru a posielam to naspäť ako príbehy..skúsenosti a tvoju pravdu 😀 každý detail si tvoríš …otázka je taká …. uvedomuješ si, čo si doteraz vytvorila a začneš tvoriť iné? 😀 😛 hi hi hi . Alebo sa budeš plantať v starých myšlienkach 😀 Preto sa musíte “znovu narodiť”
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nie celkom, Čiki… To, či prší alebo nie, neovplyvňuješ len ty sám. Proste veci sa dejú. “Shit happens.” 😉 Ovšem TY zodpovedáš za to, že 1. to vôbec zaregistruješ, 2. odinterpretuješ to ako príkorie a 3. cítiš sa, že ti to niekto robí náročky. 😛
Existuje niečo ako “objektívna realita”. Som o tom presvedčená, hoci nemám dôkaz. A nad tou objektívnou realitou existuje niečo ako “naša nadstavba”, teda príbeh, ktorý si o tej objektívnej realite rozprávame. V objektívnej realite nemôžeme byť “obeťou”, pretože všetko so všetkým súvisí, všetko má svoju logiku a my nie sme viac než jedna červená krvinka v “krvi”. V našom príbehu sme ústredný herec a každé príkorie má niekoho ZODPOVEDNÉHO za to, že nám nie je dobre. 😛
Ale neexistuje “správny čas a správne miesto”, v tom s tebou plne súhlasím. Existuje len “správna miera pripravenosti”, pretože ten “správny” čas a to “správne” miesto sú tu STÁLE.
Páči sa miPáči sa mi
Ale to vobec nie, nemyslim si ze za to co sa mi deje moze niekto iny:-D,resp.myslela som si/dufala/:-D ale presvedcila som sa ze len ja som za to vsetko zodpovedna..ale..presne ako Sun napisala, nemozem ovlyvnit urcite okolnosti ktore sa okolo mna deju nezavisle od toho ci existujem alebo nie..a tie urcite okolnosti ci chcem, alebo nie, zasahuju do mojho zivota , mojho myslenia a tym padom aj rozhodovania 😀
A dobre Cikitet, povedzme ze si tvim uplne sakumpikum vsetko okolo seba..ako teda mozem zastavit ja sama napriklad prirodne deje ktore momentalne nie su mi po voli? mas taky navod ako na to?:-D
Páči sa miPáči sa mi
Heli, po par hodinach som sa vratil k tvojmu komentu, lebo mi cosi v podvedomi poskakovalo so snahou uputat moju pozornost. “V našom príbehu sme ústredný herec” … toto ma priviedlo k nasledovnej uvahe – videla si film Matrix? predpokladam, ze ano, len pripomeniem, ze ludske tela su podla tohto filmu vyuzivane ako zdroj energie. mne skor napadlo, ze kedze sa cela ta maskarada vo fyzickom svete toci skor okolo emocii, citov, pocitov, atd., ci nie je tento nas Matrix postaveny na emociach a ich prezivani. predstavme si ludske telo ako zdroj, zdroj emocii, zazitkov, prezitkov, prezivania .. ako nutny hardver pre dusu. stale sa kdesi docitam, ze dusa sa uci to a ono, ale aj toto mi nejako nereze-co sa ma co ucit dusa, ktora ma pristup k akymkolvek informaciam? jedine, ze by sa ona dusa na vlastnej kozi ucila … prezivaniu-ako nutnej podmienke vlastnej evolucie. neinkarnujeme sa sem preto, aby sme sa tu “ucili”, ale spravnejsie slovo by malo byt, aby sme tu prezivali. aj velakrat omielana karma je len mechanizmus, ktory ma zabezpecit zakon zachovania energie, navyse nefunguje vyhradne z inkarnacie na inkarnaciu, takze ma sekundarny vyznam. jednotlive ulohy su dopredu viacmenej (nebite ma prosim za tuto klucku :)) napisane a dusa si vybera to, co chce zazivat. tak, aby boli zachovane okrajove podmienky, ako napriklad karma, potreba rastu, atd. … tato premisa prinasa zaujimave ulicky:)
Páči sa miPáči sa mi
jasne, ze som neobjavil ameriku:) len mi potom vela veci dava iny zmysel … dusa si vyberie hostitela a ide zazivat 🙂 a to, co bude zazivat a ako, zavisi tak trochu aj od toho, ako postupne prestane na “vzruchy” reagovat-najma na tie, ktore podla jeho intepretacie predtym “boleli”.
Páči sa miPáči sa mi
Hej, to je približne to, ako veci vnímam ja. S Matrixom si neviem veľmi poradiť, ide mi na nervy tým, aký je “plochý” (=na všetko len jedna “zaručená” odpoveď), ale tiež si myslím, že sme senzory zážitkovosti/učenia sa/skúmania, ako veci fungujú. Práve dnes som k tomu písala “rozprávku o slobodnej vôli” 🙂 , objaví sa zajtra alebo pozajtra, už presne neviem, presúvala som hore-dole jedna radosť.
Páči sa miPáči sa mi
slobodna vola .. ja tento termin vnimam ako jednu zo zakladnych mylnych predstav, na ktorych je postaveny system egotelo (juxtapozitum oznacujuce system produkujuci emocie) a to az do okamihu precitnutia. dusa zrejme nic take ako slobodna vola neeviduje 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pozor …viem privolať dážď a pred chvíľkou aj búrku 😛 😀 … žiadne náročky neexistuje …láska (náročky) nepozná ..vždy si treba vytvoriť lásku a ak niečo príde “náročky”…pozerám do zadu, kde som to vytvoril. 😆 Práve preto sa cítim obeťou, lebo nevedome si tvorím čo prežívam …. ale, ak sa na niekoho pozerám z astrálu …tak ste hviezdy v éterickom kokóne alebo tele …včetne mňa. 😀 Oheň v temnote éteru 😀 niektoré sú jasnejšie, iné menej jasné. A ak sa toho kokónu dotknem, tak cítim to, čo tá hviezdička v strede … hnev, radosť, žiaľ …atď.. ste hviezdy v éterickom tele..a ostatné je ilúzia mysle 😀 každý tvar, zvuk,dotyk,teplo,chlad, atď…. to všetko si vytvára myseľ života…. teraz skúsim tú hviezdičku poriadne rozhorieť “lol”
Páči sa miPáči sa mi
Pre mňa tento citát spolu s týmto článkom http://panda38.sweb.cz/zazraky.html znamenal udičku… nevýslovnú. Napriek tomu som do diskusie pod článok napísala toto:
Stav Najvyššieho vedomia existuje. Ide o uvedomenie. Aby sme si uvedomili stav Najvyššieho vedomia, musíme sa oddeliť, to znamená, musíme na chvíľu NEBYŤ v stave Najvyššieho vedomia, aby sme si ho uvedomili. Boh neexistuje, pretože existuje. Ja viem, že to na prvý pohľad nedáva zmysel, ale aby som si uvedomila čím som, musím tým aj nebyť.
Páči sa miPáči sa mi
Vdaka Heli za vysvetlenie, nejako som to pre Nika nevedela sformulovat, aby to bolo dostatocne precizne 🙂 Ja to tiez cele len citim, ako Iskra a zda sa mi to zbytocne vysvetlovat. Presne v sulade s tym, co si tu raz uvadzala – nikomu sa nic nedeje a zvlast nie bojovnikovi. Je to len o interpretacii a mne ten citat v clanku jednoducho konvenuje a rozumiem mu pocitovo, aj Tvojmu komentu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Walsch tu spôsobil nádherný ohňostroj myšlienok. Už len kvôli tomuto to pre mňa malo celé zmysel 🙂 Začína tu byť všetok priestor, ktorý si len dokážem predstaviť. Drámy sú len nepatrné a sekundárneho charakteru. Podstatný je ten “pohyb-ťah na bránu” a to je úplne namakané. Mám Vás moc rád ľudkovia 🙂
Páči sa miPáči sa mi
prezivame iskra, prezivame ako sa len da:))))))))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
🙂 majster striedmosti 😀
Ja vidím život v plnom prúde a bez akýchkoľvek obmedzení. Naberám plné priehrštia a úplne si v tom libujem ako prasiatko v žite 😆
Apropó žitko, idem si dať tú varenú kukuricu, čo na mňa volá so stola 😀
Páči sa miPáči sa mi
a ja zas kukam na pana Walscha na fotke a neviem ci sa usmieva alebo sa trapi. Mozno mu to teda logicky vyslo ze nie je mozne byz obetou a teraz mu nic ine neostava len nebyt obetou, no co ma robit, ked sa neda tak sa neda, teraz si to musi uz len odtrpiet ako neobet 😀
Páči sa miPáči sa mi
Je šťastný 😛 😀 lebo pozná pravdu …pravdu o strašnom bohu z biblie a ozajstnom bohu vo vás samotných 😀
Páči sa miPáči sa mi
hej, ale ked si zakryjes jeho usta tak moc stastne nevyzera, ale pocit stastia je pravdepodobne vysoko subjektivny, ja hentak vyzeram, ked som dost narobena, a sustredena na to aby som neurobila chybu. Teda myslim tu hornu polovicu tvare.
Páči sa miPáči sa mi
Cikitet 😀 , tie tvoje posledne odpovede zneju priam diabolsky 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja chcem tiez nejaku hviezdicku poriadne rozhoriet.. ako to mam urobit?:-D
Páči sa miPáči sa mi
tá horná polovica sú oči, ktoré sa dívajú do tvojich očí a hovoria … môj boh je nestranný a želá si moje šťastie a čo tvoj? 😀
Páči sa miPáči sa mi
prídem k tej hviezdičke a dám jej boštek 😆
Páči sa miPáči sa mi
ahaaa tak preto tie oci vyzeraju tak ustarostene…nuz moje oci maju potom tendenciu upokojit dobreho muza, netrap sa o mojho boha, ten pravdepodobne tiez prezije 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nie sú ustarostené …len sa ti smejú 😀
Páči sa miPáči sa mi
Kukla som tie oči, čo ťa na nich môže tak zarážať… a došla som na to, že najskôr odstup. Tvári sa príjemne a milo sa usmieva, ale tie oči na teba pozerajú z hroznej diaľky. Je niekde inde, nie tam, kde sa práve fotilo. 😛
Páči sa miPáči sa mi
presne 😀
Páči sa miPáči sa mi
sú pri tebe hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
sranda, kolko roznych interpretacii vyrazu tvare, respektive len oci, mozno by sme sa vedeli zhodnut aspon na tom ze je NEJEDNOZNACNY, kedze v nom kazdy vidime nieco ine…to bol inak asi aj moj najsilnejsi dojem z jeho fotky…nejednoznacny…trochu v protiklade s tym citatom, v ktorom su pouzite take velmi PEVNE slovo: nemozny. to na druhej strane nepripusta moc siroke spektrum interpretacie, ked je nieco nemozne, tak to znamena nemozne, konec smitec….taky trochu rozpor, pre mna.
Páči sa miPáči sa mi
no dobre …som fotograf..a takýto výraz vzniká, ak sa dotyčná osoba nepozerá do objektívu, ale nad …na moju ruku ..preto aby bol …tzv zasnený výraz …jasné hm 😕 a už nešpekulujte 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
aj ja som fotograf a nemam pocit ze by bol zasneny alebo ze by sa nekukal do objektivu, ale dobre, zakaz spekulovania, vyslov ako to ma byt a ja sa to uz len nabiflim 😉
Páči sa miPáči sa mi
OK, tak ja fotograf nie som 😉 , ale idem rozvinúť jednu moju teóriu, s ktorou som pôvodne nechcela otravovať… Keď si vezmete starých ľudí a vynecháte tých senilných, tak mávajú dva výrazy tváre – múdry alebo láskavý. (A nekombinuje sa to.) Ten “múdry” sa vyznačuje presne týmto odstupom, istou “tvrdosťou” pohľadu, pretože ten človek vidí pravdu jasnejšie ako my a nerobí kompromisy – ani kvôli nám. Tí láskaví, naopak, majú úsmev priamo v očiach, pretože nech by pravda bola akákoľvek, vidia v nás predovšetkým človeka, ku ktorému majú vzťah (a to aj vtedy, keď sme neznámi).
Ja Walscha zaraďujem k tým “múdrym”. Viem si predstaviť, že ani Lao-C´ by nemal najláskavejší pohľad (ono tí čínski sifu svojich žiakov priam s pôžitkom kedy-tedy vezmú palicou po krížoch), ale jeho dobre mierené kopance by človeka asi dokopali k osvieteniu… 😛 Ale nie, vážne: predstavte si, že viete, a ten ksicht vám tam brebentí nejaké žvásty… no pozerali by ste sa láskavo?! Ja veru nie! 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀
Možno to je aj tým, že on to tiež vnímal zatiaľ nejednoznačne. Veď niekoľko desiatok rokov bol obeťou sebou vytvorených okolností a teraz mu Boh hovorí túto vetu. Tak ako mu Boh v jeho rozhovoroch viackrát povedal /cca/: “To, čo učíš druhých, potrebuješ učiť najviac seba”. Možno bol sám z tej vety prekvapený, zarazený, učí sa to, čo píše a prežíva to zo strany aj starého Walscha a zároveň aj toho, čo chápe a vidí ináč, čiže Walscha, ktorý už prestal byť obeťou.
Ja veľakrát vytriešťam oči nad tým, čo som povedala, alebo napísala a až potom mi to docvakne 😆 No a keď niečomu verím a stojím si za tým, tak aj po niekoľkých rokoch mám možnosť prežiť si na vlastnej koži to, čo som tvrdila a zisťovať, či to v mojom vnímaní bola pravda, alebo či svoje tvrdenia poopravím. A to je to najlepšie učenie. Kto vie, aké mám pri tom vtedy oči…? 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Pozor – robíš predpoklad, že napísanie citátu a fotografovanie prebehli v tom istom čase. Neprebehli. Krásna ilustrácia, ako celkom nevedome si ľudský mozog hľadá spojenie medzi udalosťami. 🙂 Jedna vec, na ktorú si musíme dávať pozor. Keď som začala dostávať udičky, musela som si každú jednu overovať cez kyvadlo (a aj dnes), pretože po chvíľke bolo udičkou všetko, aj to, čo žiadna udička nebola… 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀 Jasné, Sun, že som nebrala, že foto a veta vznikli súčasne.
Skôr som tú vetu vnímala ako zhrnutie jeho života spolu s tým, čo nás, mňa, seba učí vo svojich knihách, ktoré som od neho čítala.
A tak, ako na jednu vetu máme množstvo názorov a asociácií, tak aj jeden pohľad môžme interpretovať rôzne. Ale stále sú to len naše interpretácie.
A ja som napísala, čo som v jeho očiach videla ja, videla som tam jeho život.
A myslím si, že “Tvoja” múdrosť a “moja” inšpirácia Bohom s pohľadom, kedy nový Walsch chápe a rozumie a zároveň má skúsenosti starého Walscha, sa neodlišujú. 😀
Páči sa miPáči sa mi
…Práve preto mi je Walsch taký blízky a ľudský. So svojou múdrosťou, ale zároveň má veľakrát pochybnosti, pochybuje o tom, čo napísal, či to pochádza naozaj od Boha a myslím, že si dobre uvedomuje, že poznať a chápať je jedno a žiť to, je zase iné. Mám ho rada, lebo so svojimi slabosťami a pochybnosťami aj napriek tej múdrosti, ku ktorej vo svojich Hovoroch s Bohom dospel, ide nahý pred verejnosť. Ale zároveň nekončí. Vie, že jeho Hovory už pokračujú neustále, žije ich neustále. Ale stále nie je u konca.Nespravil so seba svetca, osvietenca, ostáva stále krásnym, úprimnym človekom, ktorý mi je veľmi blízky a ktorý mi ukazuje, že takými sme aj my ostatní. Že každý z nás má tú svoju múdrosť v sebe, veď ju čerpáme z rovnakého zdroja aj napriek tomu, že sa ďalej potácame s našimi dohodami a rolami pseudoobetí v mojom ponímaní.
No a mimochodom, preto rada chodím aj na tieto stránky tu medzi vás, medzi krásnych, úprimných ľudí aj so svojimi pochybnosťami, ktorí stále hľadajú a nepovažujú sa, že sú už na konci so svojou múdrosťou a skúsenosťami. 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
duhovymotyl, krásne si to vysvetlila. Stotožňujem sa s každým tvojim slovom. Práve takýto postoj človeka ma utvrdzuje, že nič nepredstiera a je na správnej ceste, že ja som na správnej ceste. Ďakujem ti 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jeej, !! ake jednoduche a pritom pravdivee…:-D
Páči sa miPáči sa mi
Ked sa pozeram na Walschove oci, tak posobia na mna ako oci cloveka ktory VIE…
Páči sa miPáči sa mi
@ all – som rád, že sa to vrátilo späť k obsahu.
Zopakujem príklad – rodičia sú obete, ich dieťa bude po pretestovaní v X oblastiach typická obeť (správanie a prevzaté štruktúry sú automatické). Dieťa je však svojim spôsobom šťastné a slovo obeť mu pripadá ako nejaká fantasmagória. Veď ono si predsa nemôže vytvoriť podmienky a okolnosti, v ktorých by pokračovalo v roli obete (definíciu si nájde v slovníku), to by mu predsa rodičia museli vysvetliť, alebo ho varovať … Ako v Matrixe – nikto nevie, že je na niečo pripojený, všetko je ako má byť, pripojenia sú neviditeľné, vlastne v inom svete. Pre toto dieťa je Walschov citát neplatný, všetky okolnosti, situácie a tvorenie v živote dieťaťa sú podmienené stavom obete. Dieťa samo vníma realitu iba optikou obete, ktorá je ale preňho vlastne pozitívna a šťastná (rodičia sú normálni, život kľudný …)… — Toto dieťa alebo bytosť nie je vymyslené, takýchto bytostí je XY.
Akým spôsobom sa teraz toto dieťa môže dopracovať k zisteniu, či je alebo nie je obeť. Otvorí si napr. tento blog, nájde tento článok a zamyslí sa … Nájde to vo svojej mysli? Každý mu odporúči, aby ju do toho neťahal, nech si ju radšej vyprázdni a len tak vníma (čo?). Nájde to vo svojich pocitoch alebo emóciách? Menia sa, sú nestále, vplýva na nich čokoľvek a konkrétne jeho pocity obete sú obvyklou normou, nič osobité necíti, čiže zasa žiadne zistenie. No čo, napojí sa na objektívnu realitu, nech mu povie kde sa vlastne nachádza? Objektívna realita mu odpovie, že si pritiahlo adekvátne situácie, ktoré objektívne zodpovedajú jeho zámeru/vnímaniu/poznaniu – zistenie znova žiadne. OK, napojí sa na svoje vyššie ja, rozšírené vedomie a čo zistí – obeť je len ilúzia vo vnímaní v hmotnom svete, po návrate do normálneho vnímania má neurčitý pocit, že všetko je zasa OK. Pre všetky tieto skúmania dieťaťa je Walschov citát platný 🙂 , akurát dieťa ostáva naďalej nevedomou obeťou a ak prijme (podľa pocitu) Walschov citát za svoj, tak sa stotožní s názorom, že obeťou nemôže byť, pretože žiadne okolnosti, v ktorých by ňou bolo nevytvára …
A tak je svet bohatší o ďalšiu pokračujúcu obeť, možno aj vďaka Walschovmu citátu 😉 .
Páči sa miPáči sa mi
Nik,
možno sa mýlim, ale vidím v tom jeden myšlienkový lapsus: či je niekto “obeť”, môže povedať zo svojho pocitu len on a nikto iný, takže predstava niekoho, kto je šťastný, necíti sa ako “obeť” a je pritom “obeť” sa mi zdá nelogická.
Páči sa miPáči sa mi
Nik, ja som si to pretransformovala, možno aby som to pochopila a aby sme sa navzájom všetci mohli pochopiť. Možno to nebude najlepší príklad, ale aj tak skúsim..
Dieťa sa narodí vo vazení a ostane tam. Nepozná nič iné, takže sa vo svojom známom svete cíti slobodné. Plynie so životom, na aký je zvyknuté a cíti, že to je normál a je šťastné. Je to jeho vnútorná sloboda, veď reálne je vo vazení. Čo je potom ale skutočnosť a čo ilúzia? Vezme mu niekto jeho slobodu, keď ono je už slobodné?
Dá niekto druhému slobodu, keď sa vonku mimo vazenia s neobmedzeným príjmom, krásou, postavením a mocou cíti neslobodný?
Môže sa niekto šťastný /v pravom slova zmysle, teda niekto, kto prijíma okolnosti svojho života a je s nimi spokojný a vďačný za ne/ cítiť ako obeť, aj keby mu v očiach iných /čiže našim človečím jazykom reálne/ boli páchané krivdy a bol vo vazení? Pre mňa je potom skutočnosť to vnútro, vazenie je len ilúzia a obeťou sa cítime vtedy, keď tejto ilúzii veríme. Myslím si, že na svete je množstvo obetí, vlastne neviem, či nejaká “neobeť” počas celého svojho života existuje, ale je to pre to, že veríme v mnohých situáciach ilúzii. Učíme sa jej neveriť a vnímať skutočnosť, a v tom vidím posolstvo tejto vety.
V tomto okamihu je množstvo ľudí v roli “obeti”, ale Boh rukou Walsha v nás všetkých vidí ten potenciál vidieť svoje vnútro ako realitu, potenciál žiť vo svojom vnútri slobodne ako neobeť, potenciál vidieť všetky svoje okolnosti ako zažívanie vlastného poznávania a vývoja, tak on si to predsa môže dovoliť 😀 z hľadiska neexistencie času povedať, že “byť obeťou je nemožné”…
Páči sa miPáči sa mi
wáu, to je krása 🙂
DM, “vidím” v tom kúsok “prúdu”
Páči sa miPáči sa mi
Nik, pokusam sa porozumiet, nie slovam, ale zmyslu toho, co pises. Ak sme nesmrtelna dusa, ktora je tu, aby cez pocity a emocie rastla a ucila seba a system, preco je pre Teba dolezite, ze je obet? Resp.aby si to uvedomila? Ja tomu rozumiem tak, ze mozu nastat situacie, kedy sa niekto moze citit obetou tak, ako sa moze spravat ako sudca. Dolezite je, aby to rozpoznal, ked to pride a korigoval svoje spravanie a rozpoznal pocity. Ale ak VIE, ze obetou nemoze objektivne byt, je lahsie prevziat za vsetko zodpovednost a naucit sa tento a dalsie zivoty zit 🙂 Ty mozno narazas na ludi, ktori sa citia a spravaju ako obet, ale nevedia o tom, nechcu si to priznat. Neviem… Toto však citat nehovori. Je to ako citat: “Boh existuje. Je na nas, ci ho pocitime, ale nie.” Tiez dogma ako vysita :), ale o tom je viera.
Páči sa miPáči sa mi
Nik, a ešte otázka. Koho alebo čoho si Ty obeťou? Možno potom porozumiem, kedže mne v mojom prípade nič na túto otázku nenapadá 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Myslim ze Nik hovori o tom, ze ak si niekto vztvara realitu v ktorej JE obetou, t.j. nie len sa tak citi, aj tak vyzera, aj sa tak sprava, aj zije rolu obete, tak mu asi moc nepomoze vedomie, ze teoreticky nie je mozne aby obetou bol, lebo je asi vela realit a zaiste existuje aj taka v ktorej obetou bude, ponevac uz v jednej takej je. Ze totiz to racionalne pochopenie mu tu realitu ktoru zije nezmeni. Ak by to bolp naformulovane tak, ze ta realita nie ze neexistuje ale je len jednou z alternativ, tak mu moze pomoct vedomie ze ma na vyber. Ale takto si akurat povie ze ved teda obetou nie je, kedze to nie je mozne a dalej zije zivot obete. Tak tomu rozumiem. A mna osobne by to dokonca aj ochudobnovalo, no preco by som ja nemohla byt aj obetou, ked sa mi chce. Ze to neexistuje> No dobre tak potom tak isto neexistuje cokolvek, ani ten chleba s maslom a dzemom cp spm si vytvorila na ranajky, nie? A napriek tomu ho idem zjest, lebo nan mam chut 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ak žijem svoj príbeh, tvorím ho podľa seba, ja som hlavný hrdina a vytváram okolnosti tak, že nie som ani obeť ani sudca. Iba žijem svoj príbeh, ktorý je súčasťou príbehu planéty. Ak sa z rôznych dôvodov svojho príbehu vzdám a budem žiť príbeh iných ľudí (svojho manžela, svojich rodičov, spoločnosti) tak budem obeťou každý deň. Potom je otázkou, či som tou obeťou dobrovoľne, lebo som sa tak rozhodla alebo som obeťou nedobrovoľne a rozhodnem sa z cudzieho príbehu vystúpiť a tvoriť svoj vlastný, lebo preto som tu.
Páči sa miPáči sa mi
Jari, podla mna jedno ci som sa rozhodla dobrovolne alebo nie ak nahodou neviem ako odtial von.
Páči sa miPáči sa mi
Decká,
celkom sme skĺzli do sféry predpokladov… Predpokladáme, čo kto ako myslel, a to rozvíjame ďalej. Chyba nie je v tom predpokladaní, ale že ho ďalej rozvíjame. Presúvame život zo života do hlavy.
Chápem každé vyjadrenie, ktoré tu padlo. Môj problém s nimi je, že “obeť” berieme ako externú kategóriu. Ak to tak je, prosím si presne zadefinovať, ako vyzerajú atribúty, podľa ktorých niekto do tejto kategórie AUTOMATICKY spadne. Aby sme si zjednotili vnímanie.
Ak definíciu nezvládneme, potom je tu reálna šanca, že “obeť” nie je objektívna, ale len subjektívna kategória a určuje sa vzhľadom na to, ako by sme vnímali svoju pozíciu a ideálnom prípade oproti tomu, ako ju vnímame dnes… a že tam je rozdiel. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Veď to,preto sa pytam Nika, coho alebo koho je obetou. Nie ci sa tak citi. Ak to je objektivna kategoria. A mozem tu otazku este rozsirit – podla coho vie, ze je obet a my vsetci tiez,aby sme nezili ako nevedoma obet 🙂 alebo tomu stale nerozumiem. Ked sa necitime ako obete, preco by sme nimi mali byt? A preco ak sa nimi necitime, pride od Nika konstatovanie, ze to je len nevedomost? I am lost.
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 je uzasne kolko vlakienok ta jedina pravda ma…
Páči sa miPáči sa mi
nik
obeťou si stále, pokiaľ nezačneš svoje naučené hranice rozširovať, presne tak, ako to robia deti …tie sa vždy snažia dostať za hranicu obmedzenia, ktorú im určili rodičia. Už od činu splodenia sa dieťa učí ..ale hranice nepozná..a preto sa hovorí “buďte deťmi a budete spasení” …zato dospelí, už majú hranice vyhranené a preto len sťažka prekračujú to, čo pokladajú za pravdu. Veľký príklad je náboženstvo …radšej proroka zabijú, než by sa snažili “zvedavo” zistiť ako to všetko funguje 😀
Ja keď niečo vedome maľujem, už nie som obeť. ale tvorca …každý si tvorí svoj život a až si to uvedomíš, že si to ty sám, tak v tom momente už nie si obeť, ale tvorca života…. čiže stvoriteľ….nesmrteľná bytosť 😀
Páči sa miPáči sa mi
Cikitet, kedze si tvorime vsetko v nasom zivote, da sa podla tvojho nazoru zastavit take starnutie?
Páči sa miPáči sa mi
áno…som tu už cez 35 000 rokov a môžem tu byť až do konca tejto hviezdy. Aj chorobu starnutia raz prekonáte …ak pochopíte ako telo funguje 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
je starnutie vec tela alebo duše? Si tu 35.000 rokov stále v tom istom tele? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
je to vec mysle…nie som v tom istom tele … pri reinkarnácii si presúvam skúsenosti z jedného tela do druhého …ale tak isto, ak chcem meditovať každý deň a vyvažovať náboj tela, tak až do konca zeme môžem mať svoje telo. Lenže potom by som nemohol navštevovať iné svety, kde mám telo podľa planéty na akej sa nachádzam.
Pokiaľ nechám telo bez dozoru dlho, tak starne, stráca náboj …po tisíc rokov používania, ho treba sto rokov nabíjať …ale poviem ti, že bez tela som slobodnejší
😀 Iba v tomto prostredí si telo treba udržiavať denne a starnúť s ostatnými ako chameleon 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi
OK, dal som si trocha odstup … 🙂
@ Sun, Tenshi – obeť je objektívna kategória, ak si odmyslím rôzne spôsoby, ako tento stav u človeka kvalifikovane vytestovať, jednoduchým prejavom obete je prejav hnevu. Hnev ako forma reakcie na to, že mi je ublížené. Hnev môže ktokoľvek u kohokoľvek ľahko identifikovať a pritom sám ostať v nadhľade, alebo nezaujate sledovať situáciu u niekoho iného, čiže môže objektívne posúdiť, kedy u niekoho prebieha hnevivá reakcia = t.j. či sa dotyčný ocitol v situácii/roli obete. Hnev je veľmi silný prejav, sú však aj mnohé ďalšie a podstatne jemnejšie, to len na ilustráciu. (Inak si o tom písala aj tu https://eprakone.wordpress.com/2011/03/13/o-komplexe-obete-a-co-s-nim/.)
Ak si v niektorej situácii obeť a máš ju vo svojom vlastnom systéme poznania kvalifikovanú ako normálnu, t.j. že si neobeť, nemáš ju vždy možnosť objektívne posúdiť svojim pocitom, čo vlastne si, pretože tvoj pocit je nastavený na neobeť. Je to rovnaké, ako keď máš zo športu alebo pri bojových umeniach zvýšený prah vnímania bolesti, určitú bolesť už nevnímaš, to ale neznamená, že si práve nedostala odniekiaľ kopanec …
@ Duhovymotyl – to som napísal vo svojom úplne prvom komente hore – ak by Walsch napísal, že okolnosti sú vždy neutrálne a pocit/postoj obete si vytvárame samy, naozaj nepoviem ani slovo. (V rámci karmy to funguje napr. ale presne naopak ako píše Walsch, že samy si vytvoríme okolnosti, v rámci ktorých sa ocitneme v roli obete, či už kvôli lekcii alebo ako vyrovnanie energie). V jednom ale nemáš celkom pravdu, ak žiješ vo vnútri ako neobeť, navonok si tiež neobeť – jedno je spojené s druhým. Vonkajšie je prejavom vnútorného. Ak si navonok obeť a vo vnútri “žiješ slobodne ako neobeť” je to iba únik, alebo kompenzácia, posunula si si vnímanie, aby si necítila nepohodu (ale kompenzácia môže byť dočasne potrebná, kým nenazbieraš odvahu a zámer sa tomu postaviť).
@ Čikitet – hej, je to o zrušení alebo rozširovaní hraníc. Neviem síce, či sa tým dá hneď stať tvorcom, ale to je asi individuálne … 😉 😉
******
Sú niektoré témy, ktoré sú z hľadiska energie kľúčové, jednou z nich je postoj obete, ktorý na seba viaže veľké množstvo energie. Viem to z vlastnej skúsenosti a nakoniec naguali (staršej éry) na to používali hoci aj dosť drastické techniky – hľadanie si a život s tyranom, ktorý ich mal vymaniť z pozície a role obete. Preto je to myslím pre každého, kto hľadá a chce dať dokopy svoje kúsky roztratenej energie dosť dôležité. Obeti energia uniká, prípadne si ju blokuje vo veľkom štýle.
Tak zatiaľ dobrú 🙂 .
Páči sa miPáči sa mi
Nik,
pokračujem v “maní problému”… 🙂 Ak “obeť” je objektívna kategória a meria sa tým, že niekto iný mi povie, či sa hnevám… ďakujem, ale toto je za mojou hranicou. Myslím, že by som neuverila, ani keby mi každý jeden zvyšný človek na svete tvrdil, že som obeť. Ja si svoju vlastnú mienku asi cením najvyššie. 😉
Tak nejak chápem, čo asi chceš povedať, ale napríklad odkiaľ berieš tú istotu, že cez hnev vytestuješ každú “obeť”? A teraz prichádza ten Überhammer – a k čomu ju testujeme? Pretože ak je “obeť” objektívna kategória, vieme ju zadefinovať. A zatiaľ sme to ešte neurobili, takže je možné, že každý z nás hovorí o niečom úplne inom.
Teda: ako presne podľa teba vyzerá kategória “obeť”? Aké príznaky/prejavy vedú k zaradeniu do nej?
Páči sa miPáči sa mi
Heli, ťažká otázka. Je obeťou žena, ktorá sa nechá otĺkať v manželstve a je s tým uzrozumená? Vedome príjma rany a nič s tým nerobí (vyhovorky, strach, nedôvera v seba)? Je masochista obeť? Je ten, čo sa stále sťažuje na vonkajšie faktory, nevidí svoju zodpovednosťale viní všetko a všetkých okolo obeť? Slaboch možno 🙂 ja už som neviem ani zadefinovať obeť. Aj ťa niekto zrazí na prechode alebo do teba udrie blesk? Shit happens
Páči sa miPáči sa mi
V mojom živote bolo obdobie, kedy som bola (nie cítila sa) obeťou. Z tej doby si nepamätám zlosť, iba strach a smútok. Paradoxne som vtedy prežívala aj šťastné chvíle radosti a nadšenia, keďže ide o dlhý úsek života. Nemala som potrebu to riešiť, kým som si neuvedomila, že som obeť. Vtedy som začala robiť kroky, tvoriť situácie, aby som nebola obeťou. Preto mi je Walschov citát blízky. Vlastne som obeťou nebola, kým som si to neuvedomovala.
Páči sa miPáči sa mi
Nik nám povie iba svoj názor. jeden z názorov, ktoré tu odzneli. Ja sa snažím na to ísť z inej strany.
Páči sa miPáči sa mi
Zle som umiestnila príspevok, reagujem na Sun z 12:35
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavé, že si uviedol bojové športy. Tie som dlhšie robila a máš pravdu, že sa ti zmení prah citlivosti na bolesť. Nemáš však pravdu v tom, že sa staneš neuvedomelým voči kopancom. Práve naopak. Vieš úplne jasne, čo sa deje, čo robíš ty a protivník, ale ostávaš neotrasený. Práve touto kontrolou nie si obeť. Rozumieš situácii, vieš ako si sa v nej ocitol, ako z nej von a aký je v tom celom tvoj podiel zodpovednosti. To je to, o čom hovorím. Nie pocit obete, takze žiadna obeť. Neviem už ako to vysvetliť 🙂 Veci sa ti nikdy nedejú.
Páči sa miPáči sa mi
Pre toto je dôležité, aby sme si povedali, čo pod “obeťou” rozumieme. Lebo ty a ja to definujeme “zvnútra”, od svojho pocitu, ale ak je to pre Nika objektívna kategória, tak ju definuje nie z pocitu, ale z niečoho iného – a to niečo iné ešte stále nepoznáme, takže hovoríme celkom mimo seba.
Páči sa miPáči sa mi
Hm, je možné objektívne zadefinovať šťastného človeka, ak sa on takým necíti? Podľa čoho? Že sa usmieva alebo podľa čoho? A nahnevaného podľa kriku, úverov alebo červenej tváre? Ak nie je kongruencia medzi pocitmi a telesným stavom, kto dokáže posúdiť?
Páči sa miPáči sa mi
Haha, že úverov. iPhone má svoju predstavu 🙂 malo to byť úderov 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, to je práve ono… My to vnímame takto, z pocitu, ale možno je aj iný spôsob vnímania, ktorý my nepoužívame, pretože ho nepoznáme.
Keď som si po x-tý raz pozerala Nikov komentár, napadlo ma, či on nedefinuje obeť od spôsobu, akým ona využíva svoju energiu – kto neoptimálne (teda so stratami), tak je “obeť”, aj keby sa v tom cítil dobre. Niečo ako “energetický rozvojový potenciál”. Kým ho máš, si obeť, keď ho už nemáš, si… človek poznania? Neviem…
Je to len jedna z možných interpretácií. Potrebujeme od neho vydefinovať, aby sme sa vedeli naladiť na jeho myšlienkovú vlnu.
Páči sa miPáči sa mi
Sun, vzhľadom na tvoj posledný komentár sa mi otvára panoráma a pýtam sa – existuje vôbec niečo také, ako “obeť”? Len preto, že to ktosi takto definoval a nám sa hodí do škatuľky? Možno áno, neviem…
Páči sa miPáči sa mi
Nenechaj sa ovplyvniť slovom. Slovo je len slovo. Nazvi to hocijako, ak (a tu myslím skutočne AK) to kategória je, bude napriek tomu, ako ju nazveš. A bude vtedy, ak dáva zmysel. A my sa máchame v našich hlavách miesto toho, aby sme počkali na odpoveď od Nika. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ok, len som si pozrela výkladový slovník SJ – význam slova obeť. Ak niečo nazvem čokoláda a myslím tým jahodu, asi príde k nedorozumeniu…
Páči sa miPáči sa mi
Hmmm… Teraz potrebujem povedať niečo a neviem to povedať láskavo 😕 , takže sa vopred ospravedlňujem… Jedno, čo som sa pri spracovaní Kryona naučila, bolo hľadať to spoločné/podobné pod tým rozdeľujúcim. Hľadať taký uhol pohľadu, z ktorého aj tie “drísty toho druhého” začnú dávať aspoň nejaký zmysel… Dovtedy som bazírovala na slovíčkach a prela sa do krvi… Ale presne ten prístup, hľadať rozdeľujúce a “nepravdu toho druhého”, z nás robí tie spomínané “obete” – pretože pripúšťame, že je nedokonalý SVET, nie NAŠE VNÍMANIE… Sorry ešte raz, ale toto fakt neviem povedať inak. Bola som (a možno ešte stále som) tam a poznám to z vlastných chýb a precitnutí. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun, veď presne o tom hovorím… 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ale veď ja hľadám. Inak by som tu stále neotravovala s komentármi 🙂 lebo ma skôr štve, že asi stale nerozumiem. Len poukazujem na to, že ak sa niečo pomenuje možno iným slovom, ktoré sa bežne používa s iným významom, príde k nedorozumeniu. Pozerala som si fakt významy slova obeť aj victim, či mi niečo neušlo – nejaký iný skrytý význam.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Počkáme na Nika a jeho definíciu, aby sme sa dozvedeli, co tím chtěl básník říci 😉 …
Páči sa miPáči sa mi
Toto asi nebude vyčerpávajúca definícia a radšej by som to ani ako definíciu neuvádzal – obeť je prosto stav, ktorý nás energeticky zväzuje a v závislosti na tom, z akého sociálneho, rodinného a kultúrneho prostredia vychádzame a kde sa v poznaní seba nachádzame, tak sme si ochotní pripustiť niektoré alebo všetky situácie, kedy obeťou sme. Uviedol som predtým príklad – hnev je prejav, keď je bytosť v stave obete. Sebaľútosť podobne … Prítomnosť tyrana v živote, napr. ten tvoj sused Sun, alebo šéfka u Lilah sú zrkadlom niektorej časti obete vo vašej bytosti, ktorá si tyrana pritiahla, aby sa stavu obete zbavila … (Tenshi – nevyjadril som sa presne pri tých športoch, chcel som povedať, že ak sa prah bolesti zvýšil, telo určitú bolesť stále vníma a uskladňuje.)
Nezdá sa mi však, že univerzálna definícia obete niekomu niečo vyrieši. Obeť je zauzlenie energie individuálnym spôsobom a na to si každý musí prísť sám. Uviedol som niektoré vodítka, ktoré pomáhajú mne, nemusia však inému, možno nie práve v tomto čase. Podstatné je mať zámer svoju bytosť z týchto situácii oslobodiť. Toto by asi mohla byť univerzálna definícia z opačnej strany, nie o tom, čo obeť je, ale ako z toho von. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nik, toto sa mi páči, že sa v nás zrkadlí tá časť obete, ktorá nám do života pritiahne tyrana. To mi dáva veľký zmysel.
Lenže mi to stále nevylučuje, čo hovorí Walsch, že je nemožné, aby sme boli obeťou okolností, ktoré samí vytvárame (vytváranie, tvorenie ja vnímam ako tvorivý vedomý proces, opraty v rukách).
Páči sa miPáči sa mi
Nik, súhlas. Asi by sme sa dokonale motali dokola a skončili by sme s obeťou niekde pri tautológii 🙂 Dôležité je ako z toho von. Mne pomáha práve to uvedomenie, že nemôžem byť obeťou. Že za všetko buď nesiem zodpovednostalebo shit happenned. Ale každý shit sa dá prežiť. Takže ak príde pocit obete (u mňa sebaľútosť), začnem bojovať a hľadať cestu von. Hnev je u mňa skor strach, nie pocit obete. A ak cesta von hneď nie je možná (napr. teraz ja dlho v špitáli), tak sa to snažím prežiť tak dobre, ako sa len dá. Bez sebaľútosti, hnevu, hľadania vinníka a pod. Bola by to zbytočná strata energie. A pomáha mi veľmi modlitba. Aké máte vy recepty?
Páči sa miPáči sa mi
Smiem sa prejaviť ako hnidopich? 😛 Povedzte, že smieeeeeem!
Nik, píšeš: “Nezdá sa mi však, že univerzálna definícia obete niekomu niečo vyrieši.” A vieš čo? Už vyriešila – nám… konečne sme sa pochopili! 😀
Ja mám najnovšie zasa “novú teóriu” – nie že si veci do života “priťahujeme”, ale že veci v tom živote “sú” a my podľa toho, ako sme energeticky rozhodení, ich buď registrujeme alebo nie – a keď ich registrujeme, buď v nás vyvolávajú silnú (zlosť, strach, bezmocnosť) alebo slabú (počudovanie) emotívnu reakciu. Z tohto hľadiska je u mňa ne-obeť ten, kto síce registruje (=má dostatočne citlivé vnímanie), ale emotívne nereaguje (z intervalu zdvihnutie obočia až “beriem na vedomie”).
A teraz odpoveď pre Tenshi – zvykla som si klásť priebežne bez nejakého špeciálneho dôvodu otázku “čo práve teraz robíš?” A fakt je, že ma niekedy zastaví v rozbehu 😛 .
Páči sa miPáči sa mi
Koment som dala omylom nižšie..
Páči sa miPáči sa mi
” ale že veci v tom živote “sú”” – ano Heli, siet, po ktorej klze dusa je utkana .. a aj ked uzly su dane, vlakna su elasticke a do jedneho uzla sa da dostat viacerymi cestami 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no dobre. a ked teda uz mam zamer dostat sa z obete von a ono furt nic? iste, poznam aj to co Tenshi spomina, prezit najlepsie ako sa len da, ale to stale este pre mna nie je vybavena vec. Lebo to vyzaduje furt istu snahu, namahu, pokusy o ktorych vysledku nikdy neviem ci budu fungovat alebo nie. Takze dako furt nemam tu svoju energiu pozbieranu a blbe je ze ani neviem, ci som uz vobec nieco pozbierala, napriek tomu ze zameru zbierat som si vedoma uz dost dlhu dobu….
Páči sa miPáči sa mi
Ja som pragmatická. Pokiaľ ma udržiavanie istého stavu stojí príliš veľa námahy, smútku alebo bolesti a na druhom konci nie je veľká motivácia “odmeny” a hlavne zlepšenia, odchádzam zo situácie, kde sa môžem cítiť ako obeť. Nemyslím, že máme ostať v každom type situácie a držať a usmievať sa. Ak je cesta von a je dostatočne lákavá.. Ak radšej ostávaš v stave obete, asi ti tam niečo veľmi vyhovuje. Stále sú tie váhy naklonené v prospech “ostať a nemeniť”. Alebo dúfaš (možno zbytočne) v zlepšenie. Deux et machina
Páči sa miPáči sa mi
Deus ex machina. Ten iPhone si predpisuje ako chce. Prepisuje
Páči sa miPáči sa mi
to sme sa asi nepochopili, mala som na mysli celkovy stav, kedy som stale v roli potencialnej obete, preto odchod z jednej konkretnej situacie je len docasnym riesenim, nakolko za rohom si vytvorim dalsiu…
Páči sa miPáči sa mi
zaujima mama skor ako opustit ten energeticky stav, nie konkretnu situaciu
Páči sa miPáči sa mi
Aha 😉 tak to netuším. Tak ako je podľa mňa ľudské dostať sa do stavu hnevu, sebaľútosti alebo šťastia, nedá sa tomu vyhnúť. Len to rozoznať a skorigovat podľa mňa. Chcela by si byť bez emócií? Podľa mňa si nemôžeme vybrať len tie pozitívne.
Páči sa miPáči sa mi
Keď si povieš v tej situácii, že nie si obeť, nemôžeš byť a je v tvojich rukách to zmeniť – zmení sa pre teba niečo v percepcii alebo nie?
Páči sa miPáči sa mi
no ved to je prave to, ja mozem upravit svoju percepciu, ale situaciu tym nezmenim. viaze sa mi k tomu moja skusenost s kolenom. mala som potrhane slachy, vsetky objektivne faktory nasvedcovali tomu, ze to koleno je pokazene a nemoze fungovat. vedome som sa postavila proti tomu, povedala som si ze koleno je ok a nemam s nim najmensi problem. Naozaj som nijaky problem nepocitovala, to vsak neznamena ze vo vnutri sa nediali veci, napriek tomu ze moje vnimanie, bolo ine. zmenila som to dokonca do tej miery, ze nefunkcne koleno fungovalo, nesposobovalo nijake problemy, ale to co sa dialo vnutri s tymi tkanivami bola uplne ina realita. dospelo to do isteho bodu, ked mi nahle vypovedalo sluzbu. Mohla som sa nadalej udrziavat v tom ze je to ok a nemam problem, dokonca som mala tuto cestu potvrdenu aj racionalne, ako jednu z diagnoz. Ale citila som ze asi je cas riesit problem, ktory napriek majstrovskemu fakeovaniu nezmizol, len sa tak zazracne zamaskoval, ze aj odbornici krutili hlavou. No a napriek tomu keby som pokracovala dalej, ten nevnimany, ale existujuci problem bol na ceste do stadia, kedy by sa uz nebol dal len tak jednoducho riesit. takze mna vlastne teraz zaujima, ci existuje moznost, ze sa dostanem do takeho stadia, kedy nijaky problem s kolenom jednoducho nevznikne. Ak som to spravne pochopila, tak taka moznost existuje. Len ako sa k nej dopatrat, respektive ako si aspon odkontrolovat, ci sa aspon nejako priblizujem.
Páči sa miPáči sa mi
Tak v nevnímaní reakcií a signálov tela sa vyznám 🙂 To je zase pre istý čas výhodné, ale dlhodobo sa ti tá ignorácia prejaví. Riešenie nie je v popieraní reality, ale v rozpoznaní, akceptácii a rozumnej korekcii stavu, ak sa dá. Ignorovanie objektívnej reality (potrhané šľachy) nie je dlhodobým riešením. Tak ako nie je riešením napr. prijímať údery od muža (klasický prípad obete), oddeliť sa od tela a myslieť si, že to zmení objektívnu realitu. Ja vtedy skúmam svoje motívy. Prečo som ignorovala signály? Presvedčenie, že myseľ je silnejšia ako telo? Na tele nezáleží? Strach z operácie? Strach zo straty zamestnania? Jednoducho hlúposť? 🙂 Princípom u mňa je poučiť sa a neopakovať postupy a rozhodnutia, ktoré mi ubližovali.
Páči sa miPáči sa mi
Niekedy nastane čas na to, aby sme si zahrali rolu obete, možno aj to nám v konečnom dôsledku nejakým spôsobom prospeje.
Tak ako povedal Iskra, tiež sa rada s niekym porozprávam, keď sa cítim obeťou, dokonca aj to ho-oponopono máme spoločné. Okrem toho donekonečna otravujem VJ a pýtam sa, či je táto rola v tejto sezóne pridelená mne a ako dlho ju mám hrať. Niekedy sa mi odpovede nepáčia, frflem, ale hrám s presvedčením, že včas spoznám kedy a ako zo situácie von. Učím sa dôverovať sama sebe a ak si pýtam radu tak len od takých ľudí, ktorí sa ma nesnažia iba upokojiť a pritom majú negatívny postoj, ale od takých, ktorí “vedia”.
Páči sa miPáči sa mi
Tenshi, ale tym ze som vsadila na moznost zhmotnovat, sustredila som sa na to, ze potrhane slachy drzia. To nebolo obycajne popieranie reality, to bolo take popieranie reality, ze ta realita sa zacala menit inym sposobom, ale aj tak na prd. Dokonca som si ich aj akosik polepila, lebo sa mi tam zacala vytvarat hmota, ktora to akoze drzala dokopy. Lenze ta hmota zacala kostnatiet, tak casom by to dopadlo tak, ze by drzalo tak ze by som nim uz nepohla. No a to ma ani vo sne nenapadlo.Proste mojmu kolenu sa nijako nepodarilo vymanit sa zo stavu obete, barsako som pristupovala a menila….
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, uz rozumiem. Od minulého roka uz takto nezhmotňujem, lebo ono sa to silou vôle a môjho tlaku začalo akosi vo fyzickej podobe napĺňať, ale celkovo to bol nebezpečný fu*k up. Tak som to zobrala ako lekciu, kde nemusím, lekárom do toho nekafrem, meditáciami a dlhými úvahami som si uvedomila, kde mám bloky a čo ma vlastne do tej situácie priviedlo a odovzdala som výsledok do rúk vyššej moci. Niekedy sa totižto môžeš aj pototo, spraviť dvesto techník a aj tak to dopadne inak. Ale vždy tak, ako to má byť. Pre teba koleno, pre mňa dieťa, pre Iskru žalúdok… Ale nehovorím, že sú techniky nanič, práve naopak. Len to možno nakoniec aj tak nebude v tvojich rukách. Alebo to zrazu celé vyčistíš nejakou inou “obeťou”, teda že sa vzdáš dobrovoľne veľmi cenenej “veci”. Alebo ťa to malo naučiť neľpieť na jednej veci, pre teba možno kľúčovej, teda tanci. Ja som to pochopila tu, v nemocnici. Nemáš lepší liek proti wirkoholizmu, ako keď dobrovoľne ostaneš mesiace v špitáli a vzdáš sa tým jednej z najdôležitejších časti svojho zivota.
Páči sa miPáči sa mi
no ja som koleno pouzila ako priklad ktory sa mi sem hodil na ilustraciu. Mna to urcite neoducilo lpiet na tanci, ja som pokracovala. Teraz je s kolenom uz par rokov ticho. Neviem co ma to naucilo, mozno tak nabada ma to ze si mam verit, lebo az tak uplne to nikdy neposerem, to mi tak znie v hlave ako dake poucenie, takze okolo toho sebavedomia sa to predsa len toci.
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa zvykne opakovať situácia, ak som ešte úplne neprišiel na to, čo je jej hlavný “spúšťač”, teda čo bolo úplne na začiatku, keď došlo k zacykleniu. V tomto je fajn hooponopono, lebo to nehľadá príčiny, ale niekedy treba byť dosť trpezlivý, než sa to zase podarí očistiť. Rekapitulácia je v tomto taká zdanlivo razantnejšia, ale aj to je niekedy iba zdanie, hlavne ak sa stále nedostavuje žiaden výsledok. Mám pocit, že na niektoré veci potrebuje proste dozrieť “čas”, alebo čo a na to pomáha mne iba trpezlivosť a “viera”. Vtedy mi pomáha sa poriadne vyrozprávať, zdôveriť sa 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pekne 🙂 A patrat treba nielen po spustaci, ale aj co ma v tej situacii drzi. Ake motivy, strachy a postavit sa tomu cestne celom. nemyslim si, ze sa nevyhnutne situacie opakuju, však sa ucime a zdokonalujeme na chybach.
Páči sa miPáči sa mi
hm…hooponopono je fajn, momentalne mi funguje ako taky C vitamin, posilni, niekedy aj krasne vyriesi, ale neni to antibiotikum a potrebovala by som vediet ci davat toho viac, alebo furt alebo co, aby to riesilo celkovy problem s imunitou 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mňa dopredu potiahol Sánchez a jeho úvaha, čo mi ktorá transakcia dá – dodá mi energiu alebo ma oberie o energiu? A tie “oberavé” potom kopnem do zadku s gustom, ktoré mi DODÁ energiu. 😛 Článok je tu:https://eprakone.wordpress.com/2011/04/28/stalkujeme-nase-energeticke-vydaje-1-energeticka-kvalita-nasho-konania/
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, ja som na tom podobne s tým mojim verdom 12stnika (záležitosť posledných 23 rokov). Momentálne je už 3 mesiace kľud a ja som happy totálne, ale keď bolo v Marci zle, tak to bolo asi najhoršie za celý tento život a potom nastalo obdobie kľudu.
Dáva mi celkom zmysel to, čo písal Nick, ale chce to naozaj otestovať, aby tomu človek naozaj chápal/poznal a to si zatiaľ sám ešte netrúfam, ale ty nie si až taký “bojko” ako ja, tak možno potom až to budeš mať otestované, budeš ty radiť mne a toto ma naozaj zaujíma 😀
Páči sa miPáči sa mi
@ Matrioshka – uviedla si veľmi dobrý príklad s tvojim kolenom, sám by som nevymyslel lepší … 🙂 Popíšem niektoré veci, ktoré používam ja, čiže zober si z toho to, čo ťa osloví.
Pasívne/aktívne techniky – často najdôležitejšie. Používam vtedy, keď niečo potrebujem riešiť, ale nemám na to čas, alebo chuť 😉 . Bachové esencie (alebo aj iné) – dokážu otvoriť problém, čistiť ho, priniesť ti do vedomia o čo vlastne ide. Bachové si môžeš aj sama mixovať, do alkoholu si nakvapkáš niektoré podľa preferencie. Dávkovanie si vytestuješ, neskôr podľa skúsenosti, zvyčajne niekoľko kvapiek ráno pod jazyk, alebo pred spaním ak chceš mať divoké sny … 🙂 – Flakóny Aura-soma, natierajú sa na príslušnú oblasť tela, silnejšie ako esencie, pôsobia aj niekoľko dni alebo týždňov. Je ich cca 110, sú veľmi rôznorodé, vedia všetko čo Bachové, otvoria aj hlboké témy, vedia dať do vedomia o čo ide, mnohé sú na lepšie spojenie s ďalšími bytosťami (niektoré sú aj na kolená). Sú k tomu aj karty, čiže si ku problému môžeš vytiahnuť napr. 4 a jedna ti povie o čo ide, ďalšia ktorým flakónom sa to rieši, ďalšia povie kde to vzniklo a posledná aký bude výsledok … … – Binaurálna alebo iná hudba cez slúchadlá – podľa situácie, môže v pozadí fičať celý deň … 😉 Aktívny prvok spočíva v tom, že vedia dať do vedomia o čo ide.
Aktívne/pasívne techniky – pasívne stále preto, lebo nie sú priamo orientované na vedome poznanie, skôr na uvoľnenie a harmonizáciu energie. Keď nie je niečo vo vedomí je dosť veľký predpoklad, že sa to zopakuje, pretože si nemáš na základe čoho vytvoriť nový harmonicky spôsob správania/vnímania. Čiže hoponopono, Castanedová rekapitulácia, tensegrity, zham-zhung, bojové umenia, šport, príroda.
Aktívne techniky – kineziológia, rodinné konštelácie, niektoré formy hypnózy alebo sebanaprogramovania, Matusová rekapitulácia (robí sa technikami cez rastliny,.., v princípe cez 6. čakru). Každá z týchto techník ma spôsob definitívneho vyriešenia problému cez všetky telá, inkarnácie,… niekedy sa kombinujú s pasívnymi pre ľahší priebeh alebo korekcie energie. Odporúčam zvládnuť jednu z nich, všetky sa dajú robiť samostatne bez potreby ďalšieho človeka.
******
Ešte tri aspekty – zámer, x-faktory, ženy.
Zámer – nie je to len rozhodnutie. Ak by si bola Marco Pólo, tak rozhodnutie je napríklad deň vyplávania z prístavu. Zámer je jeho loď s posádkou – akú si ju postavíš (niekedy počas mnohých životov), ako sa o ňu počas plavby staráš, ako ju riadiš, tak tam sa dostaneš.
X-faktory – termín z kineziológie, v mágii sú to napr. elementály – ak si v niektorej sfére opakovane zlyhávala, mohla si si na energetickej úrovni vytvoriť tzv. elementálov, aby ťa v čase, keď nemáš dostatok vlastnej vôle alebo slabý zámer podržali v konkrétnej situácii (sme magické bytosti ako hovorieval Don Juan 🙂 ). V súčastnosti, ak sa v podobnej situácii ocitneš, tak sa automaticky aktivujú, napr. pri stretnutí s nadriadeným ti môže nabehnúť automatická asertivita, hoci nie je potrebná a ty si v pohodovej nálade … Kým ten x-faktor existuje, nepomôže ti úplne žiadna z horných techník, pretože po vyriešení situácie ti to x-faktor/ementál postupne celé znova vytvorí. Na x-faktor však môžeš niekedy prísť až vtedy, keď tému spracuješ štandardne.
Ženy – ste krajšie, inteligentnejšie, silnejšie, flexibilnejšie, vnímavejšie … ako my muži, máte však danú jednu vec – automaticky filtrujete nás mužov. Čiže príklad – opätovne ti nabieha nedostatok sebadôvery (koleno), hoci to vo vlastnom živote, alebo v situáciách neriešiš. Je predpoklad, že vlastne filtruješ manžela/partnera/milenca/bývalého ktorý má tento problém. Preto odporúčali napr. naguali ženám ako základ zrekapitulovať všetkých mužov v živote. Čiže v domácnosti, ak riešiš niečo ty sama, potrebuješ natrieť alebo nakvapkať aj manžela, pretože v rámci energie ste jedno. V prípade milenca je možné, že filtruješ jeho manželku, deti, matku, prosto kohokoľvek, kto ma nižšiu alebo disharmonickú energiu.
Naprieč všetkým vedia pomôcť spriaznené bytosti ako stromy, zvieratá, anjeli, kamene …
Ako sumarizácia hádam stačí. Praxou potom získaš ďalšie a ďalšie poznatky.
Páči sa miPáči sa mi
uf, tak to je huste, tak to nacim ist na to vod podlahy a totalne systematicky. Lebo z uvedenych technik, kde tu nieco pouzijem, pobabrem to ci to, ale vysledok vlastne zodpoveda mojmu momentalnemu pocitu, ze len sem tam trochu poosetrujem, ale vlastne sa nic zasadne neriesi. dakujem. toto skusim premysliet a pripravit na obet daky zabijacky plan 😆
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Svojho času som čítal Elizabeth Haich a v jednej časti keď už riešila terajší život, použitie jogy atď. tak uviedla, že sa začala pozorovať a riešiť v každom okamihu života (voľná citácia) – vtedy sa mi to zdalo dosť hard core až fanatické … 😉 Časom som zistil, že ak sa to nerobí takto, stále a bez výnimky spadneš späť do svojej štruktúry terajšieho JA, pretože energetické siločiary, x-faktory, sociálne prostredie, atď. ťa drží a priebežne monitoruje, či si stále in. Alebo si potom vypracuješ systém únikov, ktorý ťa bude držať v presvedčení, že si niečo vyriešila, hoci vlastne vôbec nič …).
Môžeš to zobrať tak, že je forma štandardného vývoja, ktorý sa realizuje v tisícročných cykloch, kde celé národy a v nich jednotlivci prechádzajú a riešia spoločné témy a tým sa postupne vyvíjajú (alebo degenerujú, čo je tiež forma vývoja) a potom môžeš použiť niečo z toho čo som napísal (alebo iné veci na tomto blogu) a sú to v podstate také techniky na individuálnu vývojovú skratku. Nie každý pre to môže mať inklináciu, záujem alebo pochopenie 🙂 , ale to vlastne do istého času nemusíš riešiť.
Páči sa miPáči sa mi
nik, u Haichovej som sa pozastavila presne nad rovnakou témou. Lenže, aj keď sa akokoľvek snažila kontrolovať, veci sa jej “diali” už aj z dôvodu sociálno-politického a historického kontextu. Niečomu sa jednoducho nevyhneme ani používaním všetkých možných známych a dostupných prostriedkov.
Páči sa miPáči sa mi
@ To verím, ibaže ja som písal o niečom úplne inom … ;-).
Páči sa miPáči sa mi
@ Jarah – chcel som tým povedať, že na jednej strane stojí pozorovanie a riešenie situácie smerom k odstráneniu problému (ako som sa vyjadril ja) a na druhej strane potom pozorovanie a kontrola nad situáciou (ako si sa vyjadrila ty), čo je zafixovanie aktuálneho stavu a snaha o zabránenie akejkoľvek zmeny v tom, čoho sa kontrola týka. V tom je aj rozdiel medzi vývojom a stagnáciou.
Páči sa miPáči sa mi
nik, v poho, tak nejako som to pochopila. Cítim, že toto je miesto, uzol, na ktorom musím zapracovať. Možno aj iní… pretože na zdanlivo jednoduchom výroku sa rozpútala veľmi tvorivá diskusia. Ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
Niektoré veci si naprogramujete dopredu aj na niekoľko rokov alebo desaťročí.
Všetko na čo pomyslíte sa v okamihu vytvorí. 😀 Ale kedy to vpustíte do života, to už je iná téma :lol:… myseľ pracuje rýchlo, ale zážitky prežívate v čase. 😆 Prichádzajú podľa vašich pocitov …čím viac bránu pocitov otvárate …tým silnejšie sú zážitky…dokonca ich môžete považovať za zázrak (pri nevedomosti vlastnej tvorby). Problém je vo vašom nesúhlase s tým, čo ste si nevedome stvorili hi hi hi 😛 ..potom sa v tom plancete a nevidíte východisko. No a to je jednoduché…stačí zabudnúť a venovať sa pozitívnym myšlienkam 😆 .
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet, daj radu, ako si sa ry k tomu dopracoval. Viem, že každého čaká jeho vlastná cesta, ale nejaká indikácia by bodla.
Páči sa miPáči sa mi
Udičky, napr…”tak toto som už zažil ” ale nikdy som tam nebol …a začal som si myslieť, že som jasnovidec…. napokon sa mi to stávalo častejšie …potom som chodil na miesta tých príbehov a menil som ich priamo na mieste 😀 . No a vždy som sa snažil prísť na to, ako to funguje 😀 .. Lebo zázrak je iba dovtedy, pokiaľ v neho veríte..ale ak prídete na to, ako sa to robí, je po zázraku..ale za to má výhodu …stále mám čo študovať a stále sa mám čomu diviť :lol:..a vždy sa pýtam “kto som?” a “čo sa tu deje?” lebo, ak som obviňoval okolie..tak som zažíval to, s čím som nesúhlasil …ale, ak som si našiel na každom príbehu niečo pekné, začali sa postupne diať zázraky 😀
Páči sa miPáči sa mi
kontrolujte svoju reč..o čom negatívne hovoríte, tak to ste stvorili a to prichádza 😕
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, Čikitet 😀
Páči sa miPáči sa mi
áááno…..za všetko pekné zaďakujte …VŠETKO má radosť s poďakovania a bude vám poskytovať viac príležitostí pre poďakovanie 😀
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem Cikitet, ty si taka velka udicka pre mna..neuveritelne, ale ta rada s dakovanim za vsetko pekne a dobre je skutocne pravdiva..tento tyzden mi je toho potvrdenim.. 😀
okrem inych veci, napriklad stretavanie milych ludi, prijemnych, ustretovych, prajnych a vdacnych, dostavam, kazdu chvilu nejake necakane darceky od cudzich ludi a nestacim sa divit ..
a len taka blbost ale posledne mesiace som pri jazde autom stale natrafila na nejakych zdrzovacov..furtom ma to skusalo v trpezlivosti a ci zachovam klud..nic sa nemenilo ci som vydrzala alebo nie, ,ked jeden odbocil, druhy okamzite nabehol..jasne ze som kolkokrat nevydrzala a nakoniec vypenila..no a kazdy den sme isli nanovo..minuly tyzden som mala zrejme poslednu kvapku a pohar sa naplnil..v najtazsom momente ked som uz nevedela ako dalej, okrem modlenia som zacala dakovat za veci pre nas mnohokrat uplne samozrejme..uz len moke telo ako zareagovalo, to bol zazrak..no a tak to robim kazdy den..no a co sa stalo, len jedno auto mi vletelo do cesty, aj ked mohlo pockat, ale ja namiesto nadavok som mu pekne podakovala ze mi vbehol do cesty a ze verim ze ma nebude zdrzovat…no a v zapati auto zrychlilo a dobrou 90 kou pqlilo cez dedinu a zmizlo vdial 😀
Páči sa miPáči sa mi
ĎAKUJEM 🙂 za odpoveď Čiki, tá posledná veta mi rezonuje v hlave… nájsť si na každom príbehu niečo pekné…
Páči sa miPáči sa mi
Cikitet a ty zvyknes dakovat? Mozno mi nieco uniklo, ale ja si nespominam ze by si sa tu niekedy prejavil dakovanim za nieco…Tebe dakovat zvyknu, to ano, ale ze by si ty, to ani moc ne, hm?
Páči sa miPáči sa mi
vždy ďakujem, ak príde niečo, čo ešte neviem 😉 a nemusím písomne …stačí vo svojej mysli a to zo všetkého činím ďakujem hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
nô naposledy tu na stránkach som poďakoval ” Martinke bosorke ” a tajne som poslal poďakovanie helar, za peknú hudbu ktorá ma potešila 😀 😛 Činte tajne a zjavne vám oplatím 😀 .
Páči sa miPáči sa mi