Našla som na internete:
Život od teba nič nepožaduje. Život nepotrebuje nejaké piesne a tance, ospevovanie, vzývanie, modlitby, pózy či poklonkovanie, aby sa k tebe “správal lepšie”. Život bude aj naďalej robiť to, čo robí… tvoriť a ničiť, tvorcov a ničiteľov. Navyše od teba nebude nikdy nič vyžadovať, ale ti poskytne všetko, čo požaduješ ty, aby si ako súčasť života mohol tvoriť a ničiť. Ak chceš, nahraď si slovo “život” slovom “Boh”. A takisto pokračuj spievať svoju pieseň a tancovať svoj tanec, ak ti to pomáha na tvojej ceste. Život vytvoril aj rôznorodosť.
Život vytvoril rôznorodosť. Všetky cesty vedú k definitívnemu porozumeniu. Nemusíme robiť rituály, združovať sa, ponižovať sa pred nejakým božstvom – to všetko sú len ľudské zdôrazňovačky nedokonalosti. Lenže viete čo? My nie sme nedokonalí – sme dokonalí v tej podobe, v akej sme, pre istý typ situácií, pre istý typ poslania. Máme svoju funkciu. Ak sa nám nepáči a chceme inú, skúsme sa posunúť – Život sa preráta tak, aby prázdne miesto zaplnil niekto iný… Život umožňuje. Človek obmedzuje (lebo si neverí, nepraje, bojí sa a podobne). Vždy, keď narazíte na obmedzenia, hovoríte s ľudskou interpretáciou čohokoľvek. Tá ľudská interpretácia to nemyslí zle (alebo aspoň nie vždy 😛 ); je to len tým, že Život je nekonečný a človek je konečný a preto jeho vnímanie má začiatky, konce a mantinely. Z hľadiska ľudstva ich potrebujeme. Z hľadiska Života nie. 🙂
Moje motto pre celý sebarozvoj: choď tak ďaleko, ako len dokážeš – a potom urob ešte jeden krok navyše. 🙂










Napísať odpoveď pre jarah Zrušiť odpoveď