Tak, ja mám včera za sebou nádherne “starací” deň zo strany Univerza 😛 … Mali sme stretko anonymných stalkovačov. Skupina bola z veľkej časti pomenená, po čase znova prišli Tina a Aniel a prišiel aj Roman, ktorý bol s nami prvýkrát. Okrem keckania (aj o Ruizovi, ale hlavne o všetkom inom okrem Ruiza 😉 ) sme znovu vytiahli ouiju. Bol nás celkom statočný kopec rúk na jeden malý klzák, ale nejako sme sa pomestili (ergo: sme dobrí ľudia 😉 ). Ešte predtým, pri keckaní, Roman vytiahol svoju obľúbenú otázku, ktorou ma “týra” už roky – čísla pre Lotto. Vtedy sme ho zrušili tým, že ak má vyhrať, Univerzum sa postará, aby vyhral, aj bez jasnovidného zisťovania čísiel. Ale pri klzáku sa tá otázka prirodzene vrátila.

Ale po poriadku. Vypýtali sme si 100% Svetlo – a prišlo 100% Svetlo. Energia sa postupne nabaľovala, len klzák lietal smiešne hore-dole. Pýtali sme sa energie na meno. Začalo vychádzať IDI – a nič. Znova sme sa pýtali – znova IDI a koniec. Vraj má pre nás dôležitú správu, ale potom vychádzali len spoluhlásky a my sme dostali takmer nekontrolovateľný záchvat rehotu. Požiadali sme aj o samohlásky – a potom šli len samohlásky… 😀 Parádne nás ťahali za fusakľu! Dôležitá správa bola pre Ambalu a znela veľmi zmysluplne: N. 🙂 Proste N. Nič viac. 🙂

Problém bol, že sa medzičasom energia nabudila do takej miery, že sme začínali mať fyzické prejavy nezosúladenia. Klzák lietal zo strany na stranu a dával bez zmyslu písmenká a čísla. Brneli nám ramená, nohy, plecia. Chytila som podozrenie, že ten klzák sa hýbe len preto, aby sme sa ho držali a aby sme kombinovali svoju energiu. Tina mi potvrdila, že nás vníma ako jeden kanál. Pecka.

Dali sme si prestávku a ja som použila nové kyvadlo od Amably (mimochodom, krásne a úžasne silné), aby som zistila, čo sa deje. Dostala som odpoveď v zmysle VSETCI VEDIA ODPOVEDE. Vtedy som si to vysvetlila tak, že všetci poznáme odpovede a nemá význam sa pýtať.

Po prestávke sa pokračovalo, ale Tina sa odpojila od klzáka, hoci v kanáli zostala. A vtedy sme nejako znova otvorili tému Lotta a odrazu začali prichádzať synchronicity: klzák sa 2x zastavil tak, že ukazoval 34, Tina dostala nejaké čísla, spolu s ňou sme synchrónne dostali “13”, Anielovi zazvonil mobil a kamarát mu rozprával o peniazoch (a vtedy kohosi napadlo, že práve idú čísla pre Lotto a ja som si uvedomila význam “všetci vedia odpovede”), Roman zdrapil pero a papier a zapísal si všetky čísla – a bol ich potrebný počet… 😀 Uvidíme, či niečo vyhral!

Energia bola taká silná, že som cítila, ako mi zátylok vyťahuje dozadu, tak na dobrý meter od tela. Musela som sa odpojiť, už som to nedokázala uniesť. Ja som v tom okamihu na rozdiel od Tiny z kanála vypadla, ale asi len na tak dlho, kým som sa nepozbierala – a potom som cítila energiu zas.

Začala ma bolieť hlava. Už stretko bolo na konci, decká sa rozlúčili a ja som švihala priamou cestou na kyvadlo a požiadala som Gabriela, aby ma dal do poriadku, nech nechytím migrénu.

Potom som sa pýtala na to, čo sa dialo. Dozvedela som sa, že energia v kanáli bol Ihderail, ktorému niekedy hovoria aj Idirail. Mňa to napadlo už keď klzák písal IDI, ale pretože som to ja a nemienila som ovplyvňovať, tak som si zakázala týmto smerom myslieť – a tým som možno znemožnila Ihderaelovi, aby nám povedal svoje meno. 😦

Tina energiu vnímala ako Radu 12tich, čo mne nič nehovorí, ale dozvedela som sa možno trochu viac o tom, kto je môj “veliteľ”. To je nevýhoda, keď ľudia pracujú s rôznymi systémami – všetko je doslova detektívna robota.

Poupratovala som, dala som mačičkám večeru a nakoniec som bola taká unavená, že som si prvýkrát tento týždeň pustila Televízne noviny. Motala som sa v kuchyni, vtom ma seklo v chrbte a ledva som sa doplazila do kresla pred telku a zvalila sa doň.

V telke práve bežal šot o niečom, v tom šote vystupovala nejaká pani na kameru a mne čosi dokliklo…

Než kolega odchádzal z Bratislavy, harmonizovali sme kalendáre a ja som zistila, že mám na stredu napísaný termín 11:30 Vozárová. Nepoznám nikoho s tým menom. Nič mi to nehovorilo. Ešte sme sa asi hodinu v tom rýpali, kto by to mohol byť; kolega taký termín nemal poznačený, takže sme ho považovali za niečo, čo sa týka len mňa. A skončili sme tým, že neviem a niekto na mňa bude márne čakať.

Obvykle nečítam mená tých, ktorých v telke ukazujú. Povedala však čosi, čo ma zaujalo, ja som sa pozrela a zistila som, že sa volá Vozárová.

🙂

Odrazu to celé do seba zapadlo: Toto je tá žena, s ktorou sa máme v stredu stretnúť, telefonovala som s ňou a je to zákazník nášho zákazníka. Čiže normálny biznis-míting.

V mihu som ťahala k mobilu a SMSkovala kolegovi, že už viem, kto to je – a čo s tým, keď on je preč a ja chodím po lekároch.

Univerzum sa postaralo, aby sme nezmeškali dôležitý obchodný termín. Synchronicity toho dňa skončili tou najväčšou. 🙂

(Mimochodom, meno a termín stretnutia sú zaručene celkom odlišné ako spomínam, ba dokonca by som nedala ruku do ohňa za to, že to stretko je skutočne so ženou… 😛 )