Je jedno, ako ničivo a obrovsky problém vyzerá teraz – nezabudnite, že ste videli pravdepodobne len vrchol ľadovca…
Na blogu Cesta lásky som našla článok o tom, čo problémy sú a ako vznikajú. Aj keď mi argumentácia celkom nesedí, ale myšlienky sa mi páčia a tak si ho prenášam aj sem:
Zkuste se svého problému dotknout, ošahat si ho. Nejspíše se vám to nepovede, neboť to, co označujete za problém není nic hmotného. Problémy vlastně neexistují. Aby něco mohlo existovat, aby to bylo „reálné“, muselo by mít hmotnou strukturu, muselo by to jít vidět. Nepochybně se vnitřně budete bránit a nesouhlasit. Pokud jste například zrovna přišli o práci, budete to vnímat jako problém. Ano, budete to VNÍMAT. To znamená, že před sebou ztracenou práci nemůžete vidět, nemůžete se jí dotknout, těžko s ní půjdete na procházku. Fyzicky prostě neexistuje. Jedná se o pouhý stav mysli, o myšlenku vašeho podvědomí, o reakci vaší mysli na vnější podnět.
Veškeré věci a situace, které vás v životě obklopují jsou pouhými věcmi a situacemi. To vy jim dáváte myšlenkovou energii, rozdělujete na dobré a špatné. To, co se vám zdá býti problém, je jen pouhý náhled na vzniklou situaci. Od počátku našeho stvoření si v sobě neseme zakódované informace, uložené hluboko v našem podvědomí, které nám říkají, jakým způsobem máme na danou věc pohlížet. Jde o vytvořené vzorce myšlení, v drtivé většině chybné a mylné. Pokud jste jako děti častokrát slýchávali hádky svých rodičů, např. kvůli nedostatku financí, máte v sobě hluboce zakořeněný vzorec myšlení, a pokud jste právě bez práce je to pro vás problém. Naučili jste se tuto situaci vnímat jako problematickou.
I když vaše životní situace nemusí být právě lehká, přestaňte na ní nazírat jako na problém, vnímejte ji jako pouhou situaci.
JAK SE ZBAVIT PROBLÉMŮ
Velice jednoduše – přestaňte se svými problémy ztotožňovat. Vy sami nejste svým problémem, pouze jste se ocitli v situaci, kterou nazýváte jako problematickou. Problém je ve své podstatě myšlenkou ve vaší hlavě, která reaguje na minulost a obává se budoucnosti. Přestaňte své problémy řešit – přijměte plně situaci, která ve vašem životě nastala. To neznamená být reaktivní, nesnažit se danou situaci řešit – právě naopak – snažte se z ní dostat co nejvíce toho půjde. Pokud cítíte, že máte jakýkoli problém, zkuste jej přestat vnímat jako problém a pohlížejte na něj jako pouhou situaci.
Buďte vděční, že máte problém, ale nebuďte svým problémem. Přijměte jej s pokorou a využijte jej ke svému růstu.
Kdyby nebylo problémů, nebylo by příležitostí…
OPRAVDU JSEM NA TOM TAK ŠPATNĚ?
Pokaždé, když mám tendence vnímat situace jako problém zamyslím se nad tím, jak dobře se ve skutečnosti mám. Když se trápím nad tím, že vydělávám málo peněz, nebo nefungují obchody, představím si všechny lidi, kteří právě nemají co jíst nebo možnost ulehnout do teplé postele. Někdy se mi stává, že mi vadí pár kilogramů tuků navíc na mém těle – a potkám člověka, který je plně odkázán na pomoc druhých, neboť nemůže hýbat rukama ani nohama. Až potom si uvědomím, že plně nedoceňuji všechno, čeho se mi dostalo. Možná právě prožíváte těžká období, možná jste přišli o partnera, své jistoty, o peníze, o všechno…
Ale vždy budete mít jediné, co vám nikdy nikdo nedokáže vzít – sami sebe. Když si naučíte vážit všeho, co máte i nemáte, když si budete plně uvědomovat svoji dokonalost a vnitřní podstatu přestanete vnímat problémy jako problémy. Stanou se z nich pouhé skutečnosti bez přiřazených negativních myšlenek či emocí. Začnete žít v lepším světě, bude se vám lépe dýchat a pocítíte více vnitřního klidu a míru, který je podstatou všeho.
Buďte pokorní ve své mysli. Potom objevíte Svět bez hranic. Přeji vám to z celého srdce.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
No, to je síce pekná teória, ale ako sa v praxi odosobniť od problémov, to nikto s istotou neporadí. Použijem príklad z článku – problém nemať prácu. Áno, ja nie som tým problémom, ale keď nemám na zaplatenie účtov a hrozí mi strata strechy nad hlavou, tak sa nemôžem tváriť, že to nič nie je. Je potom už o niečom inom, že ten problém je tu, aby som si z neho niečo zobrala. Ja si naopak myslím, že len plné ponorenie sa do problému, bolesti, prežitie všetkých aspektov s tým spojených, je cesta k uzdraveniu. Určite to nie je pozeranie na druhú stranu.
Páči sa miPáči sa mi
no hej, tiez sa trochu divim, ze utechou ma byt to ze problem je nehmatatelny. Ako ked si uz ani tu strechu nad hlavou nebudes moct nahmatat, mozno to este stale nebude problem ale zarucene to problemom zacne byt ked ti na tu hlavu zacnu padat krupy. tam by uz problem odhladujem mohol byt aj hmatatelny, ale mozno som len zbytocne paranoidna 😆
Páči sa miPáči sa mi
Jedna dobre cielená krúpa a je po probléme 😆
Páči sa miPáči sa mi
😆
Ja vnímam uvedomenie si problému tiež ako pozitívum, veď keby som to nebrala ako problém aj s emocionálnym precítením, čo by ma potom prinútilo hľadať nejakú alternatívu, ako sa toho problému zbaviť /zmena bydliska s možnosťou zamestnania sa, presedlanie na inú prácu, brigádovanie, požiadanie o pomoc druhých, …/? Však by som si hovkala bez problému a aj bez práce.
Ale chápem to z článku aj tak, že netreba sedieť so založenými rukami, ale vnímamať to ako situáciu, ktorá nás niekam dovedie, niečomu nás naučí /napr. ako sa chrániť pred padajúcimi krúpami 😆 / A možno presťahovaním sa za prácou stretneme navačšiu lásku svojho života… 😆
Prijímam tak svoju situáciu /prišla som o prácu, som z toho smutná/, ale zároveň hľadám riešenie.
Z článku by bol problém asi to, keby som si z tejto situácie zobrala hlavne: prišla som o prácu, nedá sa už ináč, som neschopná, už si nič nenájdem,.. a v tom by som si hovkala 😉
Páči sa miPáči sa mi
Áno, ale môžem sa na to pozrieť aj tak, že fíha – padajú krúpy. Najprv zachránim max. čo sa dá (dám presne 100% koľko je treba), potom sa schovám, aby na mňa nepadali, a potom mám aspoň na chvíľku ochladený vzduch a nie je až tak teplo. Na ďaľšie ráno, začnem špekulovať, ako znovu vybudovať to, čo bolo zničené a postavím niečo o mnoho lepšie, ako bolo to pôvodné, alebo možno nemám vôbec stavať a mám sa niekam presunúť, alebo mala táto správa celkom iný zmysel ale ja určite zistím aký.
Páči sa miPáči sa mi
Áno, Iskra, aj ja to tak vnímam, ale poviem Ti, ešte som sa do extrému nedostala. Vždy som hľadala iné možnosti skôr, teda, aby som sa tým krúpom vyhla a aj to beriem ako možnosť niečomu sa naučiť, treba pri tom začínať odznova, s presvedčením, že beriem okolnosti, aké sa mi ponúkajú a že tie sú pre mňa tie naj..
Ale vždy som to presvedčenie mala v kostiach, keď aj moji blízki mali pocit, že už sa nedá, že to dopadne zle, lebo prídu “krúpy”, tak vždy som videla, že existuje iné východisko. . Nevedela som síce, čo môžem očakávať, trebalo tiež pri tom skočiť a dôverovať, ale to východisko sa vždy našlo a “krúpy” sa nekonali.
Možno treba pripustiť aj tú možnosť s krúpami, nejako sa s ňou v predstave vysporiadať a povedať si, no a čo, tak keď to nevyjde, budú aj krúpy…, ale tie budem riešiť až v prípade, že to nevyjde. Teraz mám možnosť sa im vyhnúť, tak tú možnosť využijem na svojich 100% a potom uvidím.
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem, poslednou dobou premyslam, ci vobec ma zmysel nieco zachranovat a budovat stale dookola, to iste len v inom prostredi s inymi ludmi a v inych podmienkach..potom sa to cele zruti a ide sa nanovo, ale vysledok ked sa pozriem spat, je stale o tom istom..niekam sa posuvam, nieco dam, nieco dostanem..ale ..mam pocit ze ako povedal klasik je “marnost nad marnost”..
Páči sa miPáči sa mi
Všetko má zmysel, keby nemalo, Vesmír by s nami nemal toľko trpezlivosti…
Páči sa miPáči sa mi
Diendae, ak viac x opakujem ten istý pokus, len vymením ingediencie, ale výsledok je stale rovnaký, resp. veľmi podobný, môže byť, že ingrediencie nie sú pôvodcom nezdaru. Možno ten pokus nie je pre mňa ten správny, alebo nie je v poriadku niečo v mojom postupe/prístupe. Čo ťa najviac štve? Teraz v tomto momente.
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, co ma najviac stve? neviem ci je to spravny vyraz stve, som sklamana a v tychto dnoch velmi emotivna..
mam pocit ze vsetko co robim je zbytocne..mam povolanie kde rozhodujem o zivote a smrti, ale nie som schopna zmenit zmyslanie ludi, a v mnohych pripadoch ovplyvnit tym padom vysledok..pripada mi to vsetko marne., som v koncoch..to nie je sebalutosti, snazim sa pochopit zmysel mojho zivota..som dostala ako som minule spominala riadny kopanec z hora a hrnie sa to vsetko naraz..nema to konca kraja..a tento tyzden ten je eno nuno…
Páči sa miPáči sa mi
Nie, Diendae, Ty nerozhoduješ o živote a o smrti, Ty si len nástroj, rozhoduje niekto iný /hlavne každý sám za seba/. Do tohto postoja sme boli nainštalovaní vzťahom pacient/lekár v tejto dobe, ako pacienti sme zabudli, že lekári majú obmedzené možnosti a že lekári sú len ľudia, ktorí mnohí pri svojich 100% tiež môžu vyliečiť a zachrániť len tam, kde im je to “dovolené”, ako pacienti sme zabudli, že bez ohľadu na vek sa môže stať, že sa nevyliečime a že smrť nás môže očakávať aj vtedy, keď my ju vôbec nečakáme, ako pacienti sme zabudli, že za svoje zdravie máme zodpovednosť len my a na nás záleží, ktorý lekár a s akými svojimi 100%tami, s akými metódami a s množstvom iných s akými… nám príde pomôcť.
Ako lekári sme hnaní do postoja, že musíme všetkých vyliečiť a zachrániť, ináč nám hrozia súdnymi procesmi, sme hnaní časom do množstva vyšetrení, formalít, nadčasov, trápime sa nad ľudskými osudmi a prehrami, ktoré berieme za svoje,… že potom nám neostáva energia na úsmev, pochopenie, stisk ruky, slová ako “nech sa deje čokoľvek, som pri vás,… ”
Čo môžeš zmeniť, Diandae, je len svoje zmýšľanie, zmýšľanie ostatných môžeš síce ovplyvniť, ale oni sa musia najskôr tak rozhodnúť a o to sa nasilu nepokúšaj, aby to nebolo pre nich zasahovanie a z Tvojej strany utrpenie a nakoniec vyhorenie. Nič, čo robíš, nie je zbytočné, každý Tvoj krok je dôležitý. Držím palce, nech Ti čoskoro táto Tvoja situácia ukáže zmysel.
Páči sa miPáči sa mi
diendae, netuším, aké povolanie je, kde sa rozhoduje o živote a smrti, pretože ak si lekárka, tak ty môžeš dať to najlepšie zo seba, aby si liečila človeka, ale uzdravenie je v iných rukách. Ty môžeš urobiť, čo je v tvojich silách, aby si v ťažkých chvíľach chránila človeku dôstojnosť, uľavila mu, ale rozhodnutie o bytí a nebytí leží niekde inde. Ak sa ti nepodarí zachrániť človeka, to nie je trest pre teba, všetko je tak, ako má byť.
Páči sa miPáči sa mi
Diendae, ok tak sa opýtam ináč. Čo je momentálne tvoj najväčší strach? Daj takú hitparádu od 1 do 5. 🙂
Čo sa podľa teba skrýva za emóciou, ktorej vravíš sklamanie? Ako u teba vznikla, resp. čo ju spustilo? Prečo bola u teba taká silná na danú situáciu? Čo bolo spúšťačom a prečo?
Páči sa miPáči sa mi
diendae
“ale nie som schopna zmenit zmyslanie ludi, a v mnohych pripadoch ovplyvnit tym pádom výsledok” – s týmto sa aj ja ťažko vyrovnávam, je to bolestivé. Neostáva nič iné, iba sa zmieriť s tým, že každý má právo byť aký je, so všetkými dôsledkami. Ak si urobila všetko, čo bolo v danej situácii možné, netráp sa! Svet je jedno veľké divadlo – niekedy veselé a krásne, no a inokedy aj smutné a kruté.
Nič nie je márne – každá skúsenosť má svoj význam. Aj keď sa ti zdá, že tvoja námaha bola zbytočná, určite to tak nie je. Každá myšlienka zanechá stopu – aj keď jej pôsobenie nie je okamžite viditeľné.
Narodili sme sa do hmotného tela aby sme zažili lásku aj bolesť. Možno sme nepredpokladali, že to bude až také ťažké … Ale keď si spomenieme, ako sa žilo pred pár sto rokmi … asi sme na tom lepšie, aj vďaka takým, ako si ty.
Prajem veľa síl
Páči sa miPáči sa mi
Erika,
🙂 nie je to “ťažké”. Ťažké je to len vtedy, keď si urobíme predstavu, ako by vec mala vyzerať, a potom sa jej zubami-nechtami držíme. V tomto sa môžeme hodne učiť od detí – síce si možno predstavu robia, ale sú ochotné skúmať všetko nové, čo im prebehne cez cestu, a ak je to zaujímavé, v mihu oka na to nabehnú a pôvodnú predstavu hodia cez palubu. Preto je pre ne svet taký úžasný, zábavný a čarovný. 🙂
Kto sa to chcete naučiť, vrele odporúčam enkaustiku (Tina je vynikajúca učiteľka): jednak je to kreatívne a potom sa musíte častejšie prispôsobovať tomu, čo z obrázka vylezie, než svojej predstave… 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem Sun,
viem, že je to tak, ale pre mňa je stále bolestivé, ak vidím, ako ide niekto “z blata do kaluže” a neviem s tým “nič” urobiť. Hmm, nie “nič”, ale ako si napísala – zariadiť, aby sa naplnila moja predstava (ale aj ich), aby bolo “dobre”. Všetko chce čas – čím ďalej, tým skôr sa s tým vyrovnávam.
Prajem všetkým pekný deň
Páči sa miPáči sa mi