Už hodnú chvíľu sa mi nedarí vyliezť z tela a ísť za Gabrielom. Jediná komunikácia, ktorá mi ostala, je kyvadlo. Už ma to znervózňuje. Sama pre seba som si vytvorila teóriu, že je to preto, lebo v poslednom čase príliš trčím v hmote, riešim hmotné problémy a robím hmotné veci.
No a dnes (teda včera) mi došla trpezlivosť a spýtala som sa Gabriela, ako to teda je, čo sa deje. Prečo nemôžem vyliezť z tela a ísť za ním? Viac-menej som čakala, že mi potvrdí môj predpoklad – a to skôr “viac” ako “menej” 😉 . Lenže nie. Gabriel odpovedal, že duša nemôže ísť bez jednej časti. “Ktorá časť to je?” pýtam sa. Rozum.
🙂 Takže je to tak, že sa ešte stále snažím rozumom rozoberať a zdôvodňovať veci, pre ktoré by som už vlastne nijaký dôvod ani nepotrebovala. 😕
OK – a čo s tým? Tu bol Gabriel veľmi stručný a počula som jeho odpoveď skôr, ako prišla: čakať. Proste ľudský vývoj má svoje zákonitosti. No a psychiku nemožno dokopať do toho, že sama od seba vypne rozum. Na všetky ostatné veci som vedela poštvať vôľu (rozum), ale na túto jednu nie. Ktosi kedysi povedal o našom vnímaní, že chybný program nedokáže opraviť sám seba. Ja to zažívam celkom inak – vidím, ako môj “chybný program” sám seba postupne opravuje. Len nesmiem byť netrpezlivá ako obvykle.
Čakať. 🙂 Tie anjelské lekcie už boli aj ľahšie. 😛










Povedz svoj názor